Zneužívanie, alibizmus a trauma

Nemusel byť žiaden spúšťač. Prosto vynárali sa postupne.
Uzdravenie prišlo preto lebo som chcela sa uzdraviť a začali sa vynárať cesty ako sa to dá.

@ahhola v zápale boja proti komu? Pokiaľ sme nemali deti, tak bol jediný, komu som sa mohla pozerať do očí viac ako 3 sekundy. Henten dcéru má,môže ju zatiaľ zachraňovať naša mamička. A prachy? Nech má pre mňa, za mňa aj vrtuľník a jachtu. Čo k životu potrebujem, mám. Peniaze boli a budú.

@pralinka25 keď som.ho videla naposledy, bolo to asi 3 roky dozadu.. musím sa smiať.. manželovi sa predstavil, mňa chcel ísť obijmat. Wtf? Povedala som mu, že s ním sa stiskat určite nebudem, pozrela na manžela a pomaly sme sa pobrali preč. No a ešte k našim.. nerobí mi problém sa s nimi baviť.. skôr, že keď ich vidím, tak ma napadne, že keby s tým vyrukujem von a vystúpim z anonymity, čo to spraví s nimi, začnem ich ľutovať (už majú svoj vek), že aj tak toho pre mňa dosť urobili... a oni by sa asi tiež do mňa pustili za nevďačnosť (koľko si toho museli odoprieť, mamka varila čaj pri chorobe...). A jednu vec tam mám stále- raz som mamke povedala (v zápale), že či jej príde normálne, že decko pozerá z okna dolu a rozmýšľa, či skočí. Napadlo ma pustiť si plyn, pojest lieky (vtedy, teraz mám dôvod žiť a na také čosi ani pomyslenia,). Neurobila som to, lebo som mala myšlienku, že by za mnou plakali atď. Jej odpoveď znela- to má občas každý, aj mne sa to stáva..

Pustili za nevdacnost,preco nevdscnost?Ved len pravdu povies.Skor by mohli brata atakovat,co robil a ako sa sprava atd.A nemohol otec jeho zneuzivat a on to kopiroval ?

@20erika07 tak super. Som rada. Je to na figu, keď decko necíti lásku a nemá pozornosť. To pomocovanie aj nejako mama riešila? A to rezanie si všimla vôbec? Alebo niekto? Či len k dr.a vybavené?Ja som sa skôr na základe "skúsenosti" lepila na každého (obrazne povedané), zapijala som (stale vonku s kamoskami po baroch)..takže vyzitka, no. Mne to dosť zrkadlia deti- jedno je moja verná kópia a pri nej sa mi to vracia a hlavne mi manželovi. Vlastne ten ma k tomu "dokopal"-od začiatku si všímal, že niečo nie je so mnou ok. A raz ma s tým konfrontoval tak, že som mu to vlastne povedala- iba dvoma slovami. Neskutočne som plakala-od bolesti, ale hlavne od úľavy, že už nie som sama. Povedala som mu postupne aj detailnejšie.

Nedopísala som myšlienku, v hádke, v zápale boja😂snáď k tomu nepríde, ale všade občas príde búrka. Zrovna tu bola téma včera, kedy sa žena zdôverila s detskou krivdou a jej starý to skodoradistne vytiahne vždy. Tak fajn, ze muž je najlepší terapeut, ale tým pádom nebude zo svagrom nikdy veľký kamos. Pri každom stretnutí mu pôjde hlavou... Henten zmrdd prznil moju ženu. Brat ti môže byť vďačný, ze neokusil polepsovnu. A matka vďačná, ze sa s ňou bavis. Keď som to správne pochopila, mali ste jednu detskú izbu... Toto je dôvod, ze majú byť dievky/chlapi oddelení, pokiaľ neopadne najväčšia vzbura mocnych hormónov adolescencie.

@terry658 vôbec nič? Žiaden psychológ, terapeut? A nakoniec si sa ako dostala k zvyšným spomienkam? Povedala si o tom niekomu?

