Život bez rodiny

Ani neviem kde zacat. Nemám ešte ani 30 a už som bez rodičov. Zomreli. Som jedináčik a moja rodina je len manžel a tri deti, za ktoré som vďačná,že ich mám. Tam to všetko konci. Vzťahy v mojej rodine boli fajn navštevovali sme sa no problém zacal keď zomrela mama . Každému niečo vadilo . Ci jej pohreb , aký som dala pomník, dedičstvo proste zrazu mal každý niečo povedať za mojim chrbtom a mne sa všetko dostávalo do uší od cudzích ludi než od rodiny....nie som zlý človek vždy som prijala názor inej osoby...takto to bolo asi rok a už sa to nedalo viac znášať tak som prerušila kontakty ...musla som ich vymazať na fb , kde stále len sledovali ci nedám nejakú novú fotku alebo čakali co budem zdieľať a hneď si to medzi sebou posielali...nenavstevujeme sa už vôbec ak sa aj stretneme niwkde ahoj obchode tak sa max pozdravíme a prejdeme okolo seba ako keby sme boli len známy...celé mi to príde zvláštne prečo sa tak otočili voči mne ....som z toho smutná ostala som sama nemám ani ku komu chodiť a závidím každej kamoške,ktorá má fajn rodinné vzťahy samozrejme v dobrom ....manžel má súrodencov ale ten vzťah s nimi je pre mňa iný....mam sa ešte snažiť o nápravu vzťahov alebo kašľať na to ? Bojím sa ,že sa zase sklamem...sama som zistila keď sme prerušili kontakty ,že sa mi žije lepšie a hlavne ľahšie keď nemusím stále riešiť ich ohováranie a všetky klamstvá co si vymýšľajú na moju osobu a rodinu