Zneužívanie, alibizmus a trauma
Ahojte kočky.. potrebujem to zo seba konečne vygrcnúť. Pred časom som o tom povedala manželovi a sčasti aj mame, tá , samozrejme ako vždy a všetko, čo je treba riešiť, zavrela zase oči. Nádych, výdych, idem na to...
Mala som asi 9, možno 10 rokov, keď ma brat (ďalej už len "...") začal zneužívať.. Hlava mi nie je pomocníkom, takže ani neviem, dokedy to trvalo. Fungovali sme tak, že keď sme prišli zo školy,mlátil ma ako žito a večer, mama zavrela dvere na izbe, tak začal.. nebolo to raz, ani dva.. nikto si nič nevšimol (nechcel), indície k tomu boli- zhoršený prospech v škole ( bála som sa tak, že v žiackej som si prepisovala známky), problémy so spánkom.. Na spánok-tabletky, na známky-krik a facky. Nikdy nikto neriešil podstatu. Na dlhú dobu som na to, akoby zabudla. Chodili sme spolu s "..." po diskotékach, drinkoch.. kamaráti najväčší. Istú dobu som u neho vo firme robila. Vynorilo sa mi to asi pred 5 rokmi.Prestala som sa s ním kontaktovať. Nikto nechápal prečo. Keď sa ma na to raz mama spýtala, veľmi ťažko, ale povedala som jej o čo ide. Nemrkla okom a ešte ja som bola zlá, že prečo som nič nepovedala, prečo až teraz, prečo som sa s ním teda bavila, keď som s ním mala taký problém, prečo, prečo, prečo.. Jasné, je jej obľúbený,bolo treba zo mňa spraviť kravu a neveriť mi. Nadobudla som dojem, či o tom náhodou nevedela už vtedy, kvôli jej reakcii. Nič.. ani náznak zaskocenia.. Otcovi o tom povedať, vlastne ani nechcem, asi by mi tiež neveril.. To len tak veľmi v skratke.. Nepotrebujem ľútosť, skôr ma zaujíma, ako sa cez to konečne preniesť, keďže mi to zasahuje aj do života teraz? Viem, psychológ alebo terapeut,na to však nemám prostriedky.Vďaka za čas strávený precitanim si prispevku.
na tvoje otazky preco by ti psycholog odpovedal.
ty nie si vinna. keby sme sli do hlbky pravdepodobne aj tvoj brat je z casti obetou ale to je teraz uplne jedno. riesime teba. ty si sa nemala ako branit. bola si dieta. on bol starsi, fyzicky omnoho silnejsi. nemala si ziadnu sancu fyzicky a ani mentalne. ani dopsely ludia sa proti takemuto niecomu neubrania. zneuzivani su aj muzi. hoci maju fyzicky predpoklad ubranit sa takmer nikdy to nedokazu. preco? pretoze je to suhra fyzickeho, psychickeho a emocionalneho natlaku naraz. takmer nikto sa takemuto niecomu neubrani a dieta nikdy. ty nenesies podiel viny, nikdy si neniesla. to co sa stalo bolo zle. zlyhala skola, priatelia, susedia a najviac cela tvoja rodina. nie ty. ty si nebola ta co zlyhala, co nesie podiel viny. si obet ktorej bolo ublizene hned trojmo. nasilim, nezaujmom a nedoverou.
To chápem, ja som to napísala iba tej babe, nieco ako rečnícku otázku, na jej trápny komentár.
Nebolo to apriori určené tebe, lebo len ty vieš načo sa cítiš a čo potrebuješ.
@pralinka25 Ja si nemyslim ze brat bol obetou,obetou coho?Vyrastal v rodine kde bitka bola jej sucastou ale to neznamena,ze nevedel ze kona zle. Mohol si robit dobre inym sposobom.Ja by som ho tu vobec neobhajovala ziadnym sposobom.