@elmivelmi otočia si to ako budú potrebovať. A vyvolávanie strachu a pocitu viny im u mňa vždy zabralo. Fuu, to neviem, ale nemyslím si. S tým by bol tatko dávno konfrontovaný od neho. Pán brat sa dal dávno na cestu sebarozvoja. Ja som išla potom po ňom, ako vzorna ovečka. Tam by to dávno našiel.

Skus ten pocit viny nejako zvladnut.Ale ty mi neprides zebsa chces pomstit alebo im to vykricat,v tomto mas aspon vyhodu,A ta v tomto obdivujem.

@ahhola tak to by som ho dobila, byť na jej mieste. Nie, čo sme spolu, tak sme sa nepohadali, skôr teda len ja som občas skočila. Môj muž je kludas a flegmatik a chce mi to najlepšie. On s ním kamoš určite nikdy nebude, ani to od neho nežiadam. Videli sa vtedy prvý raz, potom ešte raz, fakt len videli, môj by sa s ním ani nebavil. Ani ja sa nechystám kamaratit sa s ním a jeho familiou, len to nie.
Áno,mali sme izbu spolu. ja som vždy chcela izbu sama,v cinziaku nebolo ako.
Veru,mal tam ísť.. ale to dusno doma, výčitky od našich, že to kvôli mne... ach jaj...

@elmivelmi tak, keby ma k tomu dohnali okolnosti, tak by som im to určite vykricala, ale nie je to môj cieľ. Keby sa mu nejako pomstim..pomôžem tým sebe? Mojim snom a cieľom je slobodne žiť. Ja sa vlastne, celý ten čas, čo tu píšem, ako obeť ani necítim. Potrebovala som to fakt povedať niekomu, kto mi dá iný uhol pohľadu. Všetky tie riadky, čo ste tu písali, mi veľmi pomohli. A kočky s podobnou skusenostou.. wow, s nikým takým som nikdy otvorene nehovorila/nepisala.

Áno hovorila som o tom. Čítala som veľa kníh a pracovala sama so sebou aby som bola lepšia. A veľmi mi pomohol aj Boh a Biblia.

▪️n s ním kamoš určite nikdy nebude, ani to od neho nežiadam. Videli sa vtedy prvý raz, potom ešte raz, fakt len videli, môj by sa s ním ani nebavil. Ani ja sa nechystám kamaratit sa s ním a jeho familiou, len to nie.▪️▪️▪️

No vidíš, to je následok. Brata si právom odpísala, ale svagrina možno duma.... Co je za tým, prečo ma ta osoba nemusí? Brat sa zrejme nepochvali, co vyčíňal. Ty riešiš, verejne si si vyvalila hnis z rany a bracho... To by zaujímalo, ako zmýšľa taky ex predátor....(ked by sa to prevalilo, asi povie žene, ze si ho zvádzala, také prasce🐷 sa na iné nezmôžu...

Mal sa on snažiť to nejak zrovnať, ospravedlniť, aby netrpeli vaše rodiny. On si založil rodinu bez toho, aby to s tebou nejak prebral? Budú rásť bez bratrancov, sesternic a raz ty možes čeliť otázke, co je na brachovej rodine také fuuuuj, keď sa nerodinkujete.💔

@ahhola No oenze autorke moze byt jeho rodina ukradnuta ina si chrani svoju,ty by si sa rodinkovala?Zaujimali by ta deti toho,co Ta nicil?Mna nie,skor by som ho nikdy nechcela vidiet a este by som sa skor chcela pomstit-prezradit to o noˇ,ked uz nemoze byt trestne stihany.Myslim si ze aj k manzelke sa sprava agresivne,podl mna take sklony len tak nevymiznu.

@elmivelmi áno, ide o tých dvoch a rozbila sa širšia možno 10clenna rodina... Co jej spravil sa nedá odpustiť, ale on mal podniknut nejaký zmierlivy krok a rodina mohla ako tak fungovať. Páčilo by sa ti nepoznát blízsiu rodinu, ako 6.rocnej,napriklaf?

