Za dobrotu na žobrotu. Aké máte skúsenosti?

Ano je a sakra tvrdo som na to doplatila!!! Ale som poučena, uz nikdy, ale nikdy nezamestnám ci nedohodnem brigadu pre príbuzného, skončila som ako kapitalista a zdierač z koze

Nie vždy, ale samozrejme že sa stane aj také. Nie každá pomoc/rada..., je skutočne aj vítaná, tak ako si to neraz predstavujeme.

Este nikdy som pomoc nelutovala, lebo zatial sa mi dari rozlisovat, kedy ludia pomoc naozaj potrebuju a chcu.

Cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami, hovori sa, a ja vidim vo svojom okoli dennodenne vela ludi, ktori si myslia ze pomahaju, no v skutocnosti sa len miesaju do veci, do ktorych ich nic nie je a akurat veci svojimi zasahmi zhorsuju. A potom su este urazeni, ze ich "pomoc" nie je ocenenena 🙂

Pravda to je uz nekolkokrat v zivote som sa takto spalila,a dosla k nazoru,ze sa radsej budem venovat rodine a pomahat len clenom rodiny a naj.kamaratom

stretla som sa s týmto vo svojom okolí a z toho som sa poučila...starám sa len o seba a svojich príbuzných a tích ktorí o to stoja a vedia to oceniť..bohužiaľ veľakrát to potom vyznie, že som necitlivá a bezcitná k svojmu okoliu ale toto je ľudová múdrosť overená praxou a čím ďalej som presvedčenejšia, že sa jej treba držať....

Lenka, ty dnes robis daky prieskum? Od porodu s bratom - za dobrotu na zebrotu?

No baby ale život nas musí niekedy prefackovať aby sme sa poučili😁,viem podľa seba,dostala som z prava z ľava a už taká naivná a hlúpa niesom

Ani s tou dobrotou to netreba preháňať. Všetkého veĺa škodí....aj tej dobroty 🙂 🙂

Velmi dobre poznam...asi kazdy si tym musi prejst...

nepamatam si, ze by sa mi to niekedy stalo, Funguje tu princip socialnej reciprocity, ak niekomu pomozes, tak sa citi zaviazany pomoct spat.

Je to zauzivana, avsak vseobecna fraza. Vzdy zalezi na okolnostiach tej pomoci. Pomahat niekomu, kto o to nestoji, starat sa o niekoho, do niekoho, komu to nie je prijemne, nie je dobrota, ale absencia respektu k druhému. Pomoct niekomu, kto nas vyuziva, je zasa nas problem, ze nedokazeme odhadnut, ci vycitit, ze ide o vyuzivanie. Pomahat treba tam, kde je to potrebne, kde je z toho uzitok, kde o to stoja. Ocakavat vdaku za pomoc je tiez osemetne, lebo nemusia byt splnene nase, nie vzdy realne ocakavania.
Je vzdy na nas, ako sa zachovame.

Ja celkovo rada pomaham ludom, zatial vyslovene negativnu skusenost nemam

Hej asi ide o prieskum, ale tak preco nie 🙂
Ono to, co si Ty ako osoba subjektivne predstavujes ako pomoc, vobec nemusi znamenat pomoc v ociach druhych.
Takze ak sa niekto rozhodne "pomahat" tak potom to musi robit nezistne, bez vnucovania svojich pohladov na zivot a bez ocakavni nejakej vdacnosti.
V tom pripade nemoze byt nikdy sklamany.
Ked totiz niekto pomaha a cokolvek zato na oplatku ocakava, nie je to pomoc, ale vypocitavost.
Takze za dobrotu na zobrotu je pre mna pojem rovny vyplakavaniu a neuprimnosti.

