Zlepšite vzťah s mamou: Návod a diskusia
Ahojte, chcel by som pocut nazory a mozno aj ci niekto nezazil podobne. Nebudem zachadzat do detailov a kus pozmenim skutočnosť, aby ak ma niekto tu pozna nespojil by si to so mnou.
S matkou som mal vzdy tahsi vztah. Ano starala sa o mna, mal som kruzky, ano mam aj vysku a vsetko z takeho pohladu super. Ale vela hadok bolo. V mojej puberte sa rodicia rozviedli a este sa to zhorsilo. A ked si nasla noveho partnera, uz akoby vztah nebol ziaden a to som byval s nou.
Raz ma pri hadkach vyhodila z domu a ja som vahal ci ist za ocom byvat alebo ku kamosom z vysky, co boli z ineho mesta a byvali v meste spolu v podnajme. Nakoniec som siel k nim, mal som vtedy uz pracu ramci moznosti denneho studia, tak som si dokázal vystacit aj sam a tiez otec mi daval "vyzivne" a nie matke.
Par mesiacov sme sa nebavili, ked sme sa nahodou stretli v obchode a ona ze kedy sa vrátim domov... Chapal som, ze jej povaha nedokáže povedať prepac, a aj ked som sa domov nikdy nevratil, navštevoval som ju. Potom som skončil vysku a s partnerom zacal byvat.. Presli roky.. Svadba, deti..kopu veci som jej odpsutil, lebo som chcel aby poznala moje deti. Sam som starych rodičov nemal a chcela som to dopriať mojim deťom.
A vsak pred rokom sme sa opat pohadali. Strasne.. Zacala vyťahovať aj minulosť, aj to vyhodenie z domu.. Prišiel som na to, ze to nelutuje a spravila by to zas. Je to rok co sa nerozpravame a ja mam ďalšie dieta. Mrzí ma, ze ich neuvidí. Nikdy? Ju to netrapi? Naozaj je taka tvrdohlava a nevidí co spôsobila? Najhoršie na tom je, ze cítim ako mi je bez nej lepsie. Ako sa mi lahsie dycha, som stastenjsi. Po hadkach som mal vzdy pokazeny den a viac. Manzelka navrhuje, ci sa s nou nechcem uzmierit, porozoravat. Ale ja by som jej nedokazal odpustit ked viem, ze ju to nemrzi. Nedokazal by som sa divat ako sa hra a mojimi detmi a vediet, ze ju nic z minulosti nemrzi.. Nebol som fetak, bol som priemerný slušný chalan.. Nezasluzil som si take správanie, teraz ako dospely to vnimam viac a viac ako jej zlyhanie, moje deti vyhodiť si neviem predstavit, len kvoli hadke..
Vobec sa nemusi trapit. Jej to takto vyhovuje. Ze sa spolu nevidite. Tvoje deti to preziju, ze nebudu mat babku. Neboj neni si ani prvy ani posledny, co sa nestretava s rodinou. Je lepsie sa drzat daleko od toxickych ludi.
Môj názor neodpustila by som jej to už ťa. Prvý krát nie to druhý .
Vravím z vlastnej skúsenosti +len som to mala trochu horšie ako ty .
Už tiež mám dcérku a manžela ale matka už neje súčasťou môjho života ani nikdy nebude takú osobu ako je ona moje dieťa skutočne za starkú nepotrebuje ani ja ju nechcem nenávidím ju zato čo urobila(mňa síce vyhodila 2krat v priebehu pol roka ale prvý krát som sa musela vrátiť mala som 17 a vyhrážala sa tak že som sa vrátil len kvôli tomu pod hrozbou vyhrážky druhý krát má vyhodila presne o pol roka tiež som mala 17 ale do 18mi chýbal iba mesiac ,)to som sa viac nevrátila ani sa snou nebavila už vôbec je to už zachvilu 5 rokov mám 3rocnj dcérku a už manžela a život mi strpčuje aj na ďalej aj keď sa nebavíme ohara otravuje a nadáva na mňa pred súrodencami a ide voči mne cez súrodencou ale oni vedia ako to je tak že sa jej to nedari skúša to aj cez uja našťastie ujo vie pravdu a stále je somnou na mojej strane a do dnes má chráni a ja zas jeho našťastie už mali zlé vzťahy keď som ešte bola doma
Ja tiez nemam vztah s mamou žiadny.. hadali sme sa x krat, vela krat som sa snazila aby sme to urovnali.. nevyslo.. zijem svoj zivot bez nej dalej..
Vieš, niekedy sa deti musia správať viac "dospelo" ako rodičia. Skús si to takto otočiť a takto aj s mamou komunikovať. Ber to tak, že TY si ten rozumnejší. Uvažuješ dobre. Kvôli deťom by to malo zmysel. Dosť píšeš o minulosti. Pomohlo by ti zmieriť sa s ňou (možno aj s pomocou psychológa) a začať pracovať na prítomnosti. Bude to chcieť veľa sebazaprenia nepohádať sa s mamou, ak sa ani trocha nezmenila, ale dá sa to aspoň eliminovať. Ak to nie je alkoholička, či ťažko psychicky chorá žena, s ktorou stretnutia by mohli tvoje deti traumatizovať, kontakty by som sa snažila obnoviť aspoň na nejakej základnej báze. Občasné stretnutia, oslavy. Nie si sám. Narušené vzťahy s rodičmi sú naozaj veľmi bežná vec. Aj tu na MK nájdeš veľa podobných príbehov.