@ahhola to neviem ale viem ze ja by som sa nanho nemohla zsmievat,a nevadilo by mi ze tak ukracujě deti o surodencov-ti az taki doleziti ore mna aj ta nie su,cize v mojich iciach o nic neprichadzaju.
Ako ospravedlnit by sa mohol ale ja by som nevedela odpustit,a hlavne nevieme co sa tak dialo,ale ma spomienky a ako sa soraval,ked to nolo dlhorocne a s bitkami a tym tak nie nikdy by sim neodpustila a nchcela vidiet jeho a ani jeho rodinu,a co ak ma deti s podobnymi vlohami,urcite nie.

@ahhola oprava bratrancov a sesternice

@terry658 s kým si o tom hovorila? Aké knihy si čítala?

@ahhola @elmivelmi celkom nerozumiem otázke.. on si založil rodinu bez toho, aby to so mnou prebral?
Aj ja si myslím, že by sa mal kajat, ale to je asi scifi. Myslím si, že by to zvalil na to, že si vymýšľam a nikdy sa nič nedialo. Mám chuť normálne napísať naše mená, zverejniť detailnejšie (pomaha mi to), ale zvažujem dôsledky. Nie pre neho, to mi je fuk..pre mňa, manžela (ten by asi každého poslal do zadnice), pre deti. Aby sa to s nimi netahalo, neboli terčom výsmechu, vedeli sa s tým vyrovnať aj oni. Predsa len, som najbližšia osoba.
Nie, vôbec mi nevadí, že sa nebudú deti poznať, asi by ma trafilo, keby naše mali hentej maniere.
Ja som bola jediná medzi chalanmi, vrúcne vzťahy sme nemali a každú návštevu som pretrpela pri dospelakoch.
Trápim sa s tým asi 5 rokov, takže fázu nenávisti, hnevu a ľútosti mám za sebou. Teraz skôr cítim odpor a pohŕdanie.
Z memoarov: na program na ich stuzkovej si zobral moje tangace. Povedal mi to po roku a pol, hneď som ich vyhodila.
Na jednom pohrebe, keď sme odchádzali, (bola som vtedy sama, on s tou svojou) nastavil mi rameno, aby som išla s nimi. Radšej som sa chytila tej jeho.. strašne ofucany, dôležitý, celý kar sa na mňa ani nepozrel (sedela som radšej vedľa tej jeho)-to bolo v dobe, kedy sa mi to začalo vynárať.

S priateľmi, manželom a keďže som aj v skupine anonymných prejedačov tak so sponzorkou.
Knihy som čítala na sebarozvoj, také tie psychologické a potom náboženské napr.od Bevera.

.((( On si založil rodinu bez toho, aby to s tebou nejak prebral? Budú rásť bez bratrancov, sesternic a raz ty možes čeliť otázke, co je na brachovej rodine také fuuuuj, keď sa nerodinkujete.💔)))

Aby s tebou prebral, co sa stalo, nie jeho novú rodinu. Aj keď teda, ta jeho ženská musí byť z teba, z vás... riadne zmätená... (Kar a druzenie sa s ňou, nie s bratom)

@ahhola predtým som sa s nimi normálne bavila, odstrihavala som sa postupne od neho/nich.. tak ale vysvetliť jej by to mal on. Ona sa tiež nikdy nepýtala, čo je. Len s našimi to rozoberali. Som rada aj tak, že sa nerodinkujeme, keď sme s ŇOU boli naposledy, bola nenormálne afektovana. Nevydržala by som s ňou v jednej miestnosti, nie ešte na nejakej oslave.
Nechápem aj našu mamku.. ako sa jej môže pozrieť do očí, keď je predpoklad, že to spraví aj ich malej..
Našim deťom to vysvetlím, ak by ich to niekedy zaujímalo.

Veľmi mi je ľúto čo si zažila...mrzí ma to... Ako píšeš tak bol od teba starší o 3 roky,podla všetkého mohol mať 12-13,vtedy si už podla mňa plnohodnotne uvedomoval čo robí...Prístup rodičov k celej veci naozaj hrozné,neviem si to ani predstaviť. Ako si ale tu písala v diskusii pod príspevkom,tak ja si osobne myslím že keď položil ruku na svoje ex,tak možno aj na svoju ženu. Hrozné je,že vôbec nemá výčitky o to horšie je pre teba sa prizerať na to,že má ženu a dcéru a žije si šťastne akoby sa nič nestalo,ale ty si nesieš celú tú traumu. Práve preto by bolo na mieste vyhľadať psychoterapeuta. V tvojom prípade najlepšie psychoterapeutku,čiže ženu. Viem že to bolo dávno a chápem aké je to pre teba ťažké,ale aj po tolkých rokoch by sa to potom dalo riešiť s políciou,hlavne by si mala lekársky podložené že ti to zanechalo ujmu na psych. zdraví. Možno aj svojej žene za zatvorenými dverami ubližuje a nikto o tom nevie,lebo sa bojí. Možno keby sa to riešilo vážnejšie tak by si aj jej pomohla. Nikdy nevieš. Skús najprv prekusnúť ten pocit viny a skúsiť aspon tie terapie. Bola si dieťa,za nič nemôžeš,môže sa to stať každému,viacero žien bolo zneužívaných rodinným príslušníkom a majú rovnaké otázky ako ty. Na tieto by si dostala odpoveď na terapii. Prosím vyhľadaj pomoc,uľaví sa ti aspon trošku na duši🙏🏻

Ale no… už len psychológovia dajú na nejakych samozvaných koučov, ktorí degradujú nejakými trápnym 40-hodinovému kurzami, 5 rokov ich snahy, driny a štúdia na VŠ. Dnes je takých rychlokváskov všade dosť, aj trénerov,duly a pokial viem, ľudia, ktorí sa nadreli a obetovali roky štúdia na ich profesiu práveže takýchto rychlokváskov z rýchlika moc nemusia, už len kvôli tomu, lebo take vedomosti s ich kurzami nikdy nebudú mať a neštítia sa vypýtať si toľko ako ľudia, ktorí venovali roky štúdiu. Toto mi trochu smrdí aj tvojou paranojou, že tvoj brat už len všade musí byt a s každým kamoš. Veď skúsený psychológ zaraz vie s kým má dočinenia, aj čo sa týka tvojho brata. A obávam sa, že tvoja matka o tom cely čas vedela, keď jej ani brvou nepohlo. Za mna nepochopitelne, že takíto ľudia sú rodičmi, čo majú dieťa chrániť od zla, tak sú prizerajúci sa. Utala by som kontakty a určite vyhľadaj pomoc, to že je on uchyl, to nie je tvoja chyba. Tam bude chyba vo výchove, ty ako dieťa si nemala možnosť veci ovplyvniť, to mali tvoji rodicia. Otcovi mozes poslat list, aj mame, na rozlúčku, kde sa vypíseš, nie kvôli ním, ale kvôli tebe, uľaví sa ti.

Neviem, prečo ti tu všetci radia zachraňovať jeho dcéru, to má za úlohu v prvom rade jej matka, taktiež, keď týra svoju manželku, je dospela, môže odísť. Ty sama nie si vyrovnaná so svojim detstvom, nehovorí sa ti o tom ľahko a už tu zase na teba hádžu ťarchu riešenia vecí za cudzích ľudí. V prvom rade, toto sama nezvladneš, potrebuješ sedenia, 80€/sedenie si riadne prestrelila, tak 20-30€, to býva, určite sa daj v prvom rade ty sama dokopy, nie si povinná v takomto stave “zachraňovať” cudzích ľudí, v prvom rade potrebuješ zachrániť seba.

@ahhola a co ma tobit rodinkovatvsa?No to je dobry vtip.Prerusit kontakty navzdy.

riesit jeho ani jeho rodinu ty nemozes. hoci si nemyslim ze by nieco take robil dcere. nevieme o nom nic a zbytocne sa k nemu vobec vyjadrovat alebo nad nim rozmyslat.

