• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Začínam byť na dieťa zlá. Poraďte mi, čo robiť

30. októbra 2011 
bambusko, ja si nejsem uplne jista, jestli to je nejlepsi zpusob vybijeni zlosti. Jestli neni lepsi ty zlosti proste predchazet - a mne se to fakt posledni dobou docela dari
4. aug 2008 o 12:39  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne téma pre mna...moja malá má 2 roky a tiež býva niekedy nepríčetne zúrivá ked jej nie je po voli...alebo ráno ked vstáva sa niekedy nemože na nu nikto pozriet,potrebuje svoju polhodinku na prebudenie...ale naopak niekedy vstane s úsmevom a pekne sa spolu ešte v posteli pohráme..
ale sú obdobia kedy si myslím že asi by som z nej zodrala kožu čo tak vyčína... skúšala som po zadku-nepomohlo....skúšala som dohovárat ..ešte horšie...vobec nereaguje a ešte viac reve a hádže sa o zem..
skúšala som terapiu pevným objatím a to zabralo...zo začatku šialene kopala aj 10 minút postupne sa ukludnovala a teraz ked má také obdobie zúrivé,lebo si všetko vynucuje plačom tak ju jednoducho nechám v miestnosti v ktorej práve zúri a ona v zápatí príde za mnou kludná lebo si myslí že ju už nechcem...a hned je všetko ok..
ale sú dni kedy ju musím odviezt k našim aj na celý víkend alebo ked má mama nočnú a odtial príde totálne iný človek...čím dalej tým viac je dokonalejšia v rozprávaní,je kludná,krásne sa aj sama hrá...doma nemože byt bezo mna ani sekundu,stále kreslíme,hráme sa ideme na dlhé aj 3 hodinové vychádzky...ona je velmi živá a fakt neznavitelná..ja som po tých 3 hodinách max.vyčerpaná a ona vládze ešte do večera lietat skákat,tancovat ...ja si myslím že tie zúrivé stavy má z toho že prestala spávat na obed...v tom čase máva tie stavy...niekedy stačí ked ju dám do postele a za 20 minút je odpočinutá a kludná...ale to je málokedy..už som uvažovala aj nad tým,či s nou nezájdem psychologovi alebo mám prečkat toto obdobie...Doma je všetko ok...žiadne problémy,že by tým trpela....
4. aug 2008 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale sme sa rozhodli že súrodonec asi tento problém vyrieši.... :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
plánujeme ešte tento rok ,,niečo vyrobit,, :grinning: :grinning: :grinning:
4. aug 2008 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, práve rozdýchávam 7. amok mojej dcéry od včera a už nevládzem ... dala som ju vyrevať sa do postieľky a odišla, z toho vyčerpania zaspala a mne tu tečú slzy od totálneho vyčerpania a nezvládania situácie ... :frowning2: :frowning2:
4. aug 2008 o 13:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
majka, pokud tuto metodu neberes jako standart a vis, ze to neni oukej, tak je to dobry. Treba to priste zpracujes lip. Rozhodne je dobry si ta selhani uvedomovat a pracovat na tom, abychom byly v co nejvetsi pohode, aby nas jen tak neco nerozhodilo. V tom je fakt podle me klic k uspechu.
4. aug 2008 o 13:43  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja mavam take stavy, ze by som maleho rozdrapila :pensive: , najma ked ma absolutne nepocuva, nezabera ked mu dohovaram, ked zvysim hlas, potom sa dostanem do stadia, ze ziapem ako Viktorka u splavu :confounded: a nakoniec mi je zo samej seba zle, ze nezvladam situaciu...ale niekedy je toho naozaj uz vela, som v podstate uz skoro 2 roky zavreta doma s malym, pomoct mi nema kto, okrem manzela a ten samozrejme chodi do prace...maly je nespavec, dlho som ho kojila takze aj noci sme mali "uzasne", som niekedy totalne hotova a vsetko mi ide na nervy...ale myslim, ze to poznate...
