Zle určené priority

Ahojte, potrebujem poradiť čo ďalej s partnerom. Viem, že sú oveľa oveľa horšie problémy ako to, čo riešim ja, ale je to pre mňa dôležité, keďže s priateľom sme už spolu dlho a je možné, že sa schiľuje ku koncu.
Od začiatku nášho vzťahu som pri ňom stála. V jeho ťažkých chvíľach som mu bola oporou, vytrpela som si tiež dosť, ale pomohla sa mu v najhoršom postaviť na nohy. Vtedy sme neboli len priatelia, ale aj spriaznené duše. Ibaže situácia sa potom začala rapídne meniť, keď sa postavil na vlastné. Pobral si toho na hlavu príliš veľa. Nie že by ma už kopol do zadku, ale už oveľa viac rieši svoje veci. Rieši firmu, ktorú som mu pomohla vybudovať a dodnes pomáham. Pomáham mu so školou, pomáham mu s bývaním, chodím kvôli nemu robiť veci, ktoré tu nechcem spomínať, ale skrátka pomáham mu. Ale on stále keď sme spolu rieši tieto veci, teda vkuse telefonuje, vkuse sa naháňa, smskuje,.Už nie je ani prítomný duchom. A trvá to už dlho. Stále je nervózny, vykrikuje mi veci. Nezvláda to a dopláca na to náš vzťah. Viem a chápem, že nemôže len mne sedieť pri riti a práve preto som mu stále nápomocná. Dochádzajú mi však baterky, lebo nepochvali ma, neváži si to, ani keď robím mužskú robotu alebo skacem kolo neho. Jeho zbraň je, že to robí aj pre mňa. Neviem, či ma niekto chápe, ale proste mám pocit, akoby ma popri tom všetkom dal na posledné miesto. On ale tvrdí, že v zlom mám stať pri ňom a podporiť ho. Čo ja sa zo všetkých síl snažím, ale mám svoje limity. Ihneď vybuchne, ak ho na niečo upozorním. A upozorňujem ho napríklad nato, že mi vadí, že si nezariadi čas tak, aby sa mi mohol aspoň venovať. Pričom som ochotná mu pomôcť, aby to stíhal, nedávam mu výčitky. veľa krát, keď sme slolu, taksa zapodieva zbytočnosťami alebo vyspáva a tak nestíha. Navrhla som mu pauzu vo vzťahu, že nech si dá vecí do poriadku a tak buduje vzťah. Čo myslíte? Urobila som blbosť? Alebo čo by ste robili vy?