Život plný hnevu a nevyriešených tráum

Čo tak odpustiť skúsiť odpustiť samej sebe? A pozrieť sa na to, čo pekné sa ti stalo v živote, nech nemusíš byť len nahnevaná?

Z mojich vlastných skúseností ti poviem len dve veci.Odpustit sebe,je jedna z najťažších veci v živote.Ak neodpustis sebe,nebudeš vedieť odpustit nikdy nič nikomu.
Hnev je ako rakovina.Zoziera ťa zvnútra a začína mozgom.Jediny,kto ju môže poraziť,si ty sama.Prestan sa zabíjať a začni sa mať rada.Ten,kto má rád sám seba,začne priťahovať ďalších ľudí.

Hmm, iste si to nemala a nemáš ľahké. Ale je nas takých xy. Je to o nastavení človeka. Vyzerá to ako fráza, mysliet pozitívne, ale je to tak. Netreba sa vŕtať v tom, čo nezmeníš. Ano, problémy a veci, ak sa riešiť dajú, riešim, ak nie, nechám ich plávať vedľa seba. Raz mi jeden lekár povedal, ze je to jeden zo spôsobov terapie, riešenia v psychiatrii. Prišla som na to ako laik😊. Ved aj tak s nimi nič neurobím. Len by som si ublizovala. Toto robíš ty. Ak si nevidela, pozri si film Čistá dusa, je tam síce iná diagnóza, ale je tam spôsob, ako z toho von. Skús si preprogramovat vnímanie a myslenie.

Ťažke veci...tuto pomôže len to, co sa najťažšie robi odpusteniw. Lebo zžiera to teba. Mysliš, ze brat sa trapi? Ze ti doktori sa trapia? A zžiera to teba. Všetko toto, ake je to skutocne veľmi tažke odpustiť. 😢 Prajem veľa sily a hlavne chuti nájsť v živote veci krasne.

@anonym_autor a vdacna si vo svojom zivote za co? Lebo sme poculi kopu zlosti, chapeme to, ale vdacna si zivotu/osudu za co???

Skúsila by som sa na to pozrieť tak že všetko čo sa ti stalo sa ti stať malo ako lekcia. Každý z nás od života dostáva nejaké lekcie. Každý dostáva také aké potrebuje aby rástol a posunul sa ďalej. Treba to v podstate rozanalyzovať a prijať. Odpustiť. Pochopiť. A nechať to odísť. Ale ak si chodila na tie terapie a ani to nepomohlo tak neviem ako inak ti poradiť. Možno kvôli tomu príde nejaká ďalšia lekcia. A to nie že by som ti to priala. Ale zo života mám zatiaľ skúsenosť že to tak je. Az kým to človek nepochopí a neprijme

Sústredila si sa iba na tie zlé veci v živote a to je problém. Nevidíš slnko, kvety, farby....to je ako ked si človek pusti večer krimi noviny, kde su iba vraždy, nehody a zlí ľudia. A pritom stačí urobiť klik na iný program a tam milá pani v rokoch pečie tradičné dedinské jedlo 🙂. Keďže ani terapie ti nepomohli, nepomôžeme ti ani my, tu.
Je úplne jedno co ti napíšeme, tvoj život a tvoja ďalšia budúcnosť je v tvojich rukách. Pretože úprimne. Nikto si ta dobrovoľne nezoberie " na krk" aby si jeho život urobila rovnako neznesiteľný, ako ho vnímaš ty.

Pri procese sebaodpustenia je naucit prijat samu seba v celistvosti - teda nie len s tym peknym,ale i tym nepodarenym,skaredym, nedokonalym, nespravnym... Dat si priestor aj na smutok a hnev, ale medovolit aby ta ovladli,aby ostali velmi dlho. Co sa teda uz stalo vsak... Mozno si uz skusala,mozno nie - hovorit k svojej dusi...

