Vyrovnávanie sa s traumou z chaotického detstva
teraz ako dospelá si uvedomujem, ako veľmi ma poznačilo moje detstvo.
Keď som bola malá myslela som si že to čo sa u nás deje, je normálne. Mama pila už od môjho narodenia neskôr sa pridal aj otec. Spomínam si na vyhrážky, bitky, alkohol, krik. Ako 6-ročná som sa vyhrážala, že sa pobodám – otec mi opitý povedal, nech to spravím. Všetko len preto, že som nezvládala nočné žúry a chaos doma. Aj keď neviem aké boli časté keďže som bola mala.
Od siedmich sme bývali 4ja v malej garsónke. Žili sme v chudobe v priemere 5€ na jedlo denne. Oblečenie, hygiena, zubár, starostlivosť nič. Rodičia ma ničomu nenaučili. Ako dieťa som trávila celé dni sama vonku. V puberte sa to zhoršilo. Obaja pili často, mama bola schopná zaspávať opitá na WC, hádala sa so mnou, pred nami sa správala nevhodne vulgárne a sexuálne k otcovi. Vyčítala mi, že som doma a oni nemajú čas na seba. Mala som pocit, že im kazím život.
Niekedy bol otec agresívny, facky, krik ale zväčša voči mame lebo sa milovala opitá hádať s každým hlavne so mnou. V tom období som vážne premýšľala nad samovraždou, raz som sa o to aj pokúsila. Odišla som na rok k babke lebo som to nezvládala rodičia ma nechali ísť bez problémov. Potom som sa musela vrátiť. Mama pila ešte roky.
Teraz je už na tom okej ale ja nechápem ako sa mohla hlavne ona, aj keď moj otec neni svätý správať takto ku svojej dcére. Prečo sme bývali do mojich 15 v garsonke na kope prečo nešli do podnájmu. Preco nás zanedbávala emocialne aj fyzicky. Ale peniaze na svoje Beauty veci míňala.
Ja viem že ma lubi ale ja mám voči nej odpor aj keď ju mám rada, hlavne sa chce velice teraz somnou kamkovat a ja nemám ani gule im obom povedať že ako sa tak mohli správať.
viem že ľudia zažívajú horšie a preniesli sa cez to, ja to nejako neriešim ale potom dojde čas kedy to na mňa cele dojde a tieto traumy si riešim do dnes
@jankatralalajka nevyčítaj si, že máš voči nej odpor, je opodstatnený. Rodič, ktorý ľúbi svoje dieťa sa takto nespráva. Možno niekto zažil horšie ale ide o to, aké má kto vnútorné prežívanie, každý veci prežívame inak. Popravde, nikto sa nikdy nedostane z traumy na 100%. Ale niekedy aj málo pomôže k tomu cítiť sa lepšie. Postupne to vďaka terapiam budeš zvádať lepšie. Ale dopraj si veľa času, dovoľ si cítiť všetky pocity, máš na ne právo. Držím palce ♥️ a na diaľku obijmam
Chlastanie je choroba,nasilie je choroba
A treba to prijať ako fakt
Našťastie sa zmenila, otázka je ked bola opitá ci si vôbec tie časy pamätá
Otázka je na koľko alkohol zmenil jej psychiku a vie si uvedomiť následky svojich činov ale keďže prestala piť asi čo to si musí uvadomovat
Ja ti prajem aby si to obdobie začala brať ze boli psychicky chorí a závislí lebo podľa opisu zrejme to je pravda a to je iná situácia ako sa s stým vysporiadavat keď,,len tak, človek kašle na deti alebo je chorý
To čo cítiš je normálne. Tiež až po rokoch mi došlo že sme nemali normálnu rodinu ani detstvo. Vtedy mi to prišlo ok keďže sme sa s nikým nestretávali myslela som ze tak žijú vsetci. S otcom - alkoholik som nebola v kontakte roky. Už zomrel. Nechýba mi nič k nemu necítim. Nemám výčitky. Viem ze ma nelubil a je mi to fuk. Neriesim čo bolo som rada že je to preč. Vôbec nemusis byť s rodicmi v kontakte. Nemusíš im nic hovoriť. Prepite mozgy to majú hlboko niekde a myslia iba na seba. To naozaj nie je o tebe sú to opilci tam sa nedá čakať nejaká empatia ani city. Majú vzťah s alkoholom na iné im neostáva priestor. Ich správanie je normálne v ich stave. Sustred sa na seba a to aký život si chces vytvorit. Skús si pozret niečo o spoluzavislosti traume a podobne. Ty si dôležitá a tvoj život. Rodicia si vybrali. Pokojne ich v tom nechaj. Ľúbia alkohol ty budes ľúbiť seba a pekne sa o seba starať. A s ľuďmi sa neporovnavaj. Pre každého je to jeho trápenie obrovské a ťažké. Život nie je hitparáda v tom kto to má viac posratym navrch a kto môže a kto nemôže mať aké pocity rovnako môže smútiť niekto kto stratil milované zvieratko aj ťažko chory človek. Všetci máme svoj vnútorný svet a pocity ktoré sú niekedy veľmi náročné zvládnuť a každý kto dokáže aj tak pomaly po troske fungovať si zaslúži obdobiv a úctu
Chlastanie je choroba,nasilie je choroba
A treba to prijať ako fakt
Našťastie sa zmenila, otázka je ked bola opitá ci si vôbec tie časy pamätá
Otázka je na koľko alkohol zmenil jej psychiku a vie si uvedomiť následky svojich činov ale keďže prestala piť asi čo to si musí uvadomovat
Ja ti prajem aby si to obdobie začala brať ze boli psychicky chorí a závislí lebo podľa opisu zrejme to je pravda a to je iná situácia ako sa s stým vysporiadavat keď,,len tak, človek kašle na deti alebo je chorý
@anonym_30e0a9 alkoholik kašle na deti vedome vedome dá prednosť pitiu pred rodinou iné je ked má matka ťažkú chorobu a iné keď slope. Pitie si vybrala sama sa takto rozhodla. Je to úplne iné a horšie zanedbávanie ako keď ma psychické alebo iné ťažké ochorenie. A alkohol mení všetko. Mozog psychiku vnímanie city. To že teraz zrazu chce niečo riešiť by ma nezaujímalo minulosť to nenapravi a vzťahy sú už pokazené
Odpusť a netráp sa. Nezaťažuj sa chápaním mamky a nenúť sa ku kamarátstvu. Svoju energiu využij na sebarozvoj a na dobré vzťahy s ľuďmi a deťmi, ktoré majú budúcnosť.
