Žijem s manipulátorom a nechcem, aby sa tak ku mne choval
ahoj,chcela by som poradit,zijem s manipulatorom vyse troch rokov,ale len nedavno som prisla na to spravne pomenovanie prenho"manipulator".dost somnou nacvicuje,ziada odomna veci ktore on sam nerobi,chce aby som sa riadila jeho pokynmi,aby som robila veci tak ako on chce,a ked nie tak sa toho napocuvam.tolko nazvov pre mna dokaze vymysliet pomenovani,aka som sprosta sliepka...atd.ja ho lubim,no neviem ci chcem takto zit,je to tazke.on je najmudrejsi.ja niesom zrovna ten sebavedomi typ,ale od kedy som s nim mam pocit ze som hrozny neschopny clovek,ze som asi hlupa.tolko toho co by som o nom vedela povedat,baby ja sa nemam s kym porozpravat,som na materskej,nemam ani kamaradky,nechodim von.dusi ma to.chcela by som rady ako sa chova aby to medzi nami boli lepsie,nechcem si stale nechavat skakat po hlave.zijeme u jeho rodicov,su fajn,vela krat ked sme sa hadali si ma aj zastali,ale nechcem aby si mysleli ze sa lutjem alebo ze som chudiatko..
@capi1 nie je, ale inym sposobom to obavam sa nepojde
@maslenka47
ale ani takto - buď to bude viesť k nekonečným, nič neriešiacim rozhovorom, hádkam s otázkami načo ? prečo ? dokazovaniami, kto čo kedy a ko urobil , mohol, ...
alebo k fyzickému násiliu, žiaľ, aj to sa môže stať, keď mu rupnú nervy, keď si bude chcieť presadiť svoje.
kto nezažil nevie ... tvoja rada je dobre mienená, aj pravdivá, pri normálne fungujúcom vzťahu . ak taký máš, užívaj si ho 😉
@maslenka47 uz som mu par krat povedala ze pojdem,ale nejde to bud by mi to nedovolil,alebo povie chod bez malej,alebo ak pojdes uz sa nevracaj,alebo ci hladam nieco nove,alebo ci vobec pojdem k rodicom,ci nie niekam inam.on mi neveri ani trochu a to som myslela ze po troch rokoch to bude fajn a nieje a myslim ze ani nikdy nebude
vieš, my ktoré žijeme s takými mužmi tomu neveríme, že sa také niečo nestane. Pri normálnom vzťahu možno nie, ale pri vzťahu s manipulátorom je to presne opačne. To nevieš čo vymyslí, taký človek je schopný z teba spraviť tú najnemožnejšiu ženu, mamu na svete. Máme jednoducho strach, že sa to stane. Áno presne si to pomenovala v niektorom zo svojich príspevkov predtým, bojujeme so strachom !
Môj našťastie taký nie je, ale počas MD som mala dojem, že som prišla o mozgové bunky - 9 rokov je dlhá doba. Mala som dojem, že MD znamená lietať okolo detí a manžela, domácnosti, nákupov potravín. Oči mi otvorila stretávka zo školy. uvedomila som si, že spolužiačky sú matkami, manželkami a popri tom dokázali vyštudovať VŠ. To ma nakoplo. Popri práci, deťoch, študujem. Manžel sa viac venuje deťom, ja si občas vybehnem so spolužiačkami na kávu s kolegyňou na obed. Manžel pri starostlivosti o deti, pochopil, čo znamená byť doma, dokonca 1/2 roka ostal na rodičovskej a ja som pracovala.
Nájdi si kamarátky - sú tu skupinky podľa bydliska. Začni študovať, choď ku kaderníčke, kozmetičke, dieťa daj manželovi strážiť. Nájdi si prácu na pár hodín. Hlavne neseď doma a nefňukaj. AK SI NEVÁŽIŠ TY SAMU SEBA, NEBUDE SI ŤA VÁŽIŤ ANI MANŽEL.
@janka1806 radu ako s ním žiť? sama sebe kopeš hrob... prišla si na to, že je manipulátor, ale mala by si si uvedomiť, že to vieš len ty a možno niekto z jeho okolia, on si toho vedomý nie je a keby aj áno, tak nikdy svoju chybu neprizná, ale obviní teba !! s manipulátormi sa žiť nedá, od manipulátorov sa odchádza a čím skôr, tým lepšie... alebo teda ak máš nejaké masochistické sklony, tak potom zostaň a rob všetko podľa jeho želaní - a aj tak si na tebe niečo nájde, prečo ťa nazve neschopnou atď...
bože !!!!!!!!!!! mám pocit že prežívam svoj život opäť !!!!!!!!!!! jani ini sú jak cez kopirák !!!! to je rovnaká rétorika, rovnaké myšlienkové pochody.
Strach, To je to čo nás pri nich drží. Neviem čoho sú schopní. Jani sú len 2 možnosti - čo urobí ? 1. nič - možno bude zúriť, prosiť, nadávať, vyhrážať sa, sľubovať zmenu, návrat a pod. blbosti - nič z toho sa nestane. ak tak, tak len na chvíľku a opäť sa všetko vráti do starých koľají v horšom meradle alebo 2. ak má sklony k agresivite, môže dôjsť aj k fyzickému napadnutiu - a to by bola konečná !!! v mojom prípade sa to nikdy nestalo, žiaľ, lebo to by som už nezniesla a znamenalo by to totálny koniec. lenže to môj muž dobre vedel, tak k tomuto sa nikdy neznížil
@janka1806 Ahoj. Moja kamoška bola v podobnej situácii, lenže tam to potom prerástlo aj do fyzického násila. Bola s priateľom 11 rokov, vždy stála pri ňom, v dobrom aj zlom, keď mal zdravotné problémy, tak bola ochotná pomaly mu r...ť utierať, ale dočkala sa len nadávok, urážal ju hádam za všetko, ke´d navarila, tak mu nechutilo, keď nenavarila, tak bolo zle, že nie je čo jesť, ak upratala, tak bolo zle, že nič nevie nájsť, ak neupratala, tak jej hovoril že je špinďúra. Neskôr ju začal byť, najprv to bola len facka, potom pár zaucho a neskôr som videla, že má celé nohy od modrín. Sadla som si s ňou a dohovorila jej, že či je to to pravé čo chce pre seba a pre deti a či si myslí, že si nezaslúži niečo lepšie. A ako vie, či ju naozaj niečo lepšie v živote nečaká a ona stráca čas s takýmto chruňom. Jedného dňa sa zbalila, pomohla som jej odsťahovať sa, našla si podnájom, dlho po nej pokukoval jeden chalan, išli spolu na kávu, po nejakom čase otehotnela, teraz má dcérku a povedala mi, že som mala pravdu, že to lepšie našla, že je šťastná a nechápe ako mohla pri bývalom tak dlho vydržať. Mimochodom, on potom za ňou dlho chodieval a sľubovaľ že sa zmení, ale už ho nechcel ani vidieť. Pretože predtým sa k nemu vrátila 3-krát na základe jeho sľubov a po pár dňoch sa choval zas rovnako
jani, ak sa rozhodneš, pôjdeš aj k vašim ak budú súhlasiť. a ak sa jedného dňa zjavíš s taškami a deťmi pred dverami, nepošlú ťa preč, nie ?! 😉
A situáciu poriešiš potom. Budeš musieť, lebo v 2-izbovom naozaj by ste dlho nemohli byť. A pokiaľ budeš s ním, bytovú otázku nevyriešiš. Čo myslíš ? Kúpiš si byt a oznámiš mu že odchádzaš ... ? ? ?
@janka1806
presne sem nás dovedú - ja som bola na strednej aj vysokej "vedúca" 🙂 - zariadila som aj nemôžné a pri ňom mám pocit, že neviem ani nakúpiť. presne hovorím to, čo viem, že chce počuť, to čo sa očakáva ....
chápem ťa absolútne. A závidím ti, že si na to prišla tak skoro ! Že si si to uvedomila. Ja som to roky nechápala, ja som roky myslela, že chyba je vo mne, že má vlastne pravdu ....