@anonym_autor Dnes som citala o tomto muzovi, mal tazke detstvo aj zivot a nejako zvladol nezatrpknut a premenit to na nieco hodnotne (chodi aj v 97 rokoch po skolach a rozprava o SNP, aby mladi nezabudli a vazili si, co maju). Skus premenit svoju bolest na pomoc niekomu, mozno ako buddy pre dieta z detskeho domova, mozno ako dobrovolnik v dome dochodcov. Pomozes tym inym, aj sebe🍀
https://www.bystricoviny.sk/bystricoviny-tv/jed...

@anonym_autor aj ja som sa dlho hnevala.nebudem rozpisovať dôvody. Zmenila som nastavenie. Začala som vnímať prírodu, drobnosti a rozmýšľať každý deň, čo pekne sa mi v ten daný deň stalo, hlavne som chcela to zmeniť, nastavila som si v hlave, že chcem sa nehnevať, ale pochopiť, že každý má svoje dôvody, prečo sa nejak správa a nie je to moja vec nejak to hodnotiť. A hlavne môj hnev je k ničomu, škodí len mne. Čísla som k tomu nejaké knižky a tak. Dva mesiace mi to fungovalo, teraz ide jeseň a zas cítim, že sa chytám do vlastných pascí a tie myšlienky sa vracajú späť. Každopádne... Je to len a len o tebe celé, to som tým chcela povedať. A nikomu tým neškodíš, len sebe. Držím ti palce. Ak to chceš zmeniť, dá sa to. Len nemôžeš očakávať od iných, že oni sa budú nejako správať, lebo ty si myslíš, že by sa mali. A k sebe buď tiež láskavá, si to najdôležitejšie, čo máš.

Zase sa admin vyšantil na názve. Moj život je plný bolesti, a pre tú fyzickú je to oveľa ťažšie. Dnes mi je tak zle, že nevládzem ani chodiť, chcela som ísť na nákup, ale nie som schopná, budem dnes len ležať a dopovať sa liekmi od bolesti. Som na ID, lebo mi raz niekto zničil moj život… samozrejme, že musím pracovať, lebo iba z dochodku nevyžijem. Sú dni, kedy nevládzem žiť, sú dni kedy je tu len tá psychická bolesť, a deň je trošku znesiteľnejší. Keď vám odídu všetci, ktorých ste milovali a váš život je jedno osamelé utrpenie, nemáte veľa dovodov na úsmev. Prišla som o snúbenca, o naše dieťa, o zdravie, o mamu, o otca, o brata, švagrinú, mojich synovcov, teda o komplet rodinu, o najlepšieho priateľa a aj o svojho ex, a roky svojho života. Rozprávala som sa s mnohými psychológmi, odborníkmi, kňazmi. Nikto nemá patent na to, ako bojovať s nespravodlivosťou v živote.

Je super, že vieš, čo ťa hnevá. Celkom právom. Poznám takú ľútosť, že mohla som niečo urobiť inak. Hnevá ma tiež plno vecí, teda hnevalo. Už som to nechala tak. Presne vtedy, keď si urobila, to čo si urobila, alebo tebe, čo urobili, tak vtedy to bolo jediné tvoje riešenie, tak si bola nastavená alebo to bola jediná či najlepšia možnosť. Nebudem ti radiť odpúšťať, to je také neúprimné častokrát, no zmieriť sa s tým, že vtedy si bola takým človekom a preto sa to dialo, teraz si snáď iným či mala byť iným človekom. Urobiť hrubú čiaru, a každý deň na sebe pracovať a spracovať. Pomôžeš si len sama, nikto iný to za teba neurobí.

@anonym_autor inak autorka to zmrzačené zdravie chápem musí to byť hrozne a ťažké a je mi to ľúto. Keď ti niekto zoberie zdravie je to to najviac o čo ta mohol pripraviť.

