Vzťah medzi mamou a 20 ročnou dcérou v jednej domácnosti
Dobrý deň, chcela by som sa dozvedieť od niekoho, kto má alebo mal podobný problém s dospievajúcim dieťaťom, ako si s ním poradiť. Ja už pár rokov viem, čo je to puberta u detí, no neviem, či je to ešte puberta alebo už nejaký vážnejší problém. Mám 20 ročnú dcéru, je vysokoškoláčka, bývame v jednej domácnosti spolu celý rok, keďže do školy dochádza. Takými pubertálnymi výkyvmi nálad a vzdoru sme si prešli. Pred dvomi rokmi si našla priateľa a stala sa z nej rozumná žena, rozumeli sme si, zdvôverila sa mi so všetkým, boli sme dôverné kamarátky až dovtedy, kým sa pred mesiacom s chlapcom nerozišla. Dôvod tohoto rozchodu bol taký, že si moja dcéra zmyslela,že chce byť sama, pritom mala pri sebe úžasného seberovného chalana, síce sa mi to nepáčilo, ale ako správna matka som svoju dcéru podržala. No odvtedy sa strašne zmenila. Má dve brigády v Tescu a v reštaurácii, takže si privyrába už viac ako rok. To je OK, lenže ona zostala sebavedomá,namyslená, vyskakuje na mňa, lebo je finančne nezávislá, po práci chodí s partiou po reštikách,nie každý deň,ale nechce mi povedať, kde ide a s kým, to sa dozvedám len z jej tabletu, ktorý nemá zablokovaný, pokiaľ mi na to nepríde. Tam som sa dozvedela, že sa vyspala s kolegom a potom sa bála dva týždne, že je tehotná, teraz obháňa 18 ročného s ktorým chodí do fitka, klame ma ,nič mi nechce povedať, na čokoľvek sa jej opýtame s manželom iba odvrkne a nemáme sa do nej starať,lebo ona si bude robiť čo chce, darmo sa jej všeličím vyhrážame. Ona chce byť tak nezávislá a slobodná, že stráca zdravý rozum, všetko čo robí, robí naopak, ani len kedy ide do práce nám nepovie, len keď sa začne obliekať a nikdy nevie kedy robí. Najhoršie je na tom to, že my s manželom vieme, kto ju ovplyvňuje a čo vyvádza, lenže keď sa prezradíme zablokuje tablet a už nebudeme o nej vedieť vôbec nič, až keď sa niečo stane, lebo k tomu je na najlepšej ceste. Ja si takýto život bez komunikácie s ňou v jednej domácnosti neviem predstaviť, my sme neboli na to zvyknutí a ja už neviem niekedy, čo robiť, keď mi to príde ľúto som vadná, keď kričím som tiež , ale ignorovať to sa mi zdá tiež absurdné.
@miku1 len ze ked to citam prezivam deja vu, thats it, stale len hlada dovody preco sa nieco neda, zacat treba od seba, a nie hladat vyhovorky
@mima40 NO ako vravím, vidím to na komunikačný problém medzi vami. Možno to čisto teoreticky normálne nie je, teda odísť a ani nepípnuť, ale z prečítaného by som usúdila, že má z teba asi dlhodobý pocit kontroly, takže sa proti tomu týmto spôsobom búri. Byť tebou, radšej by som dala do kopy vaše komunikačné problémy, záležitosť súladu medzi vami a vzájomnej dôvery / otázku integrity a povinností, ale nie, ty tlačíš na pílu a ešte aj snoríš v tablete, um? Vidím to ako prilievanie benzínu do ohňa.
@katuliacik To je asi ten problém, berieš to príliš osobne 🙂 Ale to je asi normálne, keďže si niečo podobné, vlastne horšiu verziu tohto zažívala.
@maary11 Inak toto tiež nechápem, od školopovinného dieťaťa ešte čakať, že bude nosiť peniaze z brigády 🙄 To už mám ako vážne pocit, že tí rodičia nie sú absolútne schopní to dieťa uživiť, na čo si ho potom robili? Snáď spravím si dieťa s tým, že sa oňho budem starať finančne do ukončenia školy a nenechám ho ani potom s holým zadkom. Mne to príde skôr nezodpovednosť rodičov. Vysoká škola by mala byť o štúdiu, o rozvíjaní podnetov, nápadov na možno vlastné projekty, podnikanie, cestovanie a nie na pokútne brigády v Tescu "aby som mala za čo ísť von". Podľa mňa...