@elmivelmi toto nie je miesto kde sa taketo veci daju rozoberat. Neobhajujem ho ale stojim si za tym. Je to zlozite a ani nepozname cele pomery. Ich rodina bola patologicka od zakladu a navyse ani samotna autorka nemusi poznat vsetko co sa tam dialo preco ho otec neznasal atd. Ale tu ide o autorku nie o neho. Hoci cela rodina by potrebovala terapiu. V minulosti. To su generacne traumy. Tazko to tu rozoberat.
@autorka - dostala si tu vela nasmerovani, niektore lepsie, niektore nie uplne presne, schvalne som si precitala cele 4 strany. To co sa ti dialo nie je tvoja vina, v ziadnom pripade, dokonca ani ked si chcela s bratom vychadzat a chodili ste na diskoteky
Neviem kolko mal rokov brat - ked sa to dialo, kolko plus tri to bolo....no nie je to ani podstatne, pre osetrenie seba aktualne nijako nepotrebujes vediet nakolko je vinnikom on. Urcite su vinni obaja rodicia, ktori to mohli, mali vediet, mohli/mali si to vsimnut, najma ked pises, ze tie zmeny u teba boli markantne. Bohuzial ani dnes mnoho ludi nevie, co v takych situaciach robit a ano velmi casto ak sa objavi dalsie dospievajuce dieta v okoli agresora, tak sa zacne premyslat o tom, komu to povedat, ako relevantne zasiahnut a ochranit to ine dievcatko, ked som nevedela ochranit seba. Neviem nakolko je to tvoj motiv, no je dobre, ze o tom zacinas hovorit a je tiez dobre, ze nerobis ziadne unahlene rozhodnutia.
Su moznosti, nie uplne terapeuticke, no moznosti psychologickej pomoci, ktore vies vyuzit aj teraz ked ti je tazko, ktore ti pomozu spracovat veci bezpecne a nasmeruju ta na pomoc - skus pozriet https://www.gender.gov.sk/zastavmenasilie/2015/...
a este lepsie tu aj ked je to cr, chatovu poradnu vies vyuzit
http://www.persefona.cz/
Samozrejme mozes napisat, ci obratit sa aj na IPcko, vyhodou je, ze aktualne maju krizove centrum v kazdom okresnom meste, teda mas isto minimalne jedno blizko, pokojne tam zajdi s manzelom na kavu a ak najdes odvahu, tak vyuzijes aj moznost rozhvovoru s niekym - spominala sa ti tu Trnava tak mozes kludne aj tam https://ipcko.sk/kacko/
Inak si skus vypocut toto, najdes tu mozno viacerych clenov rodiny vratane seba, drz sa!
https://ipcko.sk/psychologia-domaceho-nasilia-2...
https://ipcko.sk/psychologia-domaceho-nasilia-1...
https://ipcko.sk/psychologia-domaceho-nasilia-3...
Ahoj, prosim, ak by si to zvladla, ako Ta presne zneuzival? dako si to neviem predstavit...prepac, ze som taka osobna...dakujem 🙂
@vilmuskavilma ahoj, to co by si od nej chcela tomu sa hovori aj sekundarna traumatizacia, u nas si nechaju o nejakom type tyrania, ci zneuzivania vykladat zo 4 odbornici, 20 policajti, potom vsetci na sude, dokolecka, teda aj ty sa neuraz, ze som taka osobna, no to sa nerobi, zbytocne vystavovat osobu dalsiemu emocnemu prezivaniu toho, kedze ti to ma popisovat - existuju na to knihy s takou tematikou, ak ta z nejakeho titulu zaujala
psycholog je zdarma, na internete su psychologovia zdarma, na youtube su videa zdarma, TEBA ZNEUZIVAL TVOJ BRAT A HLADAS POMOC NA MODROM KONIKU? wtf????