Za mňa ak sa dá pracovať na prítomnosti a je tam aspoň aká taká snaha z obidvoch strán, treba na tom zapracovať. Určite sa treba zmieriť s minulosťou a neriešiť ju už. Nič ti to neprinesie, len trápenie. Vyrozprávaj sa z toho na neutrálnej pôde, vykrič, vyplač ale hlavne to uzavri. Je totiž čas aby si tu bol pre svoje deti a neprenášal na ne svoje vlastné zranenia... a nedajbože aj vzorce správania, ktoré si zažil v detstve ty. Ako mama (zatiaľ len malého syna) ti posielam objatie. Verím že aj tie najtvrdšie mamy (aj tá tvoja) to tak cítia, ale niekedy ich prevalcuje vlastná tvrdohlavosť, neschopnosť priznať si chybu a aj taká obyčajná ľudská slabosť vyriešiť niečo 🤷🏻♀️
Naco byt zadobre s clovekom, ktory ti ublizuje? Nechaj to tak, iste vie, ze ma vnucata. Ak jej na nich nezalezi, bude lepsie ak sa s nimi stykat nebude.
Zi si svoj stastny, pokojny zivot a neobzeraj sa spat.
Ja len za seba poviem, že mi to pripadá ako žabomyšie vojny. Mama ako čítam sa starala zrejme sama. Robila všetko pre to, aby si bol nie len slušný, ale aj vzdelaný. Zrejme to na ňu bolo veľa, nemala oporu v nikom, musela sa spoľahnúť vždy sama na seba a jej city voči tebe išli bokom. Našla si po dlhých rokoch niekoho, kto tu bol len pre ňu konečne, tak sa ani nedivím, že zrazu išlo všetko bokom. Zavolaj ju na kávu niekde, najskôr sa s ňou porozprávaj len ty. Možno z nej vyjde to slovíčko, prepáč synku, urobila som chybu, chcem byť súčasťou tvojej rodiny, tešiť sa z vnúčat, občas byť aj nápomocná. Ak to nepovie ona, daj jej ten návrh ty, možno sa vám uľaví obom. Ja už nemám ani jedného rodiča, ani svokrovcov, ale čo by som za to dala, keby som mala komu povedať mami, oci.....
Odpustiť by si mal kvôli sebe, ale to neznamená že sa musite stretávať. Možno má nejakú poruchu osobnosti napr. narcisticka porucha, a tam nič neurobíš. Taký ľudia nemajú empatiu a nevedia povedať prepáč.
kasli na mamu... mala som doma nieco podobne a jedine, co na nu fungovalo, bolo prerusit kontakty. Vztahy dnes nie su nijak extra super, ale aspon relativne kludne.... zi si svoj zivot a netrap sa tym, ako sa ma ona.
Na tvojom mieste by som to neriešil.
Sama sa v minulosti rozhodla ze ta nechce doma a za to obdobie ju to očividne ani nezačalo mrzieť.
Nič jej nie si dlžná a už vôbec nie stretávanie sa s vnúčatami.
Vnúčatá nebudú mať blízky vzťah s babkou (ak vôbec dáky) ale prakticky o nič neprichádzajú.
Pozri sa na to opačne.
Vieš aká bola tvoja mama a ako sa správala, vieš ako si sa cítila a čo to s tebou robilo. Prečo by si dávala svojej deti niekomu takému?
Ja mám otázku: A keď si potreboval tak ti mama pomohla?
Na vztah treba dvoch, akykolvek. Neda sa vsetko ospravedlnovat tym, ze je to tvoja rodina. Ak budes len davat, nebude ten vztah naplneny.
@cicinkova ako rozmyslam, tak rozmýšľam.. Ono svojim spôsobom mi pomôcť netrebalo nikdy. Ako dieta - choroba pomohla, starala sa, prve triedy v škole ucila sa so mnou.. Ale potom nic take. Ano varila, prala. Ale inak strednu, vysku mi nic take nezrebalo extra. A v dospelosti ani by som ju nemal co ziadat. Hypo splácam, byvanie mam.. pri stahovani mi veci pomohli nosit otec a svokor. Naozaj nevien aky typ omoci v spomienkach hľadať
Ja som sa spýtala len preto lebo ja som mala mamu podobnú tej tvojej. Len stým rozdielom že nás je 8 súrodencov a ja som ta ôsma. Ja som od mala počúvala ako som dieťa ktoré ona nechcela a tiež ma vyhodila v 15 tich z domu. Stále hovorila " ja teba nepotrebujem ale ty mňa áno" toto bola reč mojej mamy. A vieš čo je natom to najlepšie alebo ako to nazvať. Že keď dostala mozgovú porážku a na pol tela ochrnula a nemohla rozprávať, zostala ležiaca. Tak ja som bola tá ktorá sa o ňu starala 24 hodín denne aj v práci som dala výpoveď aby som s ňou mohla byť. Určite si povieš kde boli súrodenci. Ty si žili svoje životy oni sa starať nemohli a prísť o prácu. Ale opatrovala som ju len 3 mesiace než si najstaršia sestra zariadila život a prácu aby sa ona mohla o mamu starať. Takže už som bola nepotrebna tak som odišla a viac mamu nevidela. Už to sú dva alebo tri roky čo zomrela ani presne neviem.
@autor
Keď nechceš, tak nechceš. Je to tvoja voľba.