Ja vždy poviem,ak sa dokážeš človek sám vysrať a ogabat sa ,ešte stále nie je zle
Skus sa na to pozriet z inej strany,buď rada,že sa dokážeš o seba postarať,slnko zasvieti ,ty sa zdvihne z postele bez pomocí a bolesti ,čo tam po bolesti ,tabletky pomôžu a ver že spravodlivist nikdy nebola a nebude s tvoje šťastie závisí len s len na tebe a na nikom inom,či už mŕtvom alebo živom a jediný človek v živote čo ta naozaj kedy ma a bude mať rad si iba ,ty všetci ostatný to čo robia ,robia iba pre svoje dobro
Rodicia majú deti iba pre svoj príjemný pocit s preto lebo chcú,človek toho druhého ma rad,len preto lebo to jemu robi dobre a aj ty rob všetko pre seba a iba to čo ti robi dobre

@anonym_bf7460 veľmi krásne napísané 💛

@anonym_autor mám tiež ťažký osud a život a myslím že mi život viac vzal, ako dal, ale snažím sa každé ráno byť vďačná za to že sa zobudím, že mám domov, rodinu, prácu a zdravie. Chcela by som mať viac, viac peňazí, väčší byt, dovolenku, prácu ktorá ma baví, ale nemám. Ale veľa ľudí nemá ani to čo mám ja a sú na tom horšie

Mas to velmi tazke, az je z toho cloveku uzko. Poradit neviem, my ostatni castokrat nariekame kvoli somarinam. Drz sa, vela sil ti prajem, vsetko, co zvladneme, je len a len v nas a nasej sile..

skús zmeniť lieky, dnes existujú také že ti vie byť všetko jedno... podľa mňa zle nastavená liečba. nie si mučeník, nemusíš trpieť 🤷 treba vyhľadať psychiatra a nie psychológov, kňazov, meditácie a iné pitchoviny čo ti aj tak nepomáhajú

@anonym_autor určite nie si sprostá, že sem píšeš. Blbe môžu byt len niektoré odpovede, avšak nie tvoja snaha nájsť úľavu a porozumenie. Ked píšeš a dostanes to zo seba von ti moze pomôcť cítiť sa lepšie. Potom už len vela porozumenia a empatie. Asi tak ako keď matka prituli svoje utrapene dieťa. Ani nemusí pomáhať, radiť, hľadať riešenie, robiť žiadne zmeny, najdôležitejšia je jej náruč, blízkosť, pohladenie, láska. Možno to ti chyba. Možno sa skús pomyslene objať a dať si ju sama sebe, ak ti je ťažko a nemáš nikoho takého blízkeho.

@tiika ano presne to mi chyba, objatie, pohladenie, vypocutie, bozk na celo. Kym tu boli este rodicia, bolo to vsetko ako tak znesitelne. Dnes je to len obrovska prazdnota.

@anonym_autor je mi veľmi smutno z toho, čo opisuješ. Neviem si predstaviť, aké ťažké je niesť toľko bolesti a nespravodlivosti. Chcem, aby si vedela, že tvoje pocity sú pochopiteľné a velmi s tebou súcitím. Momentálne neviem nájsť viac slov, lebo všetko, čo by som napísal, je nič proti tomu, čím si prešla.

@anonym_autor asi rozumiem, okrem bolesti a straty rodičov a rodiny v podobe brata, si zároveň prišla i o chvíle blízkosti, dotyku, možno spriaznenej duše. To je nám vsetkym prirodzene a v dnesnej dobe trpíme nedostatkom práve toho ľudského tepla. V ťažkých chvíľach by ti pomohlo a potrebovala by si ho ešte oveľa viac.

@anonym_autor dlho som uvažoval, aby som ti neporadil zraňujúco. Nechcem ti dávať prázdne rady, ale možno by ti mohlo trochu uľaviť, keby si dovolila aj drobné okamihy pre seba – chvíľu pokoja, prechádzku, rozhovor s niekým, kto ti rozumie. Niekedy aj malé kroky vedia priniesť aspoň kúsok svetla. Ak sa cítiš, že už si všetko vyskúšala a nič nepomáha, možno by sa dalo skúsiť aj niečo nové, alebo len dať sebe povolenie chvíľu iba byť bez tlaku, že to musí hneď priniesť zmenu. Myslím na teba. 🙏❤️

@slovakboy ďakujem veľmi pekne. Aj všetkým za slová. Prekvapili ste ma.