@pralinka25 Trošku si nepochopila, psychológ jej nepomôže zabudnúť, ale dá návod, ako sa s tým vysporiadať. Z vlastnej skúsenosti viem…..
potvrdzujes mi len moj negativny nazorna celyxg trpanych podvodnikov ala life coachov
@atinkaa no to uz neviem co to je, len som si nevedrla predstavit ako daky cca 11 rocny chalan robi nieco take a co vlastne. Musel to byt riadny sadisticky psychopat.
@nataly420 preboha, načo jej sem píšeš keď sa nedokážeš do nej vcítiť ? Dávno mala sedieť u psychológa ? Áno, mala, ale psychika a obrovská trauma jej to zatiaľ nedovolí, dokážeš si predstaviť koľko strašných pocitov sa v nej premieta? A že on bol dieťa, nie monštrum ? Omyl, on je monštrum, práve to že niečo takéto urobil ako DIEŤA svedčí o tom, že niečo s jeho psychikou nie je ok a očividne je to sexuálny deviant a psychopat. Keby sa nedajboh toto deje tvojej dcére tak si pomyslíš, no čo, syn je dieťa nie monštrum, vezmem mu ja týždeň Playstation a bude to ok? Toto čo píšeš je sekundárna viktimizácia, obviňuješ ju že ešte nesedí u psychológa a jeho obhajuješ, že bol dieťa.
Autorka, obdivujem ťa akú silu si dokázala v sebe nájsť a zverejniť svoj príbeh. Rozprávaj sa veľa o tom s manželom alebo niekým komu úplne dôveruješ, keď tie veci vyslovíš nahlas zosobnia sa a naberieš ďalšiu silu bojovať. Je super že muž je tvoja opora a že by za teba aj dýchal. Keď sa na to budeš cítiť, určite vyhľadaj dobrého psychológa ktorý ti pomôže pomaly spracovať túto strašnú traumu. Ak máš pocit, že matka to vedela a takto hrozne sa k tomu postavila, že ti nedôveruje, odstrihni ju aspoň do času, kým sa nedáš doporiadku. Potom to určite nenechaj tak a bojuj za to malé dievčatko ktoré zničil. Najskôr však mysli na seba a na svoje pohodlie.
@hladamematku ehm.. budem slušná a nenapíšem ti to, čo ma napadlo pri čítaní tvojho komentára.. pomoci sa mi tu dostalo veľmi veľkej v podobe podpory, pochopenia, názoru nezainteresovaných osôb, kontakov, článkov, linkov.. takže áno, čo som tu hľadala, som našla.
Ja ti držím palce aby ti pomohlo aj toto zdôverenie na tak" tráapnom" MK a našla si pomoc akú potrebuješ a chceš a využiješ ☝️💪
@vilmuskavilma chape, ale aj tak vhodne to nie je
@januelik ale ona ani nema zabudnut. uz raz zabudla a ako vidime nie len na jej priklade je to zle pretoze to stale presakuje. ona sa s tym bohuzial musi naucit popasovat aby sa v ramci moznosti uzdravila.
reagovala som na tvoju vetu "Psychlóg ti určite nepomôže, len ti dá návod ako sa s tým vysporiadať." ved prave to ze ju bude sprevadzat pocas vysporiadavania sa s tym jej pomoze.. skratka ta veta v celom tom kontexte vyznela divne. psycholog jej prave pomoze.
@terry658 wow. Musel to byť zahul. Ako sa ti podarilo z toho dostať? Cesta za uzdravenim? Chápem, že malými krokmi.. spomienky sa ti vynorili len tak, alebo si mala nejaký spúšťač?
@bubuska kde by som našla celý článok? Tá štatistika mi vyrazila dych. To ako vážne? Ako môžu so sebou existovať? Len dúfam, že to bude ich posledná myšlienka na smrtelnej posteli. Zatiaľ nech sa mamičky tešia dobrému zdraviu. Nám ostáva len dúfať, že si to jedného dňa uvedomia samé.
