Žiarlim na sestru
Ahojte. Mám 21 rokov a žiarlim na svoju 16 ročnú sestru.
Ide o to, že som bola prostredné dieťa, nikdy som nemala toľko pozornosti. Vždy sa všetko točilo okolo staršieho brata a mladšej sestry. V puberte som trávila väčšinu času vonku s "nevhodnou" partiou, kašľala som na školu a tak som nakoniec študovala gastronómiu čo sa mojej mame nepáčilo a hanbila sa za mňa. Keď sa niekto pýtal, že čo študujem radšej zmenila tému.. Potom som otehotnela, každý má posielal na potrat, lenže ja som to nedokázala, teraz mam polročného syna. Moja mama oňho nejaví žiaden záujem, neberie ho ako svojho vnuka, vôbec si ho ani nevšíma..
Teraz sestra ide na strednú, na lepšiu školu ako ja. Stále od mamy počúvam, že ona to dotiahne ďalej ako ja, že ona pôjde aj na výšku, bude právnička alebo dochtorka.. Že bude zarábať veľa peňazí a ja budem robiť len za minimálnu mzdu.. Vraj ja som pre ňu len sklamanie, nikdy to nikam nedotiahnem, dala som si decko spraviť, nemám ani maturitu (maturitu si plánujem dokončiť keď bude malý starší). Že nechodím ani do roboty, čo nieje bohužiaľ možné, lebo malého nemám kam dať (ona ho ani len na ruky nezoberie, nieto ešte aby s ním bola sama)..
Keby som mala kam ísť, tak odídem aj hneď. Už aj sama seba začínam za všetko obviňovať, často rozmýšľam nad tým, že som sa možno zle rozhodla. Malého milujem najviac na svete, ale je to ťažké keď nemám ani len podporu svojej vlastnej rodiny, jeho otec sa na nás vykašľal keď zistil, že som tehotná.. A každý deň počúvať reči mojej mamy.. Žiarlim na vlastnú sestru.. Ja viem, že by som jej to mala dopriať, ale proste na ňu žiarlim.. Žiarlim na to, že to dotiahne ďalej ako ja.. Som hrozná viem..
Viem, že nieje chyba len na mojej strane, keby sa mi mama viac venovala, tak to mohlo byť úplne inak.. Ale tak boli to moje rozhodnutia za ktoré musím prevziať zodpovednosť..
Snažím sa byť silná, neukazovať slabosť, pred ňou sa tvárim, že mi je jedno to čo mi vraví, ale nieje mi to jedno. Keď som sama, tak plačem.. Už to proste nedávam.. Som tu už len kvôli môjmu synovi, on je jediný dôvod prečo stále žijem..
Tak základná chyba je v tebe. Ok nemáš podporu rodiny je to ťažké. Ale .... si zdravá, máš dve ruky, dve nohy a rozum. Tak skus vyťažiť z tej žiarlivosti co najviac pozitívneho TJ "hecni" sa dostuduj, ak chceš urob si aj VS. Aj v gastre a hotelierstve sa dá uplatniť a dobre ak si šikovná. Problémom je ze mnoho ľudí si neuvedomuje koľko život ponúka možnosti, boja sa na svojom živote niečo zmeniť alebo je človek proste len na to lenivý. Kým máš s dieťaťom zdravie, odhodlanie a chuť máš všetko čo potrebuješ k tomu aby si si vedela zmeniť život k lepšiemu.....
@sense ja mam na to pohľad, že rodičia by mali mať rovnaký meter na všetky deti ktoré majú, pokiaľ nemajú tak to takto dopadá ze deti si robia čo chcú lebo rodicia po nich len hučia, porovnávajú atď, to dieťa ktoré je ukrivdene nevie už ako ma zapôsobiť na rodiča, tak je zdeptane a hľadá útechu inde/ u niekoho iného 🤷🏽♀️
Kde je otec dietata?preco.si sa nechala oplodnit clovekom bez zodpovednosti? Hrdinsky si nechat dieta bez skoly a s holym zadkom bez podpory rodiny. Keby stal.pri tebe a fungovali by ste ako mlada.rodina pocjopim ale.toto nie.dalo sa to vyriesit vtedy mohla.si skolu dokoncit aj vysku spravit.takto si si sama znicila zivot a postoju tvojej matky sa vobec necudujem..
Nečítala som komentáre. Tvoja sestra ešte len ide na strednú školu a ty už žiarliš, že raz z nej bude doktorka, či právnička? To vôbec nie je isté! Mama sa k tebe správa hnusne. Ako sa správa k vnúčikovi, ani nejdem komentovať.... 😡, ale tvoja 16 ročná sestra za to nemôže.
No zial, tvoja mama ma pravdu, namiesto toho aby si si trosku vstupila do svedomia tak ju ides osierat na mamickovske forum. Nezabudaj na to, kto teba a tvojho syna teraz zivi. Si strasne nevdacna dcera a necudujem sa tvojej matke ked je z teba sklamana. Ty si mame mala rucicky nozicky bozkavat zato, ze mas kde byvat aj so synom.
Ak ti mozem poradit fakt si dokonci aspon strednu skolu,venuj sa dietatu,potom praca a uvidis ako ti to pojde. Si mladucka a este mozes mat krasny zivot. Ale skus brat trochu zodpovednejsie svoj zivot. Nemyslim,ze si si ho znicila,ale trosku skomplikovala. Myslim,ze ani dokonala mama by nebola spokojna s tym ako sa vyvinul tvoj zivot. Nakolko skola nedokoncena,slobodna mama,no nie je to bohvieco. Spravanie tvojej mamy a jej pristup k tebe sa mi ale tiez nepaci. Potom sa necudujem, ze ziarlis ked vas takto porovnava.
Každý je zodpovedný za svoje rozhodnutia. A tvoja mamina by si už mala pripustiť, že si dospelá. Nech je rada že má vnucika. Inde čakajú a čakajú na vnúča.
Do budúcna ešte budeš mať možnosti na osobný rozvoj. Teraz sa sustred na drobca a reči si nepripúšťaj.