4. aug 2008 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
já se též přiznávám, že někdy toho mám po krk..někdy nevydržím a jsem taky *zlá*
kili tobě se nedivím vůbec dvojčátka to teprve musí být mazec :sunglasses: navíc jaks to všechno zvládla doteď...to je prostě OBDIV i když se cítíš divně :slight_smile: a můj manžel na mě je taky vždy naštvaný, že na malýho řvu apod. :wink: :grinning: prostě hezky nám to napsala haluska :wink: nakonec ta terapie není od věci :wink:
4. aug 2008 o 17:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kukona a prečo ju nedávaš na obed spať???? môj syn mal v apríli 4 roky a každý deň si pospí...niekedy hodinu, niekedy dve... a potom je v pohode, kľudný a spokojný....
4. aug 2008 o 22:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kukona to je len obdobie vzodru :sweat_smile: :sweat_smile: zevraj byva horsie ako puberta ma raz jedna dama ukludnila ked som sa stazovala na to nase obdobie :sweat_smile: :sweat_smile: inac ked to tu citam ja mam asi doma anjela lebo sem tam sice na nu zremem skriknem ale taketo stavy zatial :sweat_smile: :sweat_smile: podotykam zatial :sweat_smile: :sweat_smile: chvalabohu nepoznam :grinning:
4. aug 2008 o 23:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U mojej dcery to je podobne, niekedy ma dokaze vynervacit tak, ze naozaj netusim ako mam pokracovat. Dostane na zadok, ale to je taky uder, ze ho ani neciti....takze ziaden efekt. Alina je velmi ziva, hlucna a potrebuje vela pozornisti. Ked sa nam teraz narodil syncek tak je to este horsie....stale si vsetko vydobije...Zistila som, ze ked niekedy skriknem, zlakne sa a ukludni sa..ale to nechcem....skusam monetalne pevne objatie a zabera to...
5. aug 2008 o 00:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
anaret ja by som bola najštastnejšia keby poobede spla,ale ona jednoducho nezaspí.uspávam ju aj hodinu a nič...ked som pri nej tak sa pri mne hrá a ked ju nechám samú aj 10 krát zlezie z postele a príde za mnou..spánok jej nejako nechýba..preto si s nou chodím aspon na pol hodku poležat....už som ju nechala spat v detskej aj v spálni aj u svokry a spánok žiadny...
5. aug 2008 o 08:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Fuuuha... tak to nielen ja mám besné dieťa doma... som aj rozmýšľala ho ísť zaočkovať proti besnote... :grinning: :grinning: :grinning:
Ale to hádam prejde... Tešme sa že ich máme... budeme mať na čo spomínať. Môj už keď ma dožere, tak ho dám do postielky a nech sa vyzúri tam... a keď je pokojný, tak pre neho idem... :wink: :slight_smile:
5. aug 2008 o 09:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte
konecne tema kde niekto narovinu napise,ze sa obcas prichyti pri ublizovani vlastnemu babatku.sama mam takyto problem,no nast odvahu zacat tuto temu som doteraz nenasla,bala som sa ako budu ine maminy reagovat a ci to nebude same odsudzovanie.Milujem svoju dcerku ale....je to strasny cert,ma este len rok a uz je taka prefikana,vymysla a obcas robi take veci,ze normalne ma ide rozdrapit.priznam sa ze ju zvyknem udriet po zadku a ked chyti nieco co nesmie tak dostane aj po rukach...vecer nespi,len reve a reve,uspim ju iba v kociku v postielke nechce byt ani za nic ale ja uz fakt nevladzem....nespavam lebo celu noc ju natriasam
ked mala asi tri tyzdne,nasla som jej na krku hrcku,tak sme pol roka stravili behanim po nemocniciach az sme skoncicli na onkologii na kramaroch kde nakoniec zistili ze je to poporodny traumatizmus. pre moniku to boli strasne vycerpavajuce dni,stale jej brali krv,hlavne z hlavicky,chodila na sono a RTG :frowning2: tak nam jej bolo luto ze sme ju naucili na kocik a teraz nie a nie odnaucit
odbocila som od temy ale to pre vysvetlenie preco furt natrasame
fakt som asi zla mama,ked po tom co sme zazili dokazem ublizit mojmu drobcovi.