Ja mám v tomto smere zlé skúsenosti s požičiavaním peňazí. Chcela som pomôcť, nechala som sa ukecať, a potom sa mi viackrát stalo, že mi dlžník nechcel peniaze vrátiť. Zažila som všeličo - zatajovanie sa, citové vydieranie, ohováranie, zlosť, aj zatajenie pôžičky. Nakoniec som ja, čo som chcela pomôcť ešte vyzerala ako vydierač, keď som chcela požičané späť tak ako sme sa dohodli. Takže už si dávam sakramentský pozor na to, komu požičiam. Nechápem, ako si niekto môže myslieť, že mu niekoľko sto eurovú pôžičku nakoniec nechám ako dar len preto, že dobre zarobím. Dosť to otriaslo mojou vierou v slušnosť.

najťažšie je nájsť hranicu medzi pomocou a svojou hlúposťou.. keď si myslíme že pomáhame a pritom nás len zneužívajú...

tak takych situacii som uz zazila viacej..niekedy to ale fakt nevieme odhalit ze o co ide

zažila som viackrát a je to pravda.
z množstva 2 príklady : -
- môjmu exovi som pomáhala, radila, živila ked mal problémy, šak sa to má a cítim to tak, že pomôžem a podporím blízkeho. za chrbtom ma osieral, narobil dlhy a ja som bola tá najhoršia, ked už som po rokoch precitla z charity a nenechala sa vydierať
- kamoška bola vo veľmi zlej situácii, aj pracovnej, zdravotnej a tým pádom aj vo finančnej. nemala som na rozhadzovanie, ale aj tak som jej pomohla s peniazmi, že ved vydržím, ona je na tom ešte horšie, tak som jej požičala postupne 200e, polovicu moje výplaty, čo sa mi podarilo našetriť len vďaka práci, brigáde v jednej malej firme a upratovanie nášho vchodu.
že vráti hned ako bude môcť, aj po malých čiastkach alebo ked sa jej deti o 2-3 roky zamestnajú
( syn vo vychytenej automobilke a dcéra v lekárni = takže rozhodne nie malé platy)
potom mala nejaké divné prejavy, útoky na mňa môjho partnera, nepomohla ani snaha o vydiskutovanie, tak som ju požiadala aby teda peniaze po 2 rokoch vrátila a skončili sme.
ostala som tá najväčšia špina, podrazák, bezcharakterná sviňa, bez chrbtovej kosti, klamárka, bez citu a neviem čo všetko. pomáhala som jej veľakrát, vecami pre deti, psychicky, oporou ... vraj veľká katolíčka a ja chudera nemám lásku k blížnemu ...

Nesúhlasím, snáď s výnimkou príslovia - podaj prst, vezme si celú ruku. Nakoniec, tí chronickí požičiavači tu už niekde odzneli. Niektorí ľudia evidentne žijú filozofiou akejsi "výmeny", že oni sú na tom zle, takže majú prednostné právo na peniaze tých zarábajúcich. Poznám aj ľudí s filozofiou v zmysle - je fajn druhú stranu poriadne využiť, nech všetko odmaká za mňa, veď ja jej to oplatím, tj. nanútim jej svoju pomoc tak, ako si ju predstavujem ja. No je na nás, aby sme sa do takej hry nezamotali, mne sa to zopár krát podarilo.

Ale celkovo si myslím, že slováci majú k pomoci veľmi nesprávny prístup, vidím v ľuďoch taký akýsi kŕč "narobiť si čiarky" a "čo najviac dobrých skutkov" a bezhlavo sa vrhajú do rôznych dobročinných počinov, často tam, kde to vôbec nie je treba. Odmietnutie potom logicky berú ako urážku. Poznala som osobu, ktorá neskonale rada pomáhala, no potom za svoju, často nanútenú pomoc od ľudí žiadala protislužby a bezhlavú vďačnosť a hlavne to, aby sa jej daný jednotlivec ani neopovážil protirečiť. Tak pri takomto prístupe ok, za dobrotu na žobrotu. Ja si však pomoc predstavujem ako niečo kontextuálne, človek proste rieši situáciu druhého, ktorá je aktuálne zlá (niečo ako upratovanie neporiadku, namiesto reorganizácie poriadku), no a samozrejme, pomáham len tam, kde som vítaná. Najlepšou vecou je potom vidieť ten pozitívny výsledok, že sa daná vec skutočne napravila, že je inkriminovaný človek už v poriadku, etc, nijaká vďačnosť a očakávanie protislužby.