@miku1 pyta radu, tak som chcela dat pohlad z druhej strany
Škoda, že teraz je taká doba, že my mladí nemožme len tak odísť. Väčšina z vás starších už bola okolo tej 20tky vypadnutá z domu a MOHLA SI VŠETKO ROBIŤ SAMA ako uznala za vhodné, nám sa to bohužiaľ nedá lebo sa finančná situácia zmenila.
Tiež mám 20 rokov a tiež mám vlastný rozum, vlastné peniaze, vlastný život len jednoducho sa od rodičov tak jednoducho odísť nedá. Keby som sa narodila pred 40timi rokmi už som dávno odídená z domu. Takto s partnerom musíme našetriť peniaze a až potom odísť. škoda.
Už má vlastný rozum, ver mi. Keď si niečo zmyslí môžeš sa aj na hlavu postaviť a nič s tým neurobíš. A určite, keby sa mne mama do života začala takto montovať tiež to začne ísť do kvítek. Ešte šťastie, že to tak nie je.
@miku1 Ja nie som za nejaké postmoderné výchovné postupy v zmysle "dieťa je osobnosť, takže každý pokus o výchovu zabíja jeho kreativitu", ale ani za to arogantné "žiješ pod mojou strechou, tak hráš podľa mojich pravidiel". Hlavne v slovenských pomeroch, kde je s bývaním naozaj problém, mi takýto postoj pripadá naozaj nehumánny a veľmi arogantný. Čo sa toho oznamovania týka, vieš, ono je to asi do veľkej miery o atmosfére v rodine. Niekde sa zadarí vytvoriť veľmi slobodné ovzdušie, kde si jeden môže dovoliť vypustiť do éteru akúkoľvek nevinnú poznámku o víkendovej chatovačke bez toho, aby nasledovala séria výsluchov, aj ja som videla veľa domácností, kde je každý človek akoby osobnosťou a vzájomne sa tam rešpektujú. NO žiaľ, občas ten člen domácnosti, ktorý ťahá za kratší koniec, má zo svojich rodičov pocit ohrozenia, jednoducho pocit, že sa potrebuješ trochu viac odstrihnúť, lebo ako náhle prídeš bližšie, začnú ťa mapovať, určovať ti pravidlá, nebudú ťa mať za plnohodnotného člena rodiny. Ja som povinné oznamovanie taktiež vnímala ako obmedzujúce, lebo mi to kradlo ten úžasný pocit, že môžem slobodne vstať a výjsť na ulicu, nastúpiť do autobusu, etc, a to všetko bez toho, aby to všetko nemapovala nejaká starostlivá osoba. Takže tieto veci sa nedajú až tak generalizovať, no aj tak sa mi prístup zakladateľky veľmi nevidí.
@mima40 Som len o čosi staršia od tvojej dcéry, rovnako ešte žijem pod rodičovskou strechou (ešte tomu dávam taký rok), takže tiež priložím svoj pohľad na to. Podľa mňa je úplne neprípustné, aby si jej kontrolovala tablet, počítač, mobil alebo hocičo iné. Sekni s tým čím skôr, pretože pochybujem, že ti toto odpustí. Kedysi mi to moja mama urobila tiež, a to ako sa ma to dotklo ani neviem opísať. Je to obrovský prejav nedôvery voči nej, pretože čo sa týka jej súkromného života - frajeri, kamaráti, pomery v práci atď...to nechaj radšej na ňu, nech ti to povie sama. Preto som sa istý čas zdôverovala viac ocovi ako jej. Časom sa to zlepšilo, teraz som už otvorenejšia.
Zvyšné veci ako oznamovanie, že ide preč a kedy približne príde domov vnímam ako normálne. Mne to totiž príde normálne aj v partneskom vzťahu. Obmedzovanie je trochu o niečom inom. Moja mama tiež vyžaduje či odomňa, či od iných členov domácnosti, aby sme aspoň zahlásili či prídeme ešte v daný večer alebo až na druhý deň. Dačo sa stane, a potom sa človek môže aj od strachu zblázniť.
Pokiaľ je to len o oznamovaní takýchto základných informácií, tak popracuj na nešpehovaní v tablete. Ale ak tvoja kontrola presahuje hranice, tak sa jej ani nedivím. Rovnako som tiež raz trepla doma dvermi, aby si mama uvedomila, že nebudem sedieť na prdeli len preto, že ona chce. Odrezavala ma postupne od priateľa a kamarátov a tak trebalo urobiť radikálny krok. Skús sa v tomto do nej vcítiť.
necitam iba ti poviem ze tyz ze ju spehujes si to len zhorsis to iste mi robila mama a otec ked som mala 22 odvtedy je nas vztah znacne horsi tvoja dcera vyzera byt povahovo ako ja aspon z toho co pises
@maary11 keby mi mala prispievať, tiež by som jej to odkladala, nie som na to doposiaľ chvalabohu odkázaná. Má všetko k dispozícii, cestovné jej hradím, má auto kedykoľvek chce, má to len na svoje vreckové. A keď je škola nevyžadujem od nej ani žiadne domáce práce.To je možno chyba, lebo potom je všetko také samozrejmé.
@mima40 no a prave toto je obrovska chyba,potom sa jej rozdrapuje aka je dospelacka.Chce byt nezavisla? Nech sa paci,nech si plati skolu,prispeje na najom,uvari si,operie si a potom moze hovorit o nezavislosti a dospelosti.Nie mat all inclusive v mamahoteli a behat si kde chce.Mne vzdy mama hovorila,ze kym budeme jej chleba jest,tak ju budeme pocuvat a bude jej jedno ci mame 10 ci 30 a uplne s nou suhlasim.A dakujem jej za taky postoj,vdaka tomu sa od 18-tky staram o seba sama a nemala som cas byt nadrapena,lebo som si na svoju slobodu musela zarobit.Hned by sa jej poprehadzovali vyhybky v hlave,keby jej na taketo vyletiky nezostavalo
@sandra551 to je veľmi veľký omyl! Chcela som sa len opýtať na nejaký názor, ak sa s podobným problémom niekto pasuje, ale ako vidím ,tak sa to zvrháva. Nechcem vyťahovať fakty z môjho súkromia,ale posledné, čo ti poviem je, že ja som si NEROBILA dieťa, ktoré nebudem vedieť uživiť a nútim ho preto robiť pokútnu prácu v Tescu. Moja dcéra nezarába si na školu a precestované má viac než ja za celý život a nie za tieto peniaze! Ona nie je odkázaná na to, chválabohu. To, čo ja som dala svojim deťom a na to som si poctivo zarobila, pretože celý život pracujem, nemá ani tretina z kamarátov, ale to je moje súkromie a O TOM TÁTO TÉMA NIE JE !
@mima40 čítala si si čo som ti odpísala na tvoju reakciu mne? Ak nie kuk vyššie. Iba chcem povedať, že si typickým príkladom rodiča, ktorý má nutkanie mať svoje dospelé dieťa pod kontrolou. Musíš sa naučiť popracovať na sebe a uvidíš, že aj vzťahy medzi tebou a tvojou DOSPELOU dcérou sa zlepšia 🙂 🙂 😉 😉
@mima40 Nechcem rýpať, ani rýpavo vyznieť, ale nebude práve toto ten problém? Teda ten "dostatok"? Z prostredia, kde pracujem, poznám strašne veľa takých študentov, ktorí si práve musia privyrábať tou pokútnou teskáckou robotou, no a zdá sa, že z nich veľmi často vyrastajú pomerne zodpovedné a nenáročné existencie. Ja som zase v bohvieakých finančných pomeroch nevyrástla, ale bola som na tom podobne ako tvoja dcéra a riadne nám to škrípalo, veľmi mi však pomohlo, že som si vlastné bývanie dokázala zabezpečiť sama a rodičia ma v mojej iniciatíve podporovali, narozdiel napr. od mojej známej, ktorej rodičia darovali kľúče od bytu, no následne tie kľúče samovoľne využívali v ktorúkoľvek večernú hodinu, keď chodili "skontrolovať maľovku" a "naolejovať pánty", etc. Ja len... že ono to vždy nemusí byť o tých prostriedkoch a nezávislosti a následnej "vďačnosti či nevďačnosti", ale občas je to taká "chyba v kóde", len a len vo vnútri rodiny a jej komunikácie.
@evkakorcek no vieš, keď bývajú v jednej domácnosti traja dospelí a jeden takmer dospelý, musí tu existovať vzájomný rešpekt a to nehovorím o momentálnom vzťahu s mojou dcérou. S kýmkoľvek žijeme musíme sa vzájomne rešpektovať, či už je to manžel, susedia, kolegovia v práci a možno aj zlý sused aj toho musíme rešpektovať a všade vládnu nejaké pravidlá. Ani s mužom nevydržíš žiť 23 rokov, pokiaľ sa vzájomne nebudete tolerovať a rešpektovať každého pravidlá v manželstve. Ja nechcem mať dospelé dieťa pod kontrolou, ako to tu mnohé píšu. Vieš každý si pod slovom kontrola predstavujeme niečo iné.