aj moj muz sa stale pyta ako ju dokazem bacnut po zadku,ved je este mala.ale on celu noc nerusene spi!!! ale ze by mi pomohol,alebo obcas postrazil ked varim aby som mala klud,tak to nieeeeee :cry:
niekedy v noci je dobre,fajne si ponadavam a ukocikujem ju,no hned ako si lahnem uz aj je hore :angry:
cez den mi povyklada vsetky hrnce a nadoby na dlazku....aaaaaa asi ma trafi slak
uuups ani som si neuvedomila ako som sa rozpisala
5. aug 2008 o 22:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ketyh :wink: uplne rozumiem o com pises,podla mna matka reaguje takto,ked uz je poriadne vycerpana,vystavena a nema energiu sa niekdy nabit :slight_smile: ,aj mne sa to predtym niekedy stalo,ze mi usla ruka,aj ked som to neskor samozrejme olutovala.....bolo to hlavne v obdobi,ked mi deti po nociach nechceli spat,a to bol jedeiny cas,kedy som si konecne mohla oddychut :unamused:
6. aug 2008 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ketyh kvoli tomu co tu pises este nie si zla mamina. moja ma t5 rokov a ked mala dva tak som myslela ze vyskocim z okna. :confounded: jednoducho sa jej uslo viac ako je normalne, ale to este neznamena ze ublizujes. a ver mi vychovna na zadok alebo ruky este nikoho nezabila a ani nikomu neublizila.moja mala je teraz velmi dobrucka a fakt rozumna. ale jednoducho oni od malicka skusaju az kam ta mozu dostat, a kam az mozu zajst. takze neboj zla mamina nie si. len si vycerpana a to je pochopitelne. jednoducho ti rupnu nervy.
k tomu spaniu, tak ako sa naucila na kocik tak sa odnauci. ja ti odporucam aby si ju dala do postielky a nechala ju tam , bude plakat to je jasne ale nesmies ju od tial vybrat a ona pochopi ze jednoducho od teraz to bude tak a nic placom nedosiahne. viem ze je to tvrde ja som plakala s mojou ona v izbe v postielke a ja na chodbe. ale po troch nociach uz ani nemukla jednoducho videla ze ak chce spinkat tak v postielke.
vies deti su velmi vybyte. vedia ze placom dosiahnu vsetko leb o nam ako maminam zmekne srdce a dosiahnu svoje. skus jej pustit hudbu nakazete alebo rozpravku. moja este aj dnes spava tak ze jej pustim rozpravku na kazete a ona pocuva a za 5minut je tvrda.
prajem ti vela stastia a trpezlivosti.
6. aug 2008 o 13:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lampucha, kazdy ma svoje dni, ak sa citis sama, unavena doporucujem ti v okoli sa pobzerat po nejakych aktivitach pre mamy s detmi, najdes tam urcite zienky s podobnym osudom a casom si vytvorite taky vztah, ze ti nebude robit problem dat dieta na par hodin ku kamaratke a ty budes mat cas pre seba. Takto by ste si mohli navzajom pomoct a mozno sa dietatko v kolektive ukludni ...
6. aug 2008 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jsem moc rada, ze se tu tyhle veci probiraji. Myslim, ze uz to samo o sobe je dost terapeuticky - za prvy vypsat se z toho, za druhy zjistit, ze to neni zase az tak vzacny problem a ze se o tom da komunikovat. Mne hodne pomohlo, kdyz jsem zjistila, ze nejsem sama, kdo s tim ma problemy. A kdyz matka neresi svoji unavu a vycerpani, tak se to muze zvrhnout. Odsoudit tyranskou matku je jednoduchy, ale dle meho nazoru se k tyrani muze uchylit prave unavena a vycerpana matka, ktera ma svoje dite rada, ale uz nevi, kudy kam. Lidska psychika je zaludna. A kdyz clovek na svuj problem vcas neprijde, boji se toho,nedokaze to pojmenovat, tak si zadelava na pruser.

Prave ve chvili, kdy jsem si uvedomila, ze ackoli mam svoje deti moc rada, obcas k nim citim velmi negativni emoce, jsem se rozhodla resit to psychoterapii, a doporucuju to kazdy matce, ktera ma pocit, ze nezvlada. Treba to fakt chce jen trochu preusporadat zivot, pobavit se o tom s prateli, s chlapem (pokud teda je, kdyz je zenska na dite sama, je to horsi), ujasnit si priority. Nekdy k tomu treba muze pomoct jen se z toho vykecat na foru, nekdy to chce fakt odbornika. Ale resit se to da, to je hlavni.
6. aug 2008 o 15:45  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
haluska, a ty uz po tej terapii na decka ani nenakricis? toho sa chcem zbavit, ale ked moja mama po nas vzdy vrieskala, tak to mam niekde namontovane :frowning2:
6. aug 2008 o 22:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babenky dakujem za rady,som rada ze je aspon niekto kto preziva podobnu situaciu a dokaze pochopit.

egyptanka,aj som rozmyslala ist niekam do materskeho centra,no bohuzial nitra je natolko "vyspele" mesto ze tu nic take nieje aj ked si myslim ze take nieco by sa tu zislo.aj som rozmyslala nieco take zalozit ale neviem co a ako.asi zalozim temu,ak budete mat dotaz alebo radu ako na to,napiste....utekam zalozit temu :wink:

a este raz velmi pekne dakujem za pochopenie a rady :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
7. aug 2008 o 18:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
7. aug 2008 o 19:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala podobny pripad...vdaka bohu som ho uz vyriesila, teda myslim, ze uz je pod kontrolou. Ja som z tych, ktore podporuju fyzicke tresty (ako skaredo to zneje...) tym mam na mysli plasnutie po zadku (samozrejme ziadne predmety, iba rukou). Takto som donedavna trestala mojho syna. Bolo to z nedostatku spanku, lebo sa mi narodilo dalsie dieta a tie prve mesiace boli brutalne na moju psychiku. Jeden den som mu taku buchla, ze ma bolel sval na ruke a maly mi s placom povedal: Mama, nebi ma. Tak som sa aj ja rozplakala a hned som mu povedala, aby mi prepacil a uz to nikdy neurobim. A tak sa aj stalo. Odvtedy chodi sediet do kuta, ked nieco vyvedie a obaja mame cas na ukludnenie. Uz som aj kricat prestala...to musi vyviest nieco velmi strasne, aby som zacala kricat... :wink: :slight_smile: :dizzy_face:
7. aug 2008 o 23:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale poviem vam baby, radsej zaplatim opatrovatelku, ako byt vystresovana, nevyspata, unavena, podrazdena a vysypat tu obrvsku zlost na deti. Aj moj manzel to na mne vidiel, ze som sa menila. Je to niekedy tazke pre matky. Zelam vam vsetkym, aby ste sa vysporiadali s problemamy a co najmenej do nich zatahovali vychovne metody dietata. Vela stastia. Nebojte sa, zvladnete to. :slight_smile:
7. aug 2008 o 23:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, vidím že sem už niktonechodí,ked príspekvy končia v 2008,asi ste všetky zmenili postoj k svojmu dieťaťu...tak potakej dlhej pauze,sa sem pridávam, som nevďačná a zlá mama,nikdy som si nemyslela že takto ublížim vlastnému dieťaťu :pensive:
29. okt 2011 o 00:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mirip a čože si ako ublížila? :frowning2:
29. okt 2011 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mirip co se stalo? Snad nebude tak zle... :slight_smile:
29. okt 2011 o 17:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mirip ahoj, co sa stalo? kazdemu raz prasknu nervy, dufam ale ze to nie je tak zle... :unamused:
29. okt 2011 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nikdy som si nemyslela že ublížim vlastnému dieťaťu ;( Barbi mladšia si vyžaduje už viac pozornosti,ako ked bola malinká, Bianka staršia žiarli stále viac, Barborke robí zle, cápe ju, pichá do oka atd. stále ju hreším ale nepomáha ....začala nosiť okuliare,lepíme ešte aj oko aby prestala škúliť, hreším ju x krát a ona už len povie mamina kričá,párkrát dostala po zadku..... robí zle aby upútala pozornosť napr. po celej kuchyni vysypala práškový cukor, mužovi s notebooku vytrhla zo desať tlačítok, musí ho dať do opravy, rozbila tanier......popri je nepozorná vyskočí tam, hentam, ja na nu aj zavolám okrýknem....lebo sa často buchne a skoro vždy to schytá hlava, ruka, noha a je hned modrina a minulý týždeň som to posrala úplne, v sobotu začala v kostole uprostred omše jačať a som vyšla s nou von dostala po zadku a potom už bola kludná do konca omše..... cez týždeň sem tam okrýkla ale nič viac a cca v stredu to všetko dolahlo a začala a zajakávať.... som v koncoch, tak strašne chcené a vytúžené dieťa som si takto dorazila....jednoducho som to nezvládla, po nociach žehlím, poriadne som sa nevyspala ani nepamatám aj ked Barbi spí celú noc, no ked lahnem do postele o cca 2hej v noci a o 6-7mej hore nie je to ktovie čo... a schytala to Bianka, som strašne zlá mama, vyžadujem od Bianky vela, je vysoká, v okuliaroch vypadá na 4 ale stále má len dva a som to presrala na celej čiare....psychicky somju dohnala tak daleko že sa v strese začala zajakávať, nezaslúžim si vlastné deti ;(
29. okt 2011 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to zajakavanie zmyzne samo...sesternica mala dcerku a nikdy jej nedovolili dohovorit,lebo jej stale niekto skocil do reci a ona tak sa snazila aby stihla vsetko povedat,ze sa zacala zajakavat....tak jej len stale povedali, ze veronika este raz a pomaly a ona to opakovala,kym to nepovedala spravne...vtedy uz mal kazdy cas ju vypocut a tak to samo zmyzlo po par mesiacoch
29. okt 2011 o 23:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mirip ,mirka predpokladam ze sa tak volas,neobvinuj sa tolko neubližuj si..samozrejme ze si svoje deti zasluzis,a pre nich si ta najlepšia mama na celom svete, tym si bud ista..každa robime chyby,každa do jednej..všetky chceme byt dokonale matky ale to je nemožne,nikto nie je dokonaly..vštky z času na čas zlyhame,ale to je normalne,aj my matky sme len ludia,a je toho na nas niekedy šialene vela..každy novy den dava nadej začat odznova a poučit sa z chyb ktore sme spravili včera...a uvedom si že aj ked svoje deti milujes nadovsetko,je skoro nemozne sa stale citit super,stale sa usmievat,stale byt trpezliva atd,atd, niesi robot,a mylit sa je ludske..
30. okt 2011 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mirip prosim ta ulahci si to, nezehli po nociach, naco, ja uz nezehlim nic okrem par kosiel co mm nosi obcas....dnesne pracky a prasky bakterie odstrania viac nez dostatocne a mala ma cez 7 mes, nemusis sa zodrat aby si jej veci pozehlila. Ja som to tiez zmrvila, ked som aj kricala na maleho, lebo strhaval nalepku, ked sme zacali prelepovat ocko, tak velmi som mu chcela pomahat, mal to mat par hodin do dna, ledva 10 min som to na nom udrzala. aj to mi to pocas 10 min 3 krat strhol. Ale potom sme zistili, ze na ocko s minus 9 dioptr. mu dr. predpisala okuliare s minus 5 ..... proste kym mal zdrave ocko prelepene, tak s takymi okuliarmi nemohol nic poriadne vidiet a preto nalepku nechcel. Iny lekar to riesi inak a maly aj nalepku lepsie znasa. Chcem tym len povedat, ze ked je dieta "zle", ked sa nechova podla nasich predstav, je to preto, ze ho nieco trapi a obmedzuje, nie aby nam robilo prieky. To iste vies, ale pretazena matka proste obcas vybuchne a nakrici.... nic ine ti nepomoze, len skusit relaxovat, prosim ta vybodni sa na zehlenie, chod spat. Vyobjimaj si deticky a chod s nimi spat, zbytocnejsiu robotu ako zehlenie si si uz nemohla na noc najst.... ked nenavaris, bude rodina hladna, ked nevyzehlis, nevsimne si to na tomto svete nikto..... potom mas pocit ze len dries a ani pes nestekne po tej robote.....
30. okt 2011 o 17:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Tvoj príspevok