Zneužívanie, alibizmus a trauma
Ahojte kočky.. potrebujem to zo seba konečne vygrcnúť. Pred časom som o tom povedala manželovi a sčasti aj mame, tá , samozrejme ako vždy a všetko, čo je treba riešiť, zavrela zase oči. Nádych, výdych, idem na to...
Mala som asi 9, možno 10 rokov, keď ma brat (ďalej už len "...") začal zneužívať.. Hlava mi nie je pomocníkom, takže ani neviem, dokedy to trvalo. Fungovali sme tak, že keď sme prišli zo školy,mlátil ma ako žito a večer, mama zavrela dvere na izbe, tak začal.. nebolo to raz, ani dva.. nikto si nič nevšimol (nechcel), indície k tomu boli- zhoršený prospech v škole ( bála som sa tak, že v žiackej som si prepisovala známky), problémy so spánkom.. Na spánok-tabletky, na známky-krik a facky. Nikdy nikto neriešil podstatu. Na dlhú dobu som na to, akoby zabudla. Chodili sme spolu s "..." po diskotékach, drinkoch.. kamaráti najväčší. Istú dobu som u neho vo firme robila. Vynorilo sa mi to asi pred 5 rokmi.Prestala som sa s ním kontaktovať. Nikto nechápal prečo. Keď sa ma na to raz mama spýtala, veľmi ťažko, ale povedala som jej o čo ide. Nemrkla okom a ešte ja som bola zlá, že prečo som nič nepovedala, prečo až teraz, prečo som sa s ním teda bavila, keď som s ním mala taký problém, prečo, prečo, prečo.. Jasné, je jej obľúbený,bolo treba zo mňa spraviť kravu a neveriť mi. Nadobudla som dojem, či o tom náhodou nevedela už vtedy, kvôli jej reakcii. Nič.. ani náznak zaskocenia.. Otcovi o tom povedať, vlastne ani nechcem, asi by mi tiež neveril.. To len tak veľmi v skratke.. Nepotrebujem ľútosť, skôr ma zaujíma, ako sa cez to konečne preniesť, keďže mi to zasahuje aj do života teraz? Viem, psychológ alebo terapeut,na to však nemám prostriedky.Vďaka za čas strávený precitanim si prispevku.
@cacianka ďakujem moc za podporu. Ešte stále by som rada zostala v anonymite, nemám ani gule napísať kraj.
@cacianka do takýchto vecí zatiaľ určite nepôjdem. Potrebujem sa z toho oklepat ja, potom môžem zachraňovať svet.
A vasi rodicia boli aki ludia? Aj vas bili? Lebo ja si to neviem vysvetlit preco sa taketo veci stavaju, nieco tam muselo byt velmi zle v tej rodine....
@elmivelmi z jazykov som už vyšla. Dokumenty som pozerala, prípadne filmy. A ako mu to dokážem? Má perfektné manipulátorské a argumentačné schopnosti. Ako dôvod by mohol uviesť,napr.závisť.. jemu sa darí,ja som outsider. Lež... so svojím životom som spokojná, na pár detailov, samozrejme. Mám manžela, ktorý by za mňa dýchal.
@pralinka25 ďakujem, súhlasím.
minimalne jeho manzelka zacne o nom pochybovat,ja viem ze mozno nik ti neuveri ale aspon o pokus by som sa pokusila a rozteubovala o nom kde sa da co je za cloveka,Myslis si ze maju idealne manzelatvo?Mozno je taky aj k s ojej zene a ta len cusi a ty by si prisla s tym.Aj ked by to naoko neuverila ,vie ze taky moze bytZasejes aspon semiacko pochybnostiPretoze taky clovek s takymi sklonmy sa len tak nezmeni.Agresivita sa len tak nevypari a ak bol na teva bude aj k ostatnym.A on aspon si uvedomuje ze robil ti zle?Nikdy sa ti neospravedlnil?Skus pozriet aj po slovensky,su vypovede deti co sa im to stalo.
@elmivelmi bol starší o 3 roky. Jasné, že to vedeli, celý cinziak. Je rozdiel, detské/pubertalne roztržky a fakt hento. Nie raz som ju celá uplakana čakala pred robotu.. no nasrata bola, najskôr na mňa, čo robím scény a čo si o nás druhí pomyslia? taká ostuda.. no klasika. A potom doma si to zlizol on, lenže ten ju mal v pazi. Od tatka dostával riadne, koľkokrát mal od remena klobásy po riti a stehnach. No ľúto mi to bolo, ešte som sa cítila vinná, že to kvôli mne. Bol neovladatelny a nikto si s ním nevedel dať rady. Všade, kde sa pohol, robil prusery. Žiarlil na mňa, že ma majú radšej.. áno, vtedy sa mi to páčilo, ale teraz viem, že radšej ma malo iba pár jedincov, ostatným sa páčilo, že poslucham. Školský psychológ ani neviem, či bol. Keď aj áno, tak tam nebol, lebo pre mamku by to bola hrozná ostuda.
