Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
Blahoželám. 👍 Hlavne, že sa dostaneš z toho začarovaného kruhu medzi ľudí. 🙂 Určite to bude veľká zmena, zvyknúť si na všetko nové, ale niekde treba začať. Veľmi Ti prajem, nech sa Ti darí, nech máš tam dobrý kolektív, nech sa dobre cítiš. ❤
@0kristina0 určite necúvnem. 5.4 idem podpísať zmluvu. Veľmi som túžila pracovať práve tam kam ma zobrali a ja som rozhodnutá ísť tam, hoci mám také pohnuté sebavedomie, že fakt sa bojím, že to nedám.. Ale tak prinajhoršom ma vyhodia v skúšobnej dobe 🙈
@loliki ďakujem krásne 🙏🏼❤️
Ale coby si to nedala, ked si dala opatrovanie svojej matky tak toto das lavou zadnou. Nesmies sa podcenovat.
Teším sa s Tebou. Teraz sa začni venovať sebe a starať sa o seba. Kaderníčka, nové oblečenie..., pomôže Ti to zdvihnúť sebavedomie. A mysli pozitívne. 😉
@loliki tak za to opatrovanie nedávajú majland a štyri deti tiež čosi pýtajú, takže na kaderníčku a nové oblečenie ešte na pár mesiacov musím zabudnúť, ale chápem ako si to myslela. Snáď sa podarí niečo vykúzliť aj z toho čo mám doma. Už len nabrať odvahu a nejako šetrne im povedať, že slúžka o chvíľu u nich končí... Neteším sa..
Ahojte. Znova ja.. Moje nadšenie z novej práce opadlo včera, keď mi "vedúca" volala, že k mojej žiadosti o zamestnanie prišlo vyjadrenie z hora, že : neodporúča sa.. Takže z nového a hlavne vysnívaného zamestnania nič nebude.. Ale k mame sa nevrátim, minulý týždeň som bola nahlásiť, že k poslednému aprílovému dňu končím.
To mi je ľúto. Nie vždy všetko vyjde na prvý krát tak, ako by sme chceli. Nevzdávaj to. Možno sa pošťastí niečo lepšie.
@loliki ver mi, že mne ešte viac. Tak veľmi som sa tešila.. Ja už fakt začínam veriť, že mňa v tomto živote už nič dobré nečaká..
počuj, kto ta akože neodporučal? nema v tom mama alebo sestra prsty, že poslali na teb a udanie alebo nejaku špinu? kto vedel o tebe, že kam sa hlasiš do prace?
nepostrehla som, maš 4 deti? chod do Rakuska, okrem toho,že si pekne zarobiš a daš jeden štat medzi vas, bude ti dobre a čaka len to najlepšie
toto si vypočuj od začiatku do konca..
počuvaj, ako najlepšia cukrarka hladaj si zamestnanie v tom Rakusku, jedna Slovenka robila konkurz do najslavnejšej vyroby v Rakusku a peču pre dynastie kralov alebo nejaku smotanku a zobrali ju..Inak robiš botu za botou, nielenže mame robiš otroka a si za to nevažena a otlkana, manželom sa daš vydierať, že ist na kavu je hriech s kamaratkami,.Ked sa staraš o 6 ludi maš pravo sama na seba, lebo vyhoriš, odpadneš a už viac nevstaneš..maš deti, maš mamu, muža, čo ta obmedzuje a kde si ty? kde je tvoje pravo na oddych? vidiš všetko čierne ale robiš botu za botou, ked je muž na invalidnom a chceš pre deti lepšiu buducnosť, začni sa učiť nemčinu a chod do Rakuska, dobre ti radim,lebo ked už budeš stara a nevladna, a s mužom bude všetko napr, zničena životom, ubita matkou, budeš to lutovať, že si nehladala lepšiu buducnosť
Ďalej ta obrala o dedičstvo, vybabrala s tebou, robi si sluhu z teba, nevdačna je, vytykala ti , že sa na otca podobaš, vinila zo svojho skazeneho života - proste psychiatricky pacient ako vyšity, a všetko, čo teba zaujima, aby si ju nezranila, a ona jedna s tebu ako onucou, maš nizke sebavedomie, nechavaš sa zneuživať, si pleaser..
bez uražky - nepochadzaš z osady nahodou ? tvoja mama ach, aj ja som si s vlastnou matkou vytrpela, uplne ta chapem, lenže asi zamerne ta mama davalo dolu , aby si nič nedokazala, bola odkazana na ňu a bola jej po ruke, aby mala koho komandovať, deptať a ponižovať za svoj spackany život..Ty nemaš na svedomi ani ju, ani sestru, ani mužovu žiarlivosť, za nikoho nie si zodpovedna, len sama za seba a za svoje deti. Odstrihni sa od mamy, prestahuj do ineho štatu, nastav mužovi nove pravidla, kde budeš mať čas aj na seba, povedz im pekne od pluc, čo si o nich mysliš, a pekne silno treskni za sebou dverami
Ja mam pocit, že tiež si zo mna v rodine robia debila , takže ak tam ostaneš, si hlupa podla mna a budeš to doživote lutovať..
Nijaku lutosť s takymi ludmi, len ta budu ubijať viac a viac, aby si bola na dne a oni si honkali svoje ego
Howhg
@karolinakr mám štyri deti a najmladšia má len sedem rokov. Rakúsko najbližších pár rokov nehrozí.. A veru premýšľala som aj nad tým, že v tom má prsty mama. Nedivila by som sa, pretože ako sa dozvedela, že opatrovateľka, ktorá príde po mne im bude vraj robiť len nákupy a ešte jej budú túto službu strhávať z dôchodku, tak skoro infarkt dostala pretože : to čo má znamenať? Keď ju budem platiť ja, tak má urobiť všetko čo jej rozkážem!
Nie, nepochádzam z osady.
A áno. Máš pravdu. Som hlúpa..
To jedine si si vzala z celeho prispevku, že si hlupa?
Daj mi svoje čestne slovo, že si vypočuješ ten podcast..Daj si bokom peniaze a absolvuj terapiu u tej ženy, ona vie o čom hovorí
@karolinakr samozrejme, že nie 😅 ale hlúpa som, pretože sa nedokážem postaviť na vlastné nohy a sama za seba..
Čestné slovo ti nedám, ale skúsim to večer pri zdobení kraslíc vypočuť.
Išla by som sa pozrieť do toho obchodu, koho zobrali namiesto teba. Kto už to odporúčanie zhora dostal.
@loliki robí tam vedúcu moja známa, ona ma na základe pohovoru aj prijala (bola som tam na pohovore aj 2 roky dozadu, vtedy som pohovorom neprešla pretože bola prítomná vedúca (tá známa) a personalistka, ktorá si vraj na môj životopis napísala : príliš zameraná na zabezpečenie rodiny). No a pátrala po tom, prečo ma neprijali a vraj jej kolegyňa, ktorá robí vedúcu v inom okrese povedala, že to závisí od toho, koľko si filiálka na seba a svojich zamestnancov vie zarobiť. Vraj mohli prijať dve (jednu kočku prijali od 1.4,ja som mala nastúpiť 1. 5 pretože mi dala mesiac na to, aby som mame vybavila opatrovateľku, ukončila opatrivateľský atď) no nakoniec zistili, že tú druhú (mňa) nemôžu prijať, pretože filiálka si dostatočne nezarobila na prijatie dvoch zamestnankýň, tak vraj preto ma neprijali.
Poçuvala si podcast? Daj mi vediet, chcem sa spytať, či si sa v tom našla a veci ti začali davať zmysel
@karolinakr počúvala. Ja viem, že mama má narcistickú poruchu, ale ja netuším ako sa mám ja ako jej dieťa k nej správať. Tam bolo rozobaté všetko len toto nie. Na konci síce boli tipy od detí tých narcistických rodičov, lenže nič čo urobím nie je dobré.
V tom je ten figeĺ, že čokolvek spraviš, dobre pre ňu nebude nikdy nič. Iny človek by ďakoval Bohu za taku dceru, ona na tebe nevidi nič dobre, lebo nechce..Chce ta potupit, poniźit a zlomit..Potom bude mat v živote pocit, že vyhrala nad tebou..Ked budeš mudra, šikovna, nezavisla, vyborna matka a mat štastne manželstvo, tak ju roztrhne od jedu. To je obyčajna zavist..Nepytaj sa, prečo nespravodlivý nevidi svoju chybu - lebo je zly..Ona si ta začne važit, ked ju kopneš do zadku..Ked sa jej vzoprieš, prestaneš jej robit služku, ked jej povieš, čo si o nej mysliš, ked ju odstrihneš, lebo v hlbke srdca vie, že maš pravdu.Rozpuči ju od jedu, ale nikdy to neprizna. Ja tiež vediem boj s veternymi mlynmi až po tomto podcaste som pochopila, že čokolvek spravim, vždy budem zla, čiže odteraz nerobim vobec nič a vyjde ma to na stejno
Len lutujem, že som na to neprišla pred 20 rokmi.
@karolinakr ja viem.. Môžem sa pretrhnúť nikdy nebudem dobrá.. Lenže ja ju na jednej strane akoby nenávidím za to všetko čo mi urobila, ale na druhej strane mi ich je ľúto.. Viem, že to znie divne a fakt neviem čo s tým. Najradšej by som jej povedala pravý dôvod svojho odchodu a to ten, že mi už obe lezú na nervy. Že sa necítim ako dcéra a sestra ale doslova ako slúžka. Ale viem, že mama sa zase rozplače, možno sa aj vyfacká a samozrejme neprizná si žiadnu chybu a budem sa cítiť ešte horšie.. Posledný týždeň ich opatrujem (teda budúcu nedeľu končím) a ja sa na jednej strane teším neskutočne, no na strane druhej mám obavy čo zase bude..
Ona tak vycvičila v tebe otroka, že ty si mysliš, že nemaš narok na svoje pocity - si pleaser, človek, čo uspokojuje druhych potreby, aby sa zavdačil a nehĺadi na seba..Na rozdiel od teba ja aj krivdu vidim a viem si dupnut, povedat do očí...Najprv to prehrmi, ked sa ozveš, ale potom, ked si to nechaš prejst hlavou, uvidiš veci v inom svetle..Velmi ti odporučam tu terapiu s tou doktorkou, objednaj sa k nej online..Musiš si vybudovat sebavedomie
A ked na to nemaš, kup si knihy od Heinz Peter Rõhr su mega dobre
Ty si potrebovala asi o
1. sebaucte,
2. spoluzavisle vztahy...
3.nedostatočny pocit vlastný hodnoty
https://www.pantarhei.sk/autori/rohr-peter-hein...
Ona ta tou laskou vodi ako na špagatiku
Nájdi si robotu, akúkoľvek a budeš myslieť konečne na niečo iné, nie na svoju mamu. Raz za týždeň ich navštíviš a stačí.
Ja mam narcistickeho otca. Ma 74 rokov a zariadila som si to tak, ze sa s nim stretávam cca 4x do roka na pár hodin. Nie je to až taky tazky pripad ako tvoja matka, lebo on je inteligentny a financne dobre zabezpeceny, nie je zavisly od liekov alebo tak. Ale velmi dobre si pamätam, co nam narobil za peklo zo zivota, ked som bola decko. K tomu som mala psychicky labilnu matku, ktorej som robila matku ja, nie ona mne. U nas nie je normalna rodinna atmosfera doteraz, a to mam 37 rokov a moja sestra ma 45. Este teraz cez Velku noc na rodinnej navsteve sa tak sestra pohadala s otcom, ze ozaj neviem, ci spolu este prehovoria. Uz bolo obdobie, ktore trvalo cca 7 rokov, kedy sa spolu vobec nerozpravali. Sestru on este viac vytrapil ako mna. Aj ked ja mam nanho tiez krasne spomienky - ako ma o polnoci tahal pocitat rovnicu, lebo som ju zle vypocitala. Nesla mi matika - a to on nemohol znies, hovorieval mi, ze som sprosta a hned vsetko doseriem uz na zaciatku, ked som sa pomylila v pocitani.
@scorpionflower1 mrzí ma čím si si prešla. Si však silnejšia než ja..
Môj otec bol alkoholik, častokrát, keď prišiel domov v noci opitý posielal nás v pyžamách stáť vonku pred dvere v lete, v zime a ak sme ho neposlúchli, kričal, že nás pobije ako klince do dosky.. Susedia to počuli a nasledujúci deň sa nám posmievali deti v škole. Mama, vždy keď otec zaspal nás zavolala späť do izby, ale tiež mi to celý život vyčítala.. Paradoxne viac som mala rada otca. Tiež na nás s prepáčením sr*l, ale keď nebol ožratý bol "normálny"..
@loliki máš pravdu. Len ja neviem, či som vyberavá.. Bola som na pohovore na chyžnú. Pán má malý "club" kde má bowling, squash, reštauráciu, toalety a zopár izieb. A za upratovanie všetkých týchto priestorov mi núka 4,50 eur /hod.. Ale vraj si dajú ešte inzerát a až potom sa mi ozve. Životopisy posielam každý deň jeden (samozrejme vždy do inej firmy) zatiaľ neúspešne. Premýšľam aj nad obnovením živnosti, ale fakt neviem či do toho ísť..
Mala si to tazsie ako ja, moj otec nepil a nebil nas. Paradoxne je tiez to, co u teba. Mala som ho radsej ako matku, matka bola nevypocitatelna, vecne nasrata nevroticka, ktora bola schopna sa s nami 2 dni nebavit, lebo sme neucesali strapce podla jej predstav. On bol kludnejsi, ani raz som ho nepocula vypustit vulgarne slovo. Ale tak ta dokazal zmanipulovat a ponizit svojim sarkazmom, ze si si myslela o sebe, ze si totalne blba chudera, co nic nevie. Bohuzial, ja som musela riesit ich manzelske dospelacke problemy uz ked som mala 11 rokov.
@scorpionflower1 otec nás nebil. Bol "len" vulgárny a sprostý, a pamätám si niečo kvôli čomu bol v mojich očiach viac než mama.Raz prišiel domov a podľa mamy som zase vyviedla niečo kvôli čomu som musela dostať. Oco sa s ňou hádal, že ma stále bije a mama mu povedala, že má so mnou urobiť poriadok on. Zobral ma vtedy do obývačky pošepkal mi do ucha : Maňa, mama chce aby som ťa zbil ale neurobím to, budem pracháčom biť po pohovke a ty krič. A tak sa aj stalo. Nevieš si predstaviť tú úľavu, keď som prvý krát po dlhom čase nedostala výprask.. Bol vtedy mojim hrdinom. Ale fľaška mu bola prednejšia než rodina.. Och.. Ja nechápem, keď tak čítam i to čo si napísala ty i iní užívatelia, i to čo som napísala ja, prečo tie životy museli také byť? Prečo rodičia boli takí krutí k svojim vlastným deťom? Smutno mi je z toho..
Ja si myslim, ze hru na matku Terezu raz musis ukoncit. Ty v prvom rade mysli na seba a svoje deti. Spravila si dobre rozhodnutie, teraz uz iba necuvni.