Vzťah s otcom ma ničí
Zdravím, chcela by som sa asi len vyrozprávať. Mam 18 rokov a zijem este s rodičmi. Som strasne sklamana z mojho otca. Strasne by som chcela, aby ma mal rád takú, akú som. Mrzí ma keď je so mnou večne nespokojný. Posledne roky som už aj rezignovala, ze sa nesnazim robiť všetko podla neho, lebo to aj tak nepomahalo. Studujem na velmi tazkej skole na najtahsom odbore a musím sa veľa učiť. Motivuje ma, ze ked to klapne, budem veľa zarabat, ale zaroven sa snazim aj preto, aby boli na mna rodicia hrdi. Vacsina mojich spoluziakov prepadava a sotva chapu ucivu. A ja to aj tatkovi hovorim, ze 20ti prepadavaju a ja mam 2ky. On sa zamračí, že prečo som šťastná a spyta sa oduty, ze prečo nemam jednotku. Ja mam pocit, ze vzdy mi da pocítiť, ze nie som dost dobra. Aj ked mi obcas povie, ze ma ma rad, ja uz necitim nič. Vždy mi dava len materialne veci, ale nikdy mi nedal ten pocit, že ma ma rad za kazdych okolností. Napriklad mi vycita, že nevarím doma. No ked spravím palacinky, spagety a pod., tak to neocení. On by ocenil keby mu varim take mäsité jedla alebo guláš, ale to ja nemam rada a ani ma varenie nebavi. A vždy mi to da tak podprahovo pocítiť. Napr. prisli kamaratky a už sa ich pytal, ze ci varia doma a na mna sa pozrel takým pohladom vycitavim. Akože chápem, ze v takom veku už dievcata varia, ale prečo ma nikdy a neoceni. :(( Vo vela veciach som lepsia jak ony. Napriklad viem dobre anglicky, mám sľubnú budúcnosť a veľa certifikatov a ucim sa kvoli nemu aj navyse. Mamka hovorí, že si ho nemam vsimat, ze vzdy bude mat blbe poznamky. Len mne to vždy ostáva v hlave a je mi z toho smutno. Tie najhoršie veci co mi povedal fakt bolia. A uz ma nebaví žiť podla neho. Raz zamkol byt, aby som nikam nesla a povedal, ze mozem skocit z balkonu, keď sa mi nepáči. A šiel mi ten balkón otvoriť. :((( Mna to boda pri srdci, keď robi take scény.
Este chcem dodat, ze som sa aj snazila asi pred dvoma rokmi, ale akurat som bola nestastnejsia. Sceny a urazky aj tak pokracovali. Snazila som sa robiť vsetko podla neho. A zlom prisiel kedy som mu varila podla jeho predstáv, upratala som, snazila sa mat všetko tip top, ale on isiel okolo linky v kuchyni a jeden pohar bol blizko okraja. On ho omylom zhodil a pohar sa rozbil. Dostala som vtedy strašný krik, ze aka som hrozna, ze som neschopna a mala som ten pohar dat inde a ze mam to popratat. To bol moment, kedy som to cele uplne vzdala. Aj napriek tomu sa vsak s tym nedokazem zmieriť. S tym, ze nikdy nie som dost dobra.
Tvoj otec ma ocividne problemy sam so sebou a mal by vyhladat psychologa. Normalne ma to nastvalo. Bol taky aj ked si bola mladsia ci to nejak suvisi s tym, ze si sikovna a dari sa ti (zrejme vic ako jemu)? Velmi ma mrzi ze toto zazivas od rodica, kazdopadne mamina ti dobre hovori, ze si to nemas vsimat. Chapem, ze lahsie sa hovori ako robi, ale je to tak, lebo otca nezmenis a jedine co mozes ovplyvnit je to, ako to vnimas ty. Je skvele ze si ambiciozna a mas ciel, v zivote sa ti to urcite vyplati a potom si mozes hrdo povedat ze si to zvladla aj napriek tomu, ze otec robil toto. Nie vdaka nemu, ale napriek nemu. Jemu sa nezavdacis nikdy a vobec to nesuvisi s tym, co urobis alebo neurobis, vzdy si najde nieco, co moze skritizovat.
Ak mas pocit, ze to uz dalej nezvladas, urcite sa nehanbi porozpravat sa s psychologom, toto su veci co ta mozu vyrazne ovplyvnit aj v buducnosti a je dobre sa s tym vysporiadat. Velmi ti drzim palce, nenechaj sa otcom odradit od nicoho
Vzťah s otcami je často komplikovanejší, bohužiaľ veľa mužov nevie ako byť naozaj dobrým otcom, lebo to možno nikdy nevideli v detstve ktovie..
Aj ja som mala ťažký vzťah s otcom, síce to bolo úplne o inom, pretože on je ťažko chorý a odráža sa to na jeho psychike..
Neviem vlastne čo ti poradiť, lebo ak otec je vo svojej podstaty nespokojný so všetkým čo urobíš tak to asi naozaj zmeniť nedokážeš.. treba si uvedomiť svoje hodnoty, že to čo robíš (študuješ) Robíš od srdca ale hlavne to robíš pre seba, nie kvôli otcovi .. chapem že mrzí keď nevie dať najavo lasku.. ale predpokladám že vzťah s mamou máš dobrý, to si pestuj a nad otcom sa naozaj pokus trocha povzniesť, aj ked to nie je jednoduché..
Čo by som skúsila je, že by som.mu poslala takto úprimný mail s tým ako to vidíš a čo ťa zranuje.. samozrejme môžeš aj osobne, ja sa však viem lepšie vyjadriť písomne.. bol by to taký posledný pokus o nejakú nápravu vzťahu medzi ním a tebou a potom už bude na ňom aby si nejaké veci sebakriticky v sebe uzavrel.. je možné že to ničomu nepomôže, a možno áno..
nesnaz sa mu zavdacit, kasli na ten svoj vnutorny pocit, ze musis robit vsetko preto, aby ta on ocenil a docenil. Bud rada, ze mama je ok. Bud sama sebou a otcovi nic nedokazuj. Nabuduce mu s usmevom povedz, no co? Neviem varit, nemam jednotky, som to ja neschopna dcera? 🤷♀️
@azzflo Bol taky uz odmalička. Je taký aj na mamu a na brata. Dakedy by som povedala, že to robi az schvalne.
@jana_eyre_2 Ja uz som sa mu to snazila par krat povedat do očí, ale vzdy povedal, ze nemam byt rozmaznana a ze sa nebude s rozmaznanym deckom baviť a išiel do inej miestnosti.
Preto sa uz ani nepokusam nic menit. Len sa snazim dajak spracovat to. No neviem ako.
Pozri , rodičia sú len ludia, čo mali deti. S tými bohužiaľ automaticky neprichádza patent na rozum. Každý máme svoje traumy z detstva a tvoj otec si ich očividne vybíja na tebe. Ty mu nemusíš nič dokazovat. Akurát som odporučila túto knižku aj v inej teme , uvidíš že to môže byť aj oveľa horšie a je tam veľa fajn myšlienok
https://www.databazeknih.cz/knihy/kdyz-nam-rodi...
To spracovanie príde vekom a osamostatnenim sa.. mne odchod zo.spolocnej domácnosti s ním veľmi pomohol.. preto verím že zažívať ponižovanie každy deň musí byť náročné.. čítam že taký je aj na mamu a brata, doma je teda husto všeobecne.. skús návštevu odborníka čo by ti to mohol pomôcť spracovať a snáď by aj poradil ako sa dá nad to povzniesť..
Je super že sa snažis, ale rob to hlavne pre seba.. čoskoro sa určite osamostatnis, keď pôjdeš na výšku, môžeš si vybrať nejakú ďalej od domova a tam sa ti bude ľahšie dýchať.. držím palce..
Tvoj otec Ta chce mať dokonalú.Mas súrodencov?
Veľmi Ťa to ovplyvní aj v budúcnosti aj vo vzťahu k partnerovi, lebo sa budeš snažiť byť dobre dievcatko, ktoré zvládne vždy a všetko a budeš túžiť po ocenení, keď si nájdeš nejakého paka škaredo sa Ti to môže vypomstiť.Tu robí chybu aj tvoja mama neviem si predstaviť, že by môj muž si svoje komplexy vybijal na synovi a ja by som nezasiahla.Uz to máš v sebe zakorenené a musíš pochopiť, že nikdy mu nebudeš dobrá to je ako psychopat a scénka s pohárom je cez čiaru.Je veľa dievčat, ktoré nevaria, ktoré sa neučia dobre, ktoré nesedia doma....si dobrá taká ako si!!!to by mala byť tvoja veta s ktorou vstávaš a zaspavas.Ty nie si jeho osobna kuchárka...on by ocenil, on by chcel....k mame sa ako správa tiež tak despoticky?aj jej stále niečo vyčíta a s ničím nie je spokojny?často to robia ľudia, ktorí nie si spokojní so svojím životom a tak si vynikajú zlosť na najblizsich.Zober kúsok odvahy a povedz mu ako sa cítiš neschopna, nedocenena, či vidí na tebe aj niečo pozitívne dobre savucis pracuješ na sebe na tvoj vek máš rozumné argumenty buď sa uvedomí, alebo spraví ešte väčšiu scénu čo si si to dovolila.
Nesnaz sa žiť život podľa tvojho otca, aby on bol spokojný ty musíš byť spokojná🙂nenarodila si sa, aby si spĺňala jeho predstavy otec bude typ, ktorý s ničím nikdy nebude spokojny
Už si to medzitým napísala, tak je to manipulátor a despota on už iný nebude mama už rezignovala a vy sa budete s bratom snažiť mu vo všetkom vyhovieť a celý život budete túžiť po láske a ocenení od neho aj ostatných....šéfa, partnera....
Aj, keby si skončila dve VS nepochváli Ta, ale povie, že, ale ten guláš uvariť nevieš.Drz sa dievča a raz rozumne vyberaj priateľa, manžela
Da sa to spracovat. Pozri, on ma svoje nenaplnene predstavy o detoch, ty mas nenaplnene predstavy o otcovi. Ok, ber ho ako priklad, akeho otca nechces pre svoje deti. Aj negativny priklad je priklad. Tvojho otca nezmenime, ty sa musis ochranit pred nim, aby ta jeho spravanie nezranovalo. Ak to dokazes, v konecnom dosledku ta to posilni. Pozeraj sa na neho ako na nezreleho jedinca, nie ako na jedinca, ktoremu mas vo vsetkom vyhoviet.
Nenechaj si nicit sebavedomie. Vzdy si musis povedat, ze toto nie je o tebe, ale je jeho psychicky problem, alebo dostal v detstve neempaticku vychovu, sprava sa tak ku kazdemu. Nauc sa to pustat to jednym uchom dnu a von, obrnit sa, aby to po tebe stieklo. Casto sa to upravi, az po rokoch, ked odides z domu, prejdu roky, zostarne a uvedomi si, aky bol kedysi de..l.
Pripadne si sadnite a hodte rec, ze ti to robi zle take nelaskave spravanie. Lebo ti lahko moze takto vyrobit celozivotne psychicke problemy a budes sa spravat rovnako k svojim detom.
Skus ho zacat chvalit, ked nieco urobi, mozno jemu samemu chyba ocenenie. Za pokus to stoji.
Nauc sa chvalit samu seba. Hovor si sama, aka si dobra, pochval sa a odmenuj za veci, ktore sa ti podarili... Najdi si okolie, kamaratov, ktore ta oceni a pochvali ... Ked ma nepochvali on, tak sa just pochvalim sama ...
Preco varis ty a nie mama?On nieco doma urobi?Pomoze?Mne sa zda ze je manipulant a despota,nezmeni sa a cim viac sa budes snazit a robit veci podla neho,tym viac sa on bude domahat pozornosti takymto sikanovanim....On nieco mimoriadne v zivote dosiaho? Chvalim ta ze si vyborna studentka a zjavne aj mudra a sikovna.Rob veci tak ako uznas sama za vhodne a nedaj sa nim znervoznovat a ubijat,ži si svoj studentsky zivot,uc sa ako najlepsie zvladas a hlavne mysli na svoju buducnost.Ked ta bude najblizsie sekirovat tak mu povedz nech to on urobi lepsie ked vie,nech ti bude vzorom.....😎
V prvom rade chcem povedať, že mi je ĺúto ;čo prežívaš....toto nie je správny prístup....z toho,čo píšeš ja by som bola na teba ako svoju dcéru hrdá.....
A tiež celkom nerozumiem tvojej mamke ..teda nie je jasné z tohto,ci sa s otcom rozprávala...ja keby toto robil moj muž dcére alebo synovi, hodila by som s ním vážnu debatu...
Viem že ťa to mrzí a nie je to ĺahké, ale nenechaj sa znechutit....si šikovné ,mlade dievča....chod si za svojím, uč sa...držím palce nech sa ti darí😉
Este to vydrz a osamostatni sa. Zi si zivot aky chces.Tvoje miesto...tvoje pravidla. Je to povaha cokolvek urobis nebudes pre neho dobra.Chcela by som vidiet tu jeho dokonalost. A co mama? Ved ta mudi byt inak psychicky zdeptana...
Dakujem vám všetkým za odpovede. ❤️
Aby som odpovedala na otázky. Tak nie je to také úplne čierne s ním. On proste robi scény aj mne, aj mamke, aj bratovi. Nikdy sa potom neospravedlní. Ale obcas vidno, ze si povie, ze to som prehnal a vtedy vacsinou kúpi nejaky drahsi darcek napr. sperky, saty a pod. Len mi to pride take plytke. Skor by som bola radsej, keby bol vzdy pohodovy a normálny. Inak pred ostatnými mení správanie. Vsetci ho poznaju, jak takeho pohodaka.
S tym budúcimi vztahmi ste sa tiež trafili asi, lebo moj prvy aj posledný frajer mu bol celkom podobný.
Inak on vari doma aj pomáha. Je celkom aj vzdelaný a dosť zarába. Takže to nie je také, že on sa flaka. Dost toho robí pre rodinu. Aj mam pocit, ze mu zalezi na nas.
A mamka ho obcas ignoruje. Občas sa s ním poháda. Vacsinou stale o tom istom. No k ziadnej zmene to nevedie. On si nemyslí, ze niečo robí zle. Furt, ze my by sme sa mali zmeniť.
Tak to bežne manipulátori či psychopati robia, keď to prepisknu, že kúpia darček či sa kajaju, ospravedlnia....a potom znova výčitky..a tak stále dookola....možno je tvoj otec pod tlakom z práce, je to výchovou akú mal, chce, aby ste niečo dosiahli...je náročný na všetkých a vsetko...len chcem, aby si pochopila, že nie je chyba v tebe, ale v otcovi a môžeš klásť na seba v živote veľké nároky a aj tak sa nikomu nezavdacis a môžeš si pripadať nehodná lasky.Zvacsa si dievča nájde podobného partnera a od toho si nechá aj veci, ktoré by nemusela urazky, posmešky, lebo je na to zvyknutá z domu....niekto hore pisal skús otcovi polichotit, pochváliť možno je zatrpknuty a zlý, že tiež ho nikdy nikto neocenil toto je velký problém u veľa ľudí.Moja kamarátka je psychologicka a povedala, že dnešní 40 tnici vôbec neboli ocenení svojimi rodičmi a boli sme generácia ktorá dostala starostlivosť, ale nie lásku.Nenosilo sa to objať, dat pusu, pochváliť skôr kritizovať a porovnávať s druhými....
Vies co, vo svojom srdci otcovi odpusti. Kedysi to mali ludia tazsie v tom, ze vela sa od nich vyzadovalo, nikto ich nechvalil tak ako pise @eliska13, skoro museli byt samostatni, kopa ludi v 18ke uz makala v robote. Chlapi chodili na vojnu, ten svet bol akysi drsnejsi, chladnejsi, nikto sa s nikym nemaznal. Tvoj otec sa mozno stara ako vie, ma pocit, ze nic ste sa od neho nenaucili, ze ste nesamostatni, zhyckani, ocakava viac aktivity. Ma pocit, ze len dava a nikto jeho snahu neoceni, vsetci len beru... A povazuje dobre ucenie v škole ako samozrejmost, ved sa ucite pre seba, nie pre neho. Teraz jeho spravanie neospravedlnujem, len sa snazim vysvetlit, co ma on v sebe, vo svojej hlave. Dospievanie je zlozity cas pre deti, aj pre rodicov, treba ho len prezit, ked nepanuje az taka rodinna symbioza.... V tomto obdobi su aj deti voci svojim rodicom velmi kriticke, vsetko beru velmi citlivo a vela veci pochopia, az ked sami budu mat svoje deti.
Nemeň sa kvôli nikomu, neuč sa kvôli nikomu, je to tvoj život, iba ty ho žiješ. Otcove problémy a pocity nechaj jemu, nikomu inému nepatria. To, že on sa snaží riešiť si ich cez teba, nemusíš akceptovať. Nejde mu o tvoje dobro, aby si dobre vyštudovala a mala vďaka tomu lepší život. On si na tebe iba lieči svoje mindraky. Buď nejaké traumy z minulosti, alebo to on v živote nedotiahol tam, kam chcel. To je ale iba jeho problém. Ty mu s tým nemôžeš pomôcť, ani keby si rovno do vesmíru letela. Ste iba jeho obetne baranky. Možno teraz ešte na to nie si pripravená, ale jedného dňa na to dozrejes, pochopíš to a oslobodis sa. Vtedy začneš skutočne žiť. Vtedy budeš žiť tak, aby si bola šťastná ty, nie tvoj otec. Prajem ti, aby to bolo čím skôr.
Neries, sice on to asi zle nemysli, ale chapem ta ako to vyznie taketo jeho poznamky. Ale nezmenis ho.
Ja som mala odjakživa hrozný vzťah s mojou mamou alkoholičkou vždy mi nadávala najhoršie nadávky aj bratovi, nestarala sa poriadne a vyčítala nám aj to že sme sa vôbec narodili wow.. V mojich štrnástich som od našich odišla a až teraz po šiestich rokoch jej doplo čo nám robila a urobila niečo čo nikdy predtým ospravedlnila sa mi a teraz je vďačná vždy keď ich prídem pozrieť. Raz som jej ale povedala že ju nenávidím a je to tak doteraz hoci mame dobrý vzťah, moja dôvera k nej nikdz nebola silná a raz som to vzdala úplne. Nemáš sa čoho báť som rada že sa ti darí v škole a dúfam že to dotiahnes ďaleko len si otca neber k srdcu on na to príde možno časom ak aj nie, kašli na to rob seba samú šťastnú 😉 ak to nejako ide tak skús tiež odísť, osamostatniť sa možno o to mu ide
A ešte niečo ti poradím....otec ťa nechce počúvať, tak nevadí. Má na to právo. Ty máš aj iné možnosti, ako to dostať zo seba von. Teraz si sa vypísala tu, to je fajn. Ale jedného dňa, keď to tak budeš cítiť, mu napíš list. A vôbec nemusíš byť za dámu, nazvi veci pravými menami, kľudne mu tam vynadaj, vylej svoj hnev, všetky negatívne, či pozitívne pocity, tak ako to budeš cítiť a ako ti to pôjde na jazyk. Nerozmýšľajú, len píš. Lebo potom ten list znicis, zahodis, alebo spalis.....hneď, alebo o rok, keď to budeš ty chcieť. Pri tom sa tiež môžeš pekne vyzurit, ponadavat, roztrhať plysaka...... Uvidíš, že sa ti uľaví a v kombinácii s tou myšlienkou, že otcove pocity patria iba jemu a ty za ne nemáš žiadnu zodpovednost, sa ti uľaví. Zoberieš zo seba to bremeno zodpovednosti, začneš žiť život podľa seba a hlavne si začneš vážiť samu seba. Potom sa ti už nemôže stať, že si na krk uviazes podobné stvorenie, ako je tvoj otec. Je dobré, že to riešiš, uvedomujes si to. Hovorí to o tvojej zrelosti. Ako s tým nalozis, je už iba na tebe......
Úplne akoby som čítala o mojom fotrovi.. Nie, on sa nikdy nezmení a bude v tom pokračovať stále. Nikdy sa mu nezavdacis aj keby si sa na hlavu postavila. A čím skôr stadial vypadnes, tým lepšie..
Toto nie je rodičovská láska, ale pretváranie svojho dieťaťa na svoj obraz, skrz totálneho psychického nátlaku, deptania a ničenia sebavedomia. A toto žiaden normálny, psychicky zdravý človek druhému robiť nebude, tobôž nie svojmu dieťaťu.
Nedovol aby ti zdevastol nielen tvoju psychiku, ale komplet cely život človek, kt sám nie je psychicky v poriadku. Drz sa 🙏
Niekedy sa môžeš snažiť koľko chceš a aj tak nevyhovieš, ja by som si z toho nerobila ťažkú hlavu. Časom to prejde.
Nečitala som vsetky odpovede, ale chcem podotknut, ze teraz to vidis inac ako to budes vidiet o 10 rokov. Pohlad 18 rocnych je este stale kriticky a ty si zranena tym, ze mas malo ocenenia. Ci sa tvoj otec zmeni alebo nie , nie je na tebe. Ty potrebujes zmenit svoj pohlad a bude ti lahsie. Jazyk lasky tvojho otca zrejme nie je povzbudzovanie - to nevie, ale jeho jazyk lasky su darceky. Tym vyjadruje, ze ta ma rad. Vies, generacia nasich rodicov vyrastla v tom, ze ocenovat sa velmi nema, aby dieta nespysnelo a preto (mozno) vidi , ze si bystra a sikovna, ale nechce, aby si bola namyslena a pysna a mozno je to sposob jeho vychovy. A este nie je cas, aby ti rozpraval co naozaj k tebe citi.
Mojmu otcovi trvalo vela rokov, kym pripustil, ze je na mna hrdy. Ale predchadzalo tomu to, ze som sa naucila mat ho rada takeho aky je, nesnazit sa ho zmenit. Ty sa vlastne tiez usilujes o to, aby ta prijal taku aka si a ocenil ta a tak skus aj ty prijat jeho takeho aky je a ocenovat na nom to, co je dobre.
Vstahy nie su cierno biele, ale vyzaduju vela odpustenia a porozumenia. Co sa teraz naucis v manzelstve akoby si nasla 🙂
No dakujem pekne.Keby ma chlap zhadzoval neustale tak sa s nim rozidem
Ja si myslim že človek čo toto robi, trpi psychickou poruchou
Nie že si myslim, ale viem.Vyrobi ti take komplexy menejcennosti,že sa z nich možeš cely zivot dostávat
Ano si nedostatočna malo robiš.A ked urobiš vsetko, ďalšich 30 uloh ti pridá, aby ti ukazal aka si neschopna
Od takých ludí preč čo najďalej
velmi mudre komentare, az ma to prekvapuje. tato tema ajmne ako rodicovi dala moc. skutocne treba odhadnut hranice kritiky. ja sama s tym mam problem, budem davat vacsi pozor na slova aby som nedosla tak daleko ako tvoj otec
hrôzny prístup k dcére a nechápem ani tvoju mamu že to nerieši. Niečo podobne som zažila a vieš čo? On sa nezmení, kašli naňho, viem že sa to nedá úplne. Sústreď sa na seba, uč sa ďalej aby si sa osamostatnila a žila si život podľa seba 🙂 veľmi dobre rozmýšlaš podľa mňa na svoj vek 🙂