Bože môj, to ma veľmi mrzí, čo si prežila. Ak nemáš na terapeuta, mne väčšinou veľmi pomohli osoby, ktoré prežili niečo podobné ako ja. V niektorých témach dokonca vznikajú "podporné skupiny", ale panebože, v tomto probléme veru neviem, či nájdeš spriaznenú dušu, veľmi by som ti želala, keby si vedela absolvovať kvalitnú psychoterapiu... Alebo teda baby, ktoré majú takéto životné príbehy za sebou, by ti vedeli poradiť, čo im na terapiách pomohlo, k čomu sa dopracovali,... Určite skús tie bezplatné možnosti, čo baby vyššie písali a veľmi dúfam, že sa podarí aj tá psychoterapia, aby si mohla na sebe pracovať a všetky nepríjemné zážitky spracovať a vyrovnať sa s nimi. Nie, bratovi nemusíš nič absolútne nič odpúšťať. Oveľa dôležitejšie je neobviňovať z toho seba (mala som to povedať skôr, mala som toto, mala som hento). NIE - je jedno, čo by si spravila a kedy by si to spravila, je to minulosť, ktorú už nezmeníš, teraz je teraz a tá trauma je presne taká aká je. Ty nie si tá, ktorá je za ňu zodpovedná, je úplne jedno čo, či a kedy si to povedala... Za mňa - najideálnejší stav je, keď ti to bude vnútorne úplne "jedno" - nie, žiadne odpustenie nemusíš zo srdca dolovať, ak to tak necítiš. Nuž a čo by som spravila ja? V momente, keby sa mi tieto spomienky vynorili, by som asi impulzívne bračekovi napísala - v detstve si ma mlátil a po večeroch sexuálne zneužíval. Žiadam ťa o nenávratný príspevok na psychoterapiu vo výške xy EUR, aby si odčinil, čo si napáchal. Číslo účtu: xy. Ak neprídu peniaze do xy, beriem to tak, že odmietaš vziať zodpovednosť za svoje činy a v tomto prípade sa cítim povinná informovať tvoju manželku o tom, čo sa dialo, keď som mala XX rokov. S pozdravom, tvoja nemilujúca sestra. Následne, ak by peniaze neprišli, by som napísala jeho manželke krátku suchú správu o svojom detstve (pokojne len dve vety - s dodatkom, už Vás viac nebudem kontaktovať. Len som mala obavu, aby Vaša dcéra nezažila to isté čo ja a preto Vás chcem informovať, aby ste mali oči a uši otvorené. Následne by som ich už viac neriešila. Nech si to riešia medzi sebou).
Myslim si ze obidvaja ste obetami, obetami svojich rodicov ktori nezvladli vychovu deti, zbit chlapca remenom je uz tyranie, to co ti robil bolo uz len nasledkom tej agresie a vsetkeho co mal v sebe....
Preco si s nim chodila na diskoteky, drinky, zamestnala vo firme? To sa ti nezhnusil v ten den ako ta zneuzil, ako ta zmlatil?
@tinka8512 nechcem ich súdiť... otec..mno...liečený na psychiatrii, z času na čas mu preplo. Nie voči mne. Proste cítil krvdu, že sa na neho vysral celý svet. Robil, chodil po fuskach, občas chlastal, pomáhal dedkovcom, kukal tv noviny, ležal na gauči a nadával. Voči mne bol prísny, musela som kmitat ako atómové hodiny, ale v pohode,aj sranda s ním bola, až teda na..no..o tom potom, voči mamke, tam to bolo horšie, keď ho chytil ten psychostav,nadával jej a ponizoval, fyzické násilie si nepamätám. No a k "..." bol odmeraný, bil ho koľko sa dalo-niekedy zaslúžene, niekedy len preto, že nezvládal seba. Ale prusery za neho zehlil, kde sa dalo, pred druhými ho bránil..napr.:debilovi hrozil vyhadzov zo školy, tatko to bol urovnavat u riaditeľa-poznal ho. Takto by som mohla pokračovať... no a mamka? Nechodila som hladná, špinavá ani nič také. Ju si pamätám, že moc času trávila staranim sa o domácnosť, robota, chalupa a kamarátky. Na mňa moc času neostalo. Bavila sa s nami podľa nálady. Zdoverit som sa jej nemohla, aj keď si myslela, aké sme kamosky.
O tom teraz: chytal ma za prdel a rehotal sa, keď som sa jedovala, že mi to vadí. Mamka mu tiež dohovarala, išiel si svoje.
