Zničila som si život

Ak nech ta ohovara pred mamou a pred svojou rodinpu. No a co. Pre teba su ine dolezitejsie veci ako twple vecerw a to ze by si bola za zlu ked by si ty odisla od deti a od neho. Musis sa naucit mat na jaku.kto.si co mysli.

Baby,trocha sucitu niektore.Ano,pani musi zacat nieco menit,ale rady typu "ja by som im prestala robit sluzku,nic by som nerobila..."Ocividne sa k vam zivot spraval dobre.Ak ma muza,ktory jej nadava a fyzicky ju napada,tak sa boji a po rokoch je aj jej sebavedomie nastrbene.Ano,chce to zmenu,ale nie kazdy ma rovnaku vychodiskovu situaciu a moznosti,tak nesudte tak prisne.

@oblecenie99 mozno,ak mozes,daj pani,ked sa ti ozve do spravy,kontakt na tu pani v Rakusku.Ked prezila tiez tazke casy,mozno by ju v cukrarni zamestnala🤔Nech jej skusi napisat a opisat svoju situaciu.

Mrzí ma Tvoja situácia. Je hrozné, že niekto takto žije. Ale keby si to nenechala zájsť tak ďaleko, mohlo byť lepšie. Tvoja dcéra má 10 rokov.. Nie 2! Mňa naši dali do jasiel v 2 rokoch, od mojich 8mich sme bývali s 10 ročným bratom sami po škole, lebo naši sa museli obracať v práci. Mamina od nás odišla do zahraničia, lebo doma bola zlá situácia, s otcom sa rozviedli. Pýtal sa ma niekto, či sa to mne páči? Nie. A vieš čo? Dnes ako 25 ročná, som najviac na svete vďačná mojej mamine, že odišla. Že som bola hodena do vody a musela sa naučiť postarať o seba a domácnosť. Vďačím jej za to, že ma naučila, že žena musí mať svoju hrdosť! Vďaka nej mam najlepšieho chlapa na svete, ktorý ma už 8 rokov na rukách nosí, malého synčeka a fungovanie domácnosti mi ide jedna radosť. 🙂 Prvé roky bez maminky boli ťažké.. Ja som veci nechápala, ona bola v zahraničí sama... Ale ☝🏻 prešlo pár rokov a s maminou sme takmer v dennom kontakte. Vie o mne všetko, bavíme sa ako najlepšie kamarátky. A ja by som ani sekundu môjho života nevymenila, lebo zo mňa spravil ženu, akou som. Mamina je teraz približne v tvojom veku, je sama, v obecnom byte. Pracuje. A ver mi, že aj keď žije "od výplaty k výplate". Je ďaleko šťastnejšia, lebo pozná svoju hodnotu a konečne žije. A nie je už viac utláčaná.
P. S. Tvoj syn tiež potrebuje facku od života, lebo ak to ostane takto a Ty si necháš toto robiť, bude to robiť aj svojej žene. Ale ak sa vzoprieš a odídeš, možno si uvedomí.. Skôr či neskôr.. Že takto sa nemá fungovať.

Ja som nezažívala neúctu a ponīženie, ale iné veci, aj tak som bez toho, aby som mala čokoľvek našetrené, zbalila dcérky, psa, veci a buchla dverami. Nič nie je dôležitejšie ako mať svoj pokoj, inak riskuješ škaredé ochorenia, naozaj.
Ja som nikdy nedostala ani výživné a keď som zaplatila podnájom a nakúpila za 100€ potraviny a hygienu na celý mesiac, zostali nám pár eur na lieky, pohotovosť...ale boli sme šťastné a žili spe pokojne a spokojne.
Dieťa, či muž, čo si ťa neváži, si ťa nezaslúži.
Sú aj práce s ubytovaním. Skús, raz si budeš hovoriť, že sa ti stalo to najlepšie.
Možno ťa ubytuje aj nejaká stará pani, osamelá, ktorej by si naviac vedela upratat, navariť, oprať, nakúpiť a mala by spoločnosť a tiež by sa jej ľahšie žili, ak by sa s niekým delila o náklady na byt- hlavne sa nevzdávaj, my ženy sme veľmi silné, a nenechaj sa ponižovať, ak si seba nebudeš vážiť, nebude si ťa nikto.

Podľa mňa, čo najviac potrebuješ, je psychologická pomoc. Hneď si povybavuj termíny, kde sa dá, lebo neviem, či na bezplatné sa nečaká dlhšie a teraz v Corona situácii viac ľudí je na tom podobne zle.
Však ty si môžeš zariadiť život úplne jednoduchšie, len na to nemáš psychicku silu. Sestra vie, ako zle ti je, ale neprišla s konkrétnym návrhom, len s neurcitymi sľubmi? Úprimne povedané, neviem či máte až také dobré vzťahy. v živote by som takto nenechala žiť svoju sestru, keby som vedela, že to chce zmeniť, len nemá na to silu (a myslí si, že nemá na to prostriedky). Aký byt to je? Veď sa dohodnite, predá ho a kúpte si 2 garsónky v horšej lokalite alebo čo. Nechce? No tak ťa bude musieť vyplatiť, čo už. Ty si zodpovedna za svoj život, tak ho chyt do rúk. Asi tá vychovali tak, aby si držala hubu a krok, ako je bežné v starých modeloch, keď toto boli kvality ženy. Lenže čas pokročil a ty nemusíš žiť podľa tohto zastaraleho modelu. Inak aj tvoje deti znejú tak, že si to predala o generáciu ďalej. Syn hulvát, všetko môže, dcéra dobrá, poslusna, možno tiež nebude vedieť povedať nie v budúcnosti a ďalší muži ju budú zneužívať ako lacnú slúžku. Svoj syn sa správať k ženám tak ako tvoj muž k tebe? Toto chces po sebe nechať v tomto svete? Ja by som nemohla zaspať. To nie je, že syn pochytil po otcovi, ako ti niektoré písali. Syn pochytil od otca a od teba. Od otca, čo otec robí, od teba, čo si môže dovoliť. 50:50. Dcéra to isté. Aj keď to ešte nevidíš, nebude to o nič lepšie. Jediný rozdiel je, že je mladšia. Potrebuješ, psychológ, právnik. A budúcu nedeľu chod kľudne na kávu aj sama, každé euro minute na tvoju psychiku teraz nie je míňanie, ale investícia, ktorá ti pomôže sa vzchopiť a zariadiť si lepšie život. Drž sa

Nemôžeš sa začať doma búriť, lebo by si pravdepodobne dostala bitku, možno aj od syna. Ale urob všetko preto, aby si čím skôr z tohto prostredia odišla. Toto nie je život, čo žiješ. Urobili z teba chuderu a ty aj sama sa tak vidíš a správaš. Prepáč.

Velmi smutny pribeh, ze si im takto dovolila zajst. Podla toho co pises, je tvoj muz primitiv, urcite by som odisla a nenachals sa nechat urazat, syn robi to, co ho naucil jeho otec. Skus najst lepsiu pracu, osamostatnit sa, lepsie to asi zial nebude, ani ked sa porozpravate, lebo on si svoju chybu ani neuvedomuje. Vela stastia ale aj v 50 sa da zacat odznova.

Odid cim skor. Neboj sa pytat pomoc.
Ci sestru. Kamaratku. Ako pisu zienky. Mas pred sebou este dlhe roky.
Uchran aspon dceru aby nevyrastala v tomto prostredi. Uvidis casom co na to syn. Ked si prejde pubertou. Mozno si uvedomi tvoju hodnotu. A ak nie uz aj tak je to jedno ☹
Ak sa pochories. Ak sa ti nieco stane?! Lebo takto fungovat urcite nevydrzis. Tak deti tak ci tak ostanu na pospas jemu.
Musis psychicky oddychnut a to len ked odides.

On Ti znicil zivot, svojim pristupom.
Hrozne sa to cita ako roky trpis. Hned by som povedala, ze pod k nam do domu, dame Vam 1izbu, tebe aj dcere. Syn bude pravdepodobne ako jeho otec, kedze ma taky vzor aky ma.
Nemozes ist k sestre byvat na urcity cas?
Niekto bude vediet poradit co robit, aby si neprisla sudom o dceru. Su urcite nejake krizove centra co vedia poradit ako z toho pekