Vzťahy

Myslíte, že by som mala spraviť nejaký krok ?
Najskôr to začalo tým, že sme čakali chlapčeka, svokra si ale vysnívala dievčatko. Ako sa teda dozvedela, že bude chlapec, prestala sa zaujímať, prestala sa naňho tešiť. Keď sa narodil, potajomky šla s mojím mužom kočíkovať malého, ja som šla som autom do obchodu a vynadala som im ako ma oklamali a vykričala som jej, že sa o malého nezaujímala a že nám nijako nepomohla. Skratka po pôrode som bola k nejaký čas mimo, necítila som sa psychicky vôbec dobre, nezvládala som starostlivosť o malého, kojenie a aj o domácnosť. Manžel mi chcel veľmi pomôcť ale nevedel ako.. Uvedomujem si, že ma hnevalo viac to, že šli kočíkovať bez toho aby som o tom vedela, chcela som mať malého čo najviac pre seba nie prevetrávať ho s ňou keďže sme si cudzie aby si ho fotila a vešala po internete a kamarátkami a tak som jej vykričala hlúposti ktoré som tak ani nemyslela. Chcela som aspoň šestonedelie prežiť v kludne aby som sa dala psychicky dokopy a aby sa otriasla starostlivosť. Po tomto incidente sme u nej boli len nejakých 3x, kedy som sa viacmenej nezapájala ani do debaty, bola som tam len aby videla dieťa ktoré viac-menej ignorovala. Potom bola na našej svadbe keď sme čakali druhého syna a nato nám povedala, že "nevie čo na má na to povedať" keď jej to muž oznamil, že čakáme. Ja som vedela, že vzťahy sú už pokazené. Boli sme u nej aj keď sme čakali tretiu dcéru, myslela som si že možno sa niečo zmení a nejakou náhodou by sme sa mohli porozprávať a udobriť lebo ja som prvý krok nevedela spraviť - ospravedlniť sa jej pretože ma trápilo čo som jej vtedy povedala, asi som sa bála aby mi nechcela brávať malého. Svokra chodí za mužom čo mi ale muž hovoril tak sa o našich deťoch ani nerozprávajú čiže nejaký záujem tam asi nie je. 7x do roka oslavujeme sviatky a nevidím žeby im niečo poslala čo i len pozdrav. Napríklad prababka z mužovej strany nám poslala na Vianoce pohľadnicu tak som jej poslala tiež z nášho vianočného fotenia s poďakovaním a s prianím pekných sviatkov. Svokra si na každej návšteve čo sme u nej boli básnila len o svojej vytúženej vnučke ktorú má a o druhom vnúčati. Na naše dieťa sa spýtala kam chodiť do škôlky či ráno neplače ale to bolo všetko. Čo má rád, aký je - toto sa vôbec nepýtala. Potom to už bolo vždy len moja toto môj tamto, rečnila už šla inam ako na naše dieťa. Ja som ísť k nej ani nechcela lebo som sa hanbila ale môj muž ísť nechcel sám, chcel, že sme rodina tak preto som ísť mala s ním.

Mala by som spraviť nejaký krok aby si naše deti začala všímať ? Či radšej to už nechať tak ? Uvedomujem si že za prakticky vôbec nepoznáme, svokra o mne vie len ako sa volám, čím sa živím a že so mnou má jej syn 3 deti ktoré nevidí ako rastú. Naše 3. videla len raz na foto čo jej muž poslal. No ja od môjho 1. tehotenstva nevidím žiaden záujem z jej strany spoznať ich.

Ďakujem za akýchkoľvek názor, pokojne mi naložte. Uvedomujem si svoju vinu