@20erika07 hrozné, mrzí ma to. Na druhej strane som rada, že si napísala. Vidieť to na otvorenom fóre.. aj to ma motivuje s tým niečo urobiť. Ono, mne to docvaklo asi 5 rokov dozadu, snažím sa s tým vysporiadať sama s pomocou manžela, oplakala som to veľa, polutovala som sa tiež.. s niečím bojujem doteraz a dostala som sa do bodu, kedy sa neviem pohnúť ďalej. Najhoršie na tom je, že nič netušiaci otec do mňa rýpe, že by sme sa mali porozprávať, pre pokoj v rodine urovnať si vzťahy, prečo som taká tvrdohlava. Na to sa vždy ocapim, nech si hľadí svojho a nechá ma tak.. no a mamka.. tá sa snaží hrať na peknú a zastať si ma, aby mi dal pokoj.. no skrátka kovbojka.
@pralinka25 podľa zainteresovaných by som vinna bola. Lebo sami si nevedia priznať chybu a zlyhanie v životnej úlohe- rodič.
@pralinka25 to neviem, prečo ho neznášal. Naozaj by ste to donikoho z nás nepovedali. Vyzeráme úplne normálne. Aj predtým tomu tak bolo.
@atinkaa ďakujem, určite pozriem. Môj motív je pomôcť hlavne sebe, dobieha ma to. A možno časom aj iným.
@vilmuskavilma je to dosť nechutné, takže to inokedy. Sprosto povedané, ale ak by som zažila traumu inú, nie až tak intímnu, hovorilo by sa mi o tom jednoduchšie.
Ty už s tým nemôžeš spraviť nič, on ktovie ako to berie, ze ti spravil dobre💦pripadne všetko zahnal do Vymazat🧠💥nejaké odškodné by bolo namieste, od prachaca. Ak má dcéru, moze sa celá vec opakovať, keď mu pamäť pripomenie co s nim robil testosterón. Mužovi si sa nemala zdôveriť, určite to raz vytiahne, v zápale boja.▪️
ano to je tiez bohuzial jeden z mechanizmov. boj alebo utek. tvoji rodicia si vybrali utek - aj zatvorenie oci je utekom. v tomto bohuzial naozaj zlyhali hlavne rodicia.
ty si bola male dieta. myslim si ze jeden z mnohych dovodov preco si sa "nebranila" tak ako by si si teraz predstavovala bol aj fakt ze si s najvacsou pravdepodobnostou v tom case ani netusila ze je to nieco zle. asi to bolo neprijemne ale dieta v tom veku vidi tieto veci uplne inak ako to vidis teraz v dospelosti. preto ta to aj teraz dostihlo.
je mi luto ze si to musela prezit. nikto by nemal. v ziadnom veku a uz vobec nie ako dieta.
inak ano. ktovie ci si to "pamata" on. tazko povedat. je dost mozne ze jeho mozog urobil presne to iste co tvoj. tym ho tiez neospravedlnujem. nie je to polahcujuca okolnost. len je to mozno dovod preco sa neospravedlnil.
ved prave preto sa taketo veci deju cele roky a nikto to nevidi a ked to uvidi prva reakcia je neviera. lebo ti ludia aj rodiny vyzeraju uplne v pohode. to je ten najhorsi scenar. pretoze pri tych rodinach kde su deti hladne spinave alebo je rodina uz od pohladu problemova sa zasiahne skor. a pri skrytych patologiach je to omnoho horsie.
Autorka - mne sa celkom dari sa k tomu nevracat, iba v jednej veci ,ktora ma prenasleduje a asi aj bude prenasledovat a tu urcite nikdy nikomu osobne nepoviem. Moj manzel sa to dozvedel az po nasich 10tich spolocnych rokoch, ale on je moc impulzivny a chcel ho ist zmlatit, no k comu by to bolo, ale teda nemohla som mu o tom rozpravat detailnejsie ,vie len , co sa mi stalo ale ziadnu podrobnost.