@mima40 skús si normálne s dcérou sadnúť, vysvetliť jej celú situáciu, ako ju vidíš ty, opýtaj sa na jej pohľad a skúste nájsť kompromis.
@nela1916 pokútnou, ako ju nazvala kolegyňa, ktorej som odpovedala ja ju nenazývam. Aj keď si ňou nemusí zarábať na školu, beriem to ako veľmi dobrú skúsenosť do života a preto som rada, že to chcela robiť. Tam sa naučia decká inej zodpovednosti, prejdú tvrdým výcvikom, zistia čo je pracovať v kolektíve v strese, vo dne aj v noci, pri nervóznych zákazníkoch a rôznych kontrolách. Ja to práve beriem ako dobrú školu do života a učenie sa zodpovednosti, lebo dovtedy nemali takmer žiadnu zodpovednosť za nič .Preto som písala,že tam nerobia decká, ktoré rodičia urobili a nevedia im zaplatiť Vš.
@mima40 a co ti brani prestat jej davat all inclusive?????
Podľa mňa si tu mnohé z vás pletú pojem "kontrola" a "podanie základnej informácie o svojej existencii pokiaľ žijeme spolu pod jednou strechou". Tiež si neviem raz v budúcnosti predstaviť svoje dieťa, že mi buchne pred nosom dverami a do rána sa neozve. Či je to dieťa, či je to manžel. Nič nie je na tom povedať "idem von, prídem v noci, keby sa niečo zmenilo, dám ti ešte vedieť". Myslím si, že o to zakladateľke ide. No na druhej strane tam by malo vyzvedanie skončiť. S kým ide je výsostne jej záležitosť. Kľudne ti môže povedať že ide s najlepšou kamarátkou na pohár vína a pritom bude sedieť s partiou kamošov v nejakom pajzli. A snorenie v tablete tiež.
@mima40 nic si nerob z niektorych komentarov, ja ani nie som matka a viem si predstavit ako sa asi o svoju dceru bojis, az tak, ze ta to dozenie k takejto kontrole, ktora nie je uplne spravna. Ale podla mna, je to to iste, ako ked mas partnera a mas nejake podozrenie, bojis sa o neho alebo cokolvek a ides si ho "skontrolovat" do telefonu. To by tu uz tak vela ludi neodsudilo si myslim, lebo to je beznejsie. Nemusis sa citit divne, ze mas strach a kontorlujes jej tablet, nie je to sice spravne, ale myslim ze su okolnosti za ktorych by som sa dokazala vzit do tejto situacie a asi by som reagovala rovnako. Kto to nezazil, nemoze sudit
Ďakujem, povzbudila si ma .Presne tak, manželovi nechodím do telefónu, ja viem, že kontrolovať tablet a telefón nie je správne pokiaľ na to nemáš vážny dôvod.
@mima40 koho si teraz označila "takmer dospelý". Ak svojudceru, tak ju ber už ako dospelú. 20 rokov je už dospelý vek. Aj ked v dvadsiatke robíme bláznovstva, rebeliu, sme nezávazní, nehceme byť pod kontrolou. Dvadsiatnici sa potrebujú poučiť z vlastných chýb, potrebujú maať voľnosť, potrebujú cítiť dôveru rodičov.
A ešte ti poviem jednu vec. Moja mama sa mi šprtala v skrini naposledy asi 4 roky dozadu. Zistila som to tak,že som ju načapala ako si čítala moj dennik, kroý som mala v skrini pod troma vvrstvami uterakov!!!!! Ona ho musela snoriť už viac krat........ Zlomilo ma to, uplne položilo na kolena a s mamou som tri mesiace nehovorila. Ona sa prihovaral, ale ja som neodpovedala. čakalasom od nej niečo ine a nie podraz. Ja do jej veci echodím nikdy a ona ma snorí. FUJ!!!!!!!!
a preto aj tebe píšem - skús zmenu od seba!
tu zbytocne piseme...zakladatelka si vybera len co je jej dobre...to je klasicky pripad matky, ktora mala doma urcitu vychovu, potom to chce preniest na svoju dceru. Lenze sa jej to nedari, lebo vidi ze jej dcera nezije "jej zivot". Lenze dcera naozaj nezije TVOJ zivot ale SVOJ...ja mam pocit a na to dam krk: toto bude aj pri svadbe. Ty mas nejaku predstavu aka by mala byt. Dcera bude mat svoju. Lenze ta tvoja sa nebude zhodovat s dcerynou. A opta budete riesit TVOJU svadbu a nie jej...klasika....tu sa neda radit....
mám 20 r. dcéru vysokoškoláčku,ktorá s nami býva...v živote by som si nedovolila jej čítať súkromné veci v pc či v mobile....má priateľa,kamarátky,teda dosť chodí vonku,dopredu mi povie svoj program na nasledujúci deň resp. aj ja jej svoj a program rodiny,aj to len preto,lebo máme ešte 10r. syna a semtam ho má na starosti...neriešim,kedy príde domov,ráno kuknem,či je vo svojej posteli-zatiaľ vždy bola 😉 vie si aj privyrobiť,dostáva mesačne istú sumu na svoj účet od nár rodičov....radím nešpehovať,správať sa k nej ako ku seberovnej,nie ako k decku.....skús sa k nej správať ako k podnájomníčke,nespovedať,nevyzvedať kde čo a s kým,ak bude chcieť sama povie.....lebo takto sa môže stať,že buchne dvermi a odíde,to asi nechceš....
Nemyslim si, ze prehnane sledujes dceru. Okrem toho citania tabletu chces od nej normalne veci.
Aj my sme si doma vzdy hovorili, kam ideme a kedy zhruba prideme. Brat mal v 23 autonehodu (skoro zomrel) a odvtedy musel hlasit aj neskore navraty z roboty domov, lebo inak mama bola na prasky.
Ja aj ked som shareovala dom s dvoma cudzimi ludmi, tak sme si hovorili, ze idem do mesta, pridem vecer, alebo nepridem, a podobne. Bolo to normalne, zili sme spolu v jednej domacnosti. Aj manzelovi hovorim, ked idem do roboty (robim na sluzby) a tak isto sa ho ja kazdy vecer pytam, kedy ide na druhy den do roboty. Nerobim to preto, ze ho chcem spehovat, ale robim to preto, lebo mam o neho zaujem a lubim ho.
Neries dceru, s kym sa flaka, s kym sa vyspala, dlhy nech si splati. Rozhodne by ale mala pomahat v domacnosti. Ja som za onych cias chodila na diskoteky od 9 pm do 5am, prisla domov o 6, vyvencila psa a zalahla. O 10 ma mama vyhodila z postele a musela som zehlit pre celu rodinu, umyt podlahy, utriet prach a co ja viem co este.
@evkakorcek Mne sa mama tiež raz šprtala vo veciach, v notebooku konkrétne a keby som ju kvôli tomu začala ignorovať ešte tak by sa mi to dosť vypomstilo, pretože ona to pokladala za normálne a chybu by si nepriznala. Takže mala si veľké odhodlanie na to a stále ma prekvapuje ako niektorí rodičia potom sklopia uši a zrak pri vlastných deťoch. Ja som také nikdy nezažila.
@lubkavargova1 Nechápem na čo sa pýta nás na názory, keď si vyberá len tie, ktoré podporujú jej názor aby sa utvrdila, že nerobí "nič zlé" 🙂
A @mima40 vôbec som to nemyslela na teba s tým prispievaním na VŠ, neber to tak... to som myslela všeobecne. Navyše v prvom komentári resp. otázke si nespomínala, čo všetko dávate dcére a ako ju podporujete... Samozrejme v tom prípade je situácia trošku iná. Aj keď, stále si myslím, že ten tablet je veľmi cez čiaru a skôr by som sa zamyslela PREČO a AKO som zradila dcérinu dôveru, že mi ani nepovie, kde ide a kedy príde... Hovorím to zo svojho života, tiež som nemala mame chuť hovoriť kde idem, lebo to stále negatívne komentovala, tak som sa jednoducho "odstrihla"...
@katuliacik Ja som bývala u našich do svojej 30tky, a aj vtedy, ak som niekam išla som normálne doma povedala kam idem a cca kedy prídem. Myslím, že je to normálna vec, pokiaľ s niekým bývam. Akonáhle som sa odsťahovala, mama neriešila kde sme cez víkend boli, a podobné veci......Jednoducho akceptovala fakt, že som už vo svojom a žijem podľa seba. A veľmi dobre viem, že keby som doma nepovedala kam idem a kedy prídem, tiež by sa ma mama na to pýtala, pretože jednoducho mala o mňa strach....tak isto, ako o bratov......Koľko krát sa sama vyjadrila, že sa v noci alebo nad ránom zobudila a išla do chodby "spočítať" topánky, či sú všetky 🙂 až potom naozaj spokojne ľahla a kľudne spala. Postupne sme sa odsťahovali a rodičia už neriešia kde a s kým a dokedy sme.... Tak skúsme neobviňovať zakladateľku témy z niečoho čo ešte ani nezačala robiť.