Výlev - ako sa nám žije ďalej
Ahojte,neviem či si pamätáte na mňa.Pred časom som sem písala keď sa nám narodil synček,že manžel to zle zvládal,že nevedel sa stotožniť s rolou otca a bál sa o dieťa.Zacal sa chovať hnusne.Ked sa malému niečo prihodilo zakaslal zabehlo mu alebo bol chorý,tak muž nadával na každého a na všetko že neviem si dávať pozor na dieťa a som zlá matka keď mu ubližujem.Prezili sme spolu veľa ťažkosti a veľa zlého,no zdá sa mi že časom ako synček je väčší aj manžel je kludnejsi.Zacina pomaly chápať že choroby a pády patria k malým deťom.No treba tomu čas.Maly už chodí do škôlky,už bol aj chorý.A celkom dobre sme to zvládli.Vela vysvetľujem a hovorím že to je normálne.Ked treba podávať lieky alebo vysať nos,vtedy plače a muž začína svoje blbé reči.No už som si zvykla, jedným uchom dnu druhým von.Problem je ešte v tom že synček je dosť naviazaný na mňa,ja vstávam k nemu večer keď sa zobudí,ja sa starám oň keď je chorý,ja mám viac trpezlivosti a lasky v sebe než manžel.Este ho tak zapriahnut viac aby tiež aj on sa naučil o všetko sa starať okolo malého a bude dobre.Vyjde mi to veľa trpezlivosti a času,no verím tomu že raz si vzťah k sebe nájdu a budeme žiť ako normálna rodinka.Drzte mi palce
@januska12323 Áno celý život sa sťahovať z podnájmu do podnájmu myslíš že to je také dobré?Lebo samej mi hypotéku už nedajú keď mám dieťa.
Autorka a ty za toto čakáš pochvalu?
Tak nemusis mat hypo, vyhovaras sa, sama seba sa uistujes,ze sak ved to je v poriadku...ale tam niekde vnutri v tebe to totalne vrie a krici, stop, uz nedovol nikomu sa k tebe zle chovať...tiez aom si vyebrala medzi tym ci budem financne zabezpecena, ale neustale vo vztahu ponizovana a ta najhoršia, alebo bez financnej istoty, ale schopná zobrat zivot do svojich ruk, postarat sa o svoje dieťa aj sama ....a vies co? Zvladla som, bolo všelijako, ano, nebolo to vobec lahke prve tri roky, ale absolútne neľutujem...lebo tym cim si som vsetkym presla, naučila, prestala sa vyhovarat ale vyhrnula rukavy a vzala zodpovednost za svoj zivot a svoju zivotnu situaciu do vlastnych rúk, vdaka tomu všetkému som dnes tým cim som..Mame sa výborne, dokonca sme sa so synom prestahovali do zahraničia...
Autorka: vyhladaj psychoterapeuta pre seba. Ty si dieta so syndromom CAN (aj ked uz dospele, ale traumy zostali nedoriesrne). To, ze mas co jest axstrechu nad hlavou su zakladne ludske potreby, ale človek ma aj trocha vyssie potreby, ktore, ak nie su dlhodobo naplnene, mozu sposobovat dalsie problemy.
@katkine_terapie suhlasim. Autorka si v survival móde, co je na jednej strane pochopitelne ale snad chapes, ze to ma velky vplyv práve na syna. Muza na terapiu nedostaneš ale svoj zivot máš vo svojich rukách
velmi ti drzim palce a rob ako to citis ty.ver mi ze nikto to nema dokonale doma.
No a sme doma, ty si mala objektívne zlé detstvo a tvoje dieťa ho bude mať tiež len z iných dôvodov.
Áno strecha nad hlavou je výborná aj že má čo jesť ale musí byť preto v strese? Počúvať od otca, že si dovolil ochorieť a má neschopnú matku? Haló máš robotu tak si môžeš nájsť aj vlastné bývanie len to by si nemohla byť zmierena s takýmto životom.