Tak ci tak som presvedcena o tom, ze by si mala dat sancu odbornikovi. Nie kazdy odbornik vsak v tomto vie chodit. Mal by to by taky, co sa venuje specialne tomuto ako ti tu dievcata dali odkazy. Vies, ked ta boli velmi zub ides k zubarovi aj ked musis zaplatit. Neuvazujes stylom ze vydrzim 10 rokov a mozno sam vypadne alebo to vyriesim mozno alpou alebo nastudujem co s tym na you tube. Ked mas zapal slepeho creva tiez to nevyriesis doma to iste ked si zlomis nohu. Mozes ju nechat zrast doma, ale moze sa zrast zle a nikdy nebudes chodit tak ako predtym. Dusa je tvojou sucastou rovnako ako noha, zub atd. A boli rovnako len to tak nie je navonok vidiet. Jej bolest ovplyvnuje cele tvoje bytie. dokonca viac ako bolava noha. Mozes sa s tym pasovat sama ale... je to omnoho narocnejsie a bolestivejsie ako ked ta pri tom bude sprevadzat niekto kto tomu rozumie. Ty sama lahko mozes nieco prehliadnut.
Nepotrebujes mozno ku svojmu uzdraveniu nutne vyjst z anonymity, ani konfrontovat rodicov alebo jeho. Kazdy potrebuje nieco ine. Co niekomu pomoze inemu ublizi. Musis prist na to co uzdravi teba. Idealne s niekym kde to nebude pokus omyl pretoze omyly bolia. niekde kde bude bezecne prostredie. viem ze peniaze nemas nazvys ale fakt keby ti slo o bolest inej casti tela tiez by si ich dala. ist k psychologovi nie je to iste ako ist ku kadernicke. toto ti vyrazne moze pomoct. samozrejme potrebujes spravneho cloveka.

Autorka, inak, veľmi selektuj rady. Lebo keď niektoré veci čítam, mám pocit akoby tu niektoré zeny mali IQ 70, čo za otázky dávajú a riešia, naozaj, nie všetky ženy sú tu inteligentné a empatické, do predu upozorňujem. — Riešiť, že nebudeš kamoška ani tvoje deti s človekom, ktorý ťa roky zneužíval alebo, že si neuvedomoval v 12. rokoch, čo robí a pchal ho nasilu do teba asi zo zvedavosti…. Na toto ani neodpisuj.

Určite tu nepíš mená, lebo ešte on na teba môže podať trestne oznamenie za ohováranie a ničenie dobrého mena, urážku na cti. Ak chceš, mozes sa vypísať rodicom, minimálne tvoja matka si to zaslúži, asi tvojho brata vychovávala ako zlatíčko, ktoré si môže všetko dovoliť, ale normálnu reakciu, empatiu už vôbec od nich nečakaj. Keby boli normálni, tak by mu ruky dolámali a išiel by na liečenie, u teba by zisťovali čo je problém v tvojom správaní, prečo sa zrazu to 9-rocne spokojne dievčatko tak zmenilo a aj keby ste bývali v dome, ja neverím, ze tvoja matka nepočula podozrivé zvuky, keď sa to dialo.

Skús pozrieť výpovede obetí, dnes je už veľa žien, ktoré toto riešia a zároveň dávajú aj kontakty na odborníkov, ktorí im pomohli. Ale toto budeš mat niekoľkoročný beh na dlhé trate, tu ti pár sedení nepomôže. Ale určite hľadaj pomoc, ono ťa to dobehne.

Viete, čo je zvláštne? Tiež som najskôr rozmýšľala, že pôjdem terapeutke-žene. Teraz mi je jedno, že by to bol aj chlap.
Neviem si spomenúť na to, ako to začalo, čím ma vlastne presvedčil a kedy to skončilo.. poznáte ten príbeh so zabou? Keď ju dáš do vody a pomaly zohrievas, až po čase zistí, že sa varí. - to je môj prípad-po čase mi to neprišlo ako niečo nemieste, aj keď som vedela, že o tom s nikým hovoriť nemám.
Poznám pár psychológov, ale teda tí mali zvoliť inú profesiu. Keď napr.jedna povie na deti z nevhodných pomerov, že z nich aj tak nikdy nič nebude..?? Tak komu majú tie deti/ludia veriť??? A podobných je viac.
Baby, som rada za každý názor, aj keď pre niekoho nemiesty. Aspoň som konfrontovana a neprekáža mi to.