Obdivujem ťa ako vieš po týchto skúsenostiach vyhodnotiť čo je správne a čo nie a nesklĺzla si do rovnakého stereotypu. Svedčí to o tvojej inteligencii.
viem že ľudia zažívajú horšie a preniesli sa cez to, ja to nejako neriešim ale potom dojde čas kedy to na mňa cele dojde a tieto traumy si riešim do dnes
@jankatralalajka určite choď na nejaké terapie, pomôže ti to a ak sa s rodičmi nechceš kontaktovať, tak to nerob. Oni si možno ani nepamätajú ako otrasne sa k tebe správali, keďže boli opití vtedy. Skús si o tom niečo nastudovat, napríklad kniha Dospelé deti alkoholikov alebo iné. Dieťa, keď nič iné nepozná, myslí si, že je to normálne.
Prepáč,ale mne to príjde ,že tvoja mamka chce , aby sa o ňu niekto na starobu dostaral....Na teba ako dieťatko sr**rala , teraz od teba niečo chce??? To je čisté manipulovanie tebou, to nieje úprimné a možno preto cítiš odpor k nej lebo to vnútri cítiš...
Ja som od mojej otrasnej rodiny ušla...Nemusíš nič s hentakými ..Nájdi si prácu a svoje bývanie a teš sa z toho čo pekné všetko v živote môžeš mať, zažiť...teš sa z toho aký je život pekný.Lebo život je pekný, to len rodičia ti ho kazili ...
Na traumu sa nedá zabudnúť / ja mám celé roky postraumatický syndróm a nočné mory / ale dá sa na ňu prestať myslieť, na to zlé..Tým, čo pekné v živote máš, čo si buduješ..A keď sa ťa niekto opýta na rodičov, povedz len stručnú vetu " boli alkoholici, nebývam s nimi" .
Nikto nemá právo sa vypytovať na tvoje bolesti a ty sa v tom nevŕtaj už...a hlavne si povedz "nikdy viac už žiadny alkoholik nech nevstúpi do môjho života,ja chcem byť šťastná a nech sa to stane..nech sa nájde spôsob ako sa mi to stane !" odovzdaj to Bohu, Anjelom, čomukoľvek v čo veríš že možno existuje..
Mysli na pekné veci... možno si kúp malé zvieratko- ohreje ti srdiečko ...ži.
PS: ak máš pocit,že potrebuješ psychológa,tak ho navštevuj.Ale pri traume to nieje o 1-2 sedeniach,ani o týždňoch .. to je "práca na dlhé roky ".
Ked si bola mala, nemala si inu moznost, nez byt s nimi, ale teraz si mozes vybrat, akymi ludmi sa obklopujes
Prepáč,ale mne to príjde ,že tvoja mamka chce , aby sa o ňu niekto na starobu dostaral....Na teba ako dieťatko sr**rala , teraz od teba niečo chce??? To je čisté manipulovanie tebou, to nieje úprimné a možno preto cítiš odpor k nej lebo to vnútri cítiš...
Ja som od mojej otrasnej rodiny ušla...Nemusíš nič s hentakými ..Nájdi si prácu a svoje bývanie a teš sa z toho čo pekné všetko v živote môžeš mať, zažiť...teš sa z toho aký je život pekný.Lebo život je pekný, to len rodičia ti ho kazili ...
Na traumu sa nedá zabudnúť / ja mám celé roky postraumatický syndróm a nočné mory / ale dá sa na ňu prestať myslieť, na to zlé..Tým, čo pekné v živote máš, čo si buduješ..A keď sa ťa niekto opýta na rodičov, povedz len stručnú vetu " boli alkoholici, nebývam s nimi" .
Nikto nemá právo sa vypytovať na tvoje bolesti a ty sa v tom nevŕtaj už...a hlavne si povedz "nikdy viac už žiadny alkoholik nech nevstúpi do môjho života,ja chcem byť šťastná a nech sa to stane..nech sa nájde spôsob ako sa mi to stane !" odovzdaj to Bohu, Anjelom, čomukoľvek v čo veríš že možno existuje..
Mysli na pekné veci... možno si kúp malé zvieratko- ohreje ti srdiečko ...ži.
PS: ak máš pocit,že potrebuješ psychológa,tak ho navštevuj.Ale pri traume to nieje o 1-2 sedeniach,ani o týždňoch .. to je "práca na dlhé roky ".
Ja nechápem ako som to vtedy vnímala v pohode a nie ako teraz, ako keby si to zle správanie zaslúžim. Bola som strasne smutná a netušila som prečo teraz mi je jasne že kvôli ním. Aj to keď doktorka nadávala mame ze sme zanedbaný a ona sa vyhovárala alebo museli v škole ich zavolať lebo som tam chodila ako duch, všetko naznačovalo ze boli zly rodičia a mne to doplo až teraz.