Ja som to v 18tke povedala sestre. Ona to povedala mame. Mama ,ze to je moja chyba , ze som to nepovedala....no ano, nemohla som... mama sa tiez dnes tvari akoby moje bolave detstvo ani neexistovalo, nielen on ale aj ona bola krutá. Ja som chodila aj k pedopsychiatricke lebo som sa do 12tich rokoch pomocovala. Vobec mi nepomohla, nevedela o mojom probleme, nemala sancu.
Inak ja som ho mala stale rada kym som nedosiahla urcity vek. Zlomilo sa to v 12tich rokoch, uz som bola aj celkom dobre hore vyvinuta, a ako mi skocil hnusne slizko nenazrane po prsiach, ja som normalne asi dostala facku na prebudenie, vytrhla som sa mu z ruk a uz nikdy som neprekrocila ich prah. Prestala som sa aj pomocovat. Ale to skutocne traumaticke peklo prislo az postupne, ked mi to pomaly dochadzalo. Myslim, ze vdaka nemu som mala dost desivu pubertu, velakrat som sa chcela zabiť, sedela som na kolajniciach, rezala sa, plus doma katastrofa, mama bola proste despota, nielen fyzicke ale aj psychicke tyranie ,naozaj som chcela zomrieť ... neskutočne mi chybala laska ,pochopenie a bezpecie. Moj manzel o tom takto ani nevie, ale on ma z velkej casti uzdravil a najma nase deti, to bol pre mna tak neskutocny liek ,ked som porodila prvé, ja som isla prasknut z tej lásky, nedaju sa opisat tie emócie , odrazu som mala všetko čo mi chýbalo ❤
Ta jedna vec co som spominala na zaciatku sice nevymizla, ale viem s tym uz zit . Dozvedela som sa o sebe dost vela, o mojich reakciach, pocitoch, vlastnostiach, o mojom takom inom vnútornom živote, co vsetko prameni z detstva, z traumy . To sebaobvinovanie mi sčasti ostalo, a cele tie roky az dodnes sa učím (dost zle) povedat NIE . To ma niekedy celkom ničí ked sa uz niecoho vela nakopi.
Ty to mas horsie v tom , ze to bol brat a ze s rodinou si v kontakte a nevedia to vsetci, nemozu to pochopit. Stale s tym musis bojovat, lebo je to ako nekonecny pribeh .
Otec ma dnes uz dobre vztahy s bratom?
@annelise17 ďakujem. S manželom sme o tom veľa hovorili, dovolím si tvrdiť, že začínam byť nad vecou, avšak je pár vecí, ktoré by som chcela robiť, len nejako mi to nejde a premahat sa do toho nechcem. Ako príklad uvediem - dať mu normálnu pusu. Od matky sa odstrihnut zatiaľ nejde, nie, že by som nechcela, okolnosti zatiaľ nedovolia. A ďalšia vec- nevadí mi sa na rodičov pozerať, také myšlienky typu- ako mohli...-už nemám.
Najdi si ženu psychoterapeutku. 25 sedení myslím hradí poisťovňa. Existuje aj oficiálny zoznam psychoterapeutov zapísaných v psychoterapeutickej spoločnosti. To, že niekto študuje alebo vyštuduje odbor psychológia ešte neznamená, že je psychológ. Na to treba ešte veľa vecí urobiť aj po získaní diplomu ;) Psychológiu si už teraz študuje hocikto. Ale na to, aby bol niekto psychoterapeut potrebuje mať 4-5-6 ročný psychoterapeutický výcvik, robiť v zdravotníctve a mať tuším aj rigoróznu skúšku alebo doktorád. Ak si nevieš nájsť psychológa sama (daj do googla psychoterapeut mesto názov tvojej poisťovne), napíš do chatu alebo email na IPCKO.sk, oni ti pomôžu s kontaktom na niekoho spoľahlivého. Držím palce. Pripadne napíš mesto do akého chceš chodiť na terapiu, možno ti tu niekto dá dobrú referenciu na terapeuta. Nikto ťa nebude nútiť k udávaniu brata ani ti nič vyčítať.