Veríte svojim chlapom?

@sendy182 ale asi aj preto ta ticha domacnost teraz predpokladam..no nechcem sa ti do toho montovat...

@sendy182 odisala si skor ako ja stihla odoslat.. 😀 chapem uz

Neverím ;) verím iba sebe a nikomu inému ;) žiarlim, ale už len trocha, neviem, kedysi som bola starašná žiarlivka, teraz som pochopila, že žiarlením nič nezmením, nič nezmôžem, neriešim.. ak chce chlap raz podviesť, urobí to, či budem vrieskať, aelbo sa usmievať 😀 😀 😀

@luciferkax takto som sa na to este nikdy nepozerala... 😅 mas pravdu ked sa tak nad tym zamyslim...dik za peknu a hlavne pravdivu myslienku...

@dovetattoo tak si ju zapamätaj 😉 😉 😉 😉 som rada, že som napísala niečo "múdre" 🙂

@luciferkax ukladam do pamäte a v pripade potreby si na nu spomeniem 😀

@dovetattoo jasne ze nie chorobne 🙂, to by som asi ani nebola s nim, ale s tym nizkym sebavedomim, no asi bude na tom kusok pravdy, nikdy som nebola so sebou spokojna :D, ale to ja vseobecne sa snazim veci riesit na sto percent, co je samozrejme blbost a moja uchylka... 🙂

@lauralara no aspon si to uvedomujes.. 😉 😉 je nemozne takto zit dlhodobo..stale sa kontrolovat, ci je to 100% ako ty vravis..ja zas mam vela veci "na haku" coz mi toho dost ulahcuje 😀

@dovetattoo ani nevies ako rada by som mala "veci na haku" :D, velmi skoro som bola vedena k zodpovednosti (asi vo veku 9 rokov, ked som vyzdvihovala sestru zo skolky a cestovala som autobusom denne do skoly) a asi aj tu prameni ta uchylka "o vsetko sa postarat co najlepsie" a samozrejme potom ked vysledok nie je podla predstav, pride pocit menej cennosti, ci nizkeho sebavedomia, ale to uz je asi k psychologovi :D, nejdem to tu rozpitvavat. Ale vies co je pre mna nepochopitelne, ze aj ked vo vsetkom mam jasno a viem, ze by som si mala "dat pohov" neviem to :D, som vadna v tomto smere, kamosky sa mi rehocu a viem, ze maju pravdu, ale neviem to zmenit :D

@lauralara hm..tak na smiech to nie je..niekedy aj ked si veci uvedomujeme, nevieme ich zmenit ani silou vole.. 😒

ja mojmu doverujem... aj ked sem-tam a hlavne posl. dobou mi behali rozne veci po rozume, verim mu... a so ziarlivostou to je u nas tak... samozrejme ze v pritomnosti inych bab sa mam na pozore 🙂 ale ziarlivostne sceny su bokom... sice ma vrcholne vytacaju "kokety" ktorym nevadi ani moja pritomnost na to aby "zvadzali" ale drahemu ako som pisala doverujem, takze kym nie je dovod neverit (co zatial chvalabohu nie je), nie je o com 🙂

@lauralara Nie si pripad pre psychologa, toto velmi dobre poznam. Tiez som mala od 9 rokoch na "krku" brata ako babatko, ked mal brat 15, zomrela nam mama, tak to som uz mala na "krku" aj otca, svojho manzela a svoju dceru...a dve domacnosti a 19-arovu zahradu. A musela som uz v detstve sa tak ako ty ,naucit byt samostatna, silna, spolahliva , o vsetko sa postarat minimalne tak, ako moja mama a samozrejme som musela mat vsetko a vsetkych pod kontrolou..aby mi nieco neuslo. Vsetci vyzadovali, ze ja budem ta, ktora vsetko zvladne, o vsetkych sa postara...no pri najlepsej snahe som dokonala nikdy nebola... ☹
A strasne dlho trvalo, kym som povolila..kym som sa naucila, ze aj ti ostatni to zvladnu, len ich treba nechat. V tom obdobi to bolo pre nich najvyhodnejsie, ale je uz cas, nechat ich ist , nech prevezmu sami zodpovednost, nech ziju podla svojich pravidiel...
Este mam obcas taky zachvat "naorganizovat" otca aj brata, ale uz cim dalej tym menej... 😝
Takze neboj, chce to len cas....postupne na to prides... 😉

@victory1 dakujem ti, prave takyto prispevok som musela dostat ako reakciu, aj ked som to nemala take narocne ako ty, klobuk dole a som rada, ze mi niekto rozumie 🙂, ako dlho ti to asi tak trvalo, sa vymanit spod roly organizatora? 🙂 vecne pocuvam, ze organizujem vsetko, uplne vsetko do detailov a prisne strazim, aby to aj tak bolo...

@lauralara Nedavaj klobuk dolu...tym, ze som sa snazila vsetko zvladat, kopec veci som zanedbala...Keby som trebars nechala otca a brata zit samostatne /teraz to uz vedia, postaraju sa o seba, o domacnost o zahradu/ , tak by sa mi mozno prve manzelstvo nerozpadlo. Ale ja som potrebovala zvladnut a stihnut a naorganizovat vsetko a vsetkych...a skratka sa mi to vypomstilo. To bol ten "podnet", ktory ma zrazil uplne dolu...a vtedy som si uvedomila, ze uz nevladzem, nieco robim zle, jednoducho mne sa rozpadavalo manzelstvo, lebo manzel mal pocit /a opravneny/, ze sa mu nevenujem a otec mi v tom case zacal vycitat, ze zanedbavam zahradu a staram sa len o jeho domacnost... vtedy sa to vo mne zlomilo a a pri myslienke, ze nieco "musim" /pre tych svojich spravit/..som si opakovala, ze nie, nemusim, oni to zvladnu. Rozmyslala som, stanovila som si priority...napriklad, ze moja 5-rocna dcera sa naozaj o seba nepostara, ale ze moj otec, je aj bratov otec a ja im mamu nahradzat naozaj nemozem..Jednoducho to bol strasne dlhy boj vo mne, sama seba som sa snazila presviedcat, a ukocirovat...manzelstvo som nezachranila /v konecnom dosledku ani to druhe/, ale stale je to lepsie a lepsie..pozorujem to na sebe a na novom vztahu, ktory sa zatial vyvija uplne v pohode. Nemam potrebu partnera mat pod kontrolou a uz ani organizovat vsetkym zivot..poradit to ano, poradim, ale uz to nechavam na nich....A moj otec sa stal najlepsou "gazdinkou" nasiroko-nadaleko 😉 ..vazne, take kolace napecie, ze ja sa mozem schovat 😉
Takze ono sa neda povedat, dokedy to bude trvat...drzim ti palce, aby to nebol taky podnet ako u mna...ze mas pocit, ze zvladas vsetko a to podstatne ti unika...myslim, ze ty by si mala zacat sama rozmyslat, ze nestihas vsetko a ak stihas, tak urcite nie dokonale, ze nieco musi byt na prvom mieste../nik to za teba nespravi, su to len tvoje priority/ ...a to mozno budu deti a manzel..a az potom ine povinnosti...a ze nemusia byt deti ako zo skatulky kazdy den, ani byt a kludne, ked maju nejaky problem, ze to mozu skusit vyriesit aj bez teba...to ich len posilni. No a ide o to, aby sa clovek nestal otrokom tych "musi-kov"🙂

myslim si, ze "tym podnetom" bol prave tvoj prispevok, dakujem ti, skusim ubrat, lebo to, co pises, je naozaj pravda a tak trochu mam pocit, ze k tomu spejem, teda ze sa vsemozne snazim a cosi mi unika... drz sa a vela sil ;)

@lauralara 😉 ..ano, je urcite lepsie ucit sa na cudzich chybach ako na vlastnych, lebo tie vlastne chyby bolia. Ale ja som bola vtedy "najmudrejsia", az kym som nedostala "po hube"...Naozaj pribrzdi, najdi si obcas cas porozpravat sa sama so sebou...zrelaxovat, bud trosku egoisticka a leniva...a uvidis, vsetkym okolo teba a hlavne tebe to prospeje! 😉

@lauralara No a jasne, ze drzim palce! 😎

@monciky
@victory1 dakujem za pochopenie. 🙂

Niekto sa ma tu pytal, preco sa chodim zalovat tu na MK. Nuz, je to pre mna isty druh terapie. Lebo komu to mam povedat? Mojej mame? Sestram? Hanbila by som sa 😔 Svokre??? Aj ked je to skvela zenska, neviem, ako by to prijala...spolocnym znamym??? Ani to nie...radsej sa tu vyrozpravam, sice je to anonymne, ale velmi mi to pomaha. Pretoze sa mozem vyzalovat, vypocut si povzbudive slova. Ale rada si precitam aj opacne nazory ci kritiku, nuti ma to premyslat znovu a znovu...neviem, ci moje rozhodnutie je spravne, neviem, ci to neolutujem, ale na druhej strane viem, ze pre dcerku som toho ochotna urobit maximum.

@anatalia77 dakujem, pekne si to napisala 🙂

Verim mojmu muzovi na 100% je to prvy chlap ktoremu naozaj verim.