Zas nie je všetko len čierne, vynárajú sa mi aj pekné spomienky. A to je kameň úrazu, všetko sa mi to bije.
a pred kolkymi rokmi sa to stalo,pride mi to ako za cias komunizmu kedy nikto,nic neriesil.Hrozne ze ani susedia nic ale asi taka,blba doba bola.Dolezite je ze ale mas scoju rodinu a manzela co ta podporuje.
@elmivelmi neospravedlnil. Možno raz s tým vyrukujem, najskôr to potrebujem spracovať ja.
@elmivelmi cca 20 rokov dozadu, ja si komunizmus pamätám len z rozprávania.
@mikadooo dobre sa to čítalo, ďakujem. Zatiahol by do toho všetkých,čo mi preplo a to nechcem. A k tej terapii..som skeptická, potrebujem pomoc a nie, že pokus-omyl. Aby mi z toho fakt nezačalo hrabať.
Autor:nedavno sa ku mne dostala knizky Deti jsou taky lidi od jednej cesky, a cast z nej su podobne pribehy. Nie si sama, nie je to tvoja vina. Vyrovnat sa s tym ale bides musiet sama, a pomohoo by ti dobry terapeut
@tinka8512 ale to nie je omluva, za to som ani ja nemohla. Dávno sa nesnažím pochopiť, prečo to robil on. Nedá mi spať otázka: prečo som sa podvolila? Prečo som to dovolila? A prečo pokračovala?
@beata_k vieš, že mozog vie vytesňovať? A v nechcenej chvíli, bum- hovorí sa tomu flashback. Googli. Nie, vtedy sa mi nehnusil, veď všetci naokolo a aj ja sme boli radi, že to konečne nerobí. Bola mi vstepovana súrodencká láska.
@majlo1234 ďakujem. Pozriem ju.
Bože, baby ste super. Ďakujem za čas, podporu, rady. Chcem s tým niečo urobiť, už len to, že to rozoberam verejne (aj keď v anonymite-zatiaľ), má veľký očistný účinok. Som moc vďačná za každý príspevok, doteraz som na diskusiách čítala samé nevraživé a negatívne riadky. Dlho som váhala, ale som rada, že som napísala.
To ma veľmi mrzí. O koľko starší bol brat?
Aha, už čítam, 3 roky.
Neviem, odkiaľ si, ale ak z okolia Trnavy, vyhladaj si Otvorené srdce. Je to občianske združenie, ktoré robi individuálne terapie aj skupiny - pre alkoholikov, poruchy prijmu potravy, pre rodinnych prislusnikov, vsetko mozne. Za sedenie beru iba symbolickych 5 eur. Minimalne ta budu vediet nasmerovať. Drzim ti palce.
To musi byt velmi tazke vysporiadat sa prave s tymto otaznikom "preco!" Preco som to dovolila... ale bola si este dieta, to by psycholog vedel presnejsie popisat vysvetlit. Dospelym racionalnym mozgom si tieto veci nevieme vysvetlit. Ja ked som bola asi v tvojom veku, tiez sa mi stali nejake meprijemne veci, nie az takehoto razu,ale presne sa viem vcitit do toho casu a tiez sa spytujem sama seba,preco som to nechala, preco som to dovolila . Proste som len lezala ako drevo ,zranena ublizena a nic som nepovedala nasim. proste deti su take, rodicov a dospelych vnimaju ako autoritu a nejaky vnutorny strach im v tom mozno brani... Podla mna ucinna terapia by bola dostat to zo seba, nejaka konfrontacia,ale to asi bude tazke
Okrem toho, čo ti baby poradili terapiu už neviem nič nové dodať. Raz som čítala nejaký oficiálny leták o sexuálnom zneužívaní, čo sa robila osveta na nemeckých školách. Zapamätala som si z toho, že každopádne tieto sexuálne veci u súrodencov sa neklasifikuju ako incest. A aj to vyzeralo podľa toho tak, že sa to bohužiaľ nie len ojedinelo deje. Preto ta osveta. Možno je to na Slovensku inak, ale pochybujem.
Ak je on terapeut a coach, možno by stalo za uváženie sa s ním o tom porozprávať. Možno ho to tiež dosť trápi, ale nechce to otvárať, aby ti este viac neublížil. Možno ma tiež tu otázku, prečo, ako som to mohol robiť, vycitky. Ak nie, tak je psycho. Ale je tu aj možnosť, ze čo začal robit 12. by dnes nikdy nezačal, keby mohol. A možno nic také potom nikdy už iným neurobil. Nechcem to v žiadnom prípade zľahčovať, ani sa ho zastavať ani nic také.
@majada35 neviem, či o tom vedela. Mám v tom hrozný guláš. Duša sa mi pomaly hojí a že to trvá dlho.