Výchova detí a vzťahy s ich starými rodičmi

@anonym_autor ine riešenie ako sa píše vyššie nevidím. Každá rodina ma mat svoju domácnosť.

keď sa neodsťahuješ, skôr či neskôr ťa to doženie - deti ti prerastú cez hlavu, ale na vine budeš ty že si ich nevychovala - máme také prípady v rodine bohužiaľ, nedaj sa presvedčiť že toto je pre deti najlepšie - lebo nie je. ani pre ne ani pre vás ako rodičov ...

@anonym_autor
Odstahovat sa. S manzelom najdite si vlastne byvanie, postacuje 3 izbovy bytik a proste si gazdujte samy.

@anonym_autor si rada, že deti neplačú? Jasné, že neplačú, nemajú prečo, keď im všetko vychádza a všetko sa im dovolí. Jasné, že babka je super a mama je tá zlá nonono keď niečo nedovolí. Počkaj o 10 rokov, aké ovocie ti to prinesie 🫣

chyba je spoločné bývanie

Odsťahujte sa vychovávajte ich ako chcete.

Co robis zle? Byvas u rodicov. Nic ine za tym hladat netreba.

@anonym_autor čo s tým chceš iné urobiť, ako sa odsťahovať?

A v čom je problém?

No ale ved to je uplne prirodzene vzhladom na vase byvanie, ze to inak nebude. Takze bud si budete riesit vlastne byvanie, alebo budete v izbe u rodicov a bude toto nonstop a este sa vela veci bude hrotit, ako deti budu rast. Nevidim na tom nic neprirodzene.

Takto skonci to slavne "ved predsa nebudeme vyhadzovat peniaze za najom/hypoteku". Ja teda so svojimi rodicmi problem nemam, ale urcite by som s nimi dlhodobo nebyvala. A s manzelom a detmi ani nehovorim.

@anonym_autor vieš, čo robíš zle? Že bývaš u rodičov. A z vety "Som z toho nešťastná ale na druhej strane som aj rada že deti majú okrem rodičov aj niekoho pri kom neplačú a mám čas aj pre seba" je jasné, medzi čím si musíš vybrať: pohodlie versus vlastná domácnosť a výchova. Je to na tebe

keď to máte takto, tak sa musíte deťom venovať a nenechávať ich na starých rodičov, vyhradiť si kedy môžu s nimi tráviť čas, dohodnúť sa s nimi, neviem či aj spolu varíte alebo ako to máte, určiť si mantinely pokial si nenájdete bývanie

@autorka prečo nebyvate sami?

@anonym_autor Vybrala si si pohodlie, byvate u rodicov a ber to tak, ze ich dom, ich pravidla, takze mozes len tisko suchat nohami a tesit sa, ze teba a deti niekto obskakuje.

Bývame sami, chodíme raz za mesiac k našim na predĺžený víkend. Vtedy s mužom neexistujeme. Všetko musi robiť starká a starký, ani nakŕmiť, prebaliť, hrať sa, ísť von. Ak beriem deti von bez starkých, tak vrestia, potom ich to prejde, ale aj tak občas spomenú starkého, starkú :D po troch dňoch máme dosť aj ja, myslím ze aj starí rodičia sú z toho dosť unavení :D fungovať u nich takto stále, to by bol masaker. krízovej situácii by sa to dalo vydržať pár mesiacov, ale len ako prechodné bývanie, určite by sme sa museli presťahovať. Keď som tam, tak mám čas kedy chcem, koľko chcem, keď som doma, tak som s dvomi deťmi od 6 do 18 väčšinou sama. Ale teda nemenila by som kvôli môjmu voľnému času, ani kvôli ušetreným peniazom :D

My chodievame takto na víkendy a vtedy to funguje presne takto, veď predsa vnúčatá nemôžu ani zaplakať, vo všetkom sa im vychádza v ústrety, vždy musia mať rezníky, za každú spoluprácu sa sľúbi cukrík... No najväčšie zlatíčka sú to pri nich. Cez víkend sa to občas samozrejme dá tolerovať. Ale dlhodobo ak nemáte možnosť sa odsťahovať, tak si s rodičmi budete musieť nastaviť pevnejšie hranice

Keď niekto býva u rodičov takto, asi sa to dá očakávať, že nebudete mať súkromie, ani priestor na výchovu detí. Ak sa nechcete odsťahovať, tak potom sa jedine všetci dospelí posadiť a povedať si na rovinu ako to bude, nejaké pravidlá určiť a starí rodičia musia viesť aj deti k tomu, že rozhoduje rodič, ten má hlavne slovo. Buď sa dohodnete alebo si hľadajte niečo svoje....

Odsťahovať sa,a to veľmi rýchlo,deti potrebujú starých rodičov ale nie každý deň, pri ich rozmaznávaní výchovu detí čoskoro nezvládneš....

@anonym_autor Zle robíš to že bývaš u rodičov.

@anonym_autor Predpokladám, že tvoji rodičia sú rozumní ľudia. Čo tak si s nimi pohovoriť o pravidlách? Na rozdiel od ostatných diskutujúcich si myslím, že viacgeneračné bývanie je dobrá voľba za predpokladu, že sa všetky strany rešpektujú.

My bývame dvojgeneračne so svokrovcami. Máme úplne oddelené byty tak je to iné ako u vás, ale máme pravidlá. Napríklad sme odsledovali, že na správanie staršieho má televízia zlý vplyv a je oveľa náročnejšie regulovať čas pri nej ako ju úplne odstrániť (po pár týždňoch ju nepýtal). Vysvetlili sme si to a vedia aj, že ja ako mama toto moje pravidlo v krízovej situácii poruším ak potrebujem. Oni ak si deti berú k sebe, tak sa im môžu venovať a nemali by toto porušiť, aj keď najskôr im bolo tažko vravieť vnukovi nie. Ale povedala som, že ak na to nemajú kapacitu namiesto televízie sa radšej venovať, tak deti môžu telku pozerať aj doma kde to viem regulovať. To isté máme so sladkosťami a jedlom - ja som rada ak im chcú niečím spraviť radosť ale dávame si to navzájom vedieť, aby nemali priveľa a rešpektujú že jedna sladká vec za deň, nie pred jedlom ani pred spaním. Vysvetlili sme si aj, že nemôžu deťom vravieť, že niečo bude tajomstvo a maminke nepovieme, to v deťoch vyvoláva konflikt lojality a učí ich klamať. Zároveň to vnímam ako nebezpečné ak by im raz niekto ubližoval (šikana, obťažovanie), takže tajomstvá sú zakázané, aj keď aj k tomuto mali komentáre. Hračky ak kúpia, tak zostávajú u nich a vysvetľujem a ukazujem im že nie je ok mať doma zbytočne veľa vecí, o ktoré deti stratia záujem a zaberajú miesto. Na sviatky vyberám hračky väčsinou ja. Nechodia k nám bez dohody. Ak odchádzame do škôlky, nechodia na chodbu pozdraviť, lebo ak bolo ťažšie ráno, tak to dieťa rozhádzalo. Ak chcem aby sa drti vrátili v nejakom čase, čas dodržia. Jasné, že niekedy ma niečo nahnevá, to by bolo aj keby spolu nebyvame a možno ešte viac, lebo by sme sa nepoznali tak dobre. Problém nie je spoločné byvanie ale komunikácia, preto ak sa mi niečo nepáči, dám im to slušne vedieť, nie sú takí starí aby sa nevedeli ešte učiť nové spôsoby. To isté moji rodičia, aj keď spolu nebývame. A teda nech nezniem ako veľká kontrolórka, ja sa naozaj aj snažím aj vnímam, aby mali vzťahy s deťmi autentické, pravidlá nie sú nikdy nezmyselné (len si niečo dokázať) ale diskutujeme prečo sú prinosné a nezasahujem im do plánov a aktivít alebo hier, ktoré majú. Veľa vecí len stačilo vysvetliť a sami si to zautomatizovali, doležité je, že to odo mňa počuli a už to v hlave niekde mali. Nemohla by som od nich niečo očakávať, čo im ani nepoviem, ak to sami robili inak. Ale jednoducho čím viac času spolu trávia, o to viac musia rešpektovať niektoré naše pravidlá a majú aj väčšiu zodpovednosť. Už to nie je len super čas so starkými ale spoluvýchova, keď sú s nimi tak často. Ak by boli spolu len občas, nemusela by som to tak riešiť. Bez pravidiel a rešpektu na obe strany by to ale určite nefungovalo. Pravidlá dávam len ako príklad samozrejme nemusíte mať rovanké. Ja si teda myslím, že je to veľká pomoc nebyť na dieťa sama a aj finančne s bývaním, a vznikajú nám síce niekedy menšie konflikty, ale vieme to riešiť a stojí to za to. A hlavne je to skvelé z pohľadu vzťahov, ktoré deti majú s rodinou. Aj ja mám potom lepšiu kapacitu byť dobrou mamou, keď mám pomoc, aj keď komunikujeme a neplytvám energiou na hnev alebo rozmýšľanie, či je všetko v poriadku, keď sú spolu, a že v akom stave mi ich odovzdajú. Ale aj napriek tomu, že nám to celkom funguje, teším sa, keď budeme bývať sami a nebude niekto stále vedieť, čo a ako robíme.

@anonym_autor pokial si nevies dupnut a vyboxovat si respekt u rodicov (aby nerobili nic proti tvojej voli), tak len odstahovat sa. Vela stastia!

@anonym_a222ea dakujem za koment dobre ste si to nastavili, ja si pravidlá chcem nastaviť ale mám dojem, že zájdem za roh a robí sa "po svojom" a ako hovoríš sladké slané hocičo dajú, lebo však to má dieťa vyskúšať, ale keď zasiahnem alebo to vyústi až do konfliktu, tak to aj tak nepomôže. Deťom dajú do rúk hocičo, aby ich zaujali napr. Tyčinky a keď sa spýtam aké sú a ochutnáme tak samý cukor..., potom len odpoveď od matky "Ja som nevedela" a pod výhovorky. A na druhej strane presne ako spomínaš výhody spoločného bývania..

@anonym_autor zažila som presne, snažila som sa nastaviť hranice, ale svokrovci sú "najmúdrejší", vôbec nič nerešpektovali, ja už som bola na nervy, starali sa do všetkého, deti mi utekali k starkovcom, lebo však tam dostanú všetko, ešte ja som bola zlá, keď som niečo povedala....chodili k nám aj 5x denne bez dohody, bez zaklopania, ak som sa zamkla tak nam búchala na okno, čo keď deti videli starkú, už chceli ísť k nej, aj keď som mala iný program, deti to rozhodilo...nedali si povedať...nakoniec som dala manželovi ultimátum, že buď ideme hľadať niečo svoje (nechcel hypotéku, chcel bývať tam, mal tam záhradu atď) alebo odchádzam, takže aj muž potom uznal že to takto ďalej nejde a odišli sme a momentálne sa so svokrovcami nebavíme, takže jedine sa odsťahovať a vychovávať si po svojom, lebo to prerastie cez hlavu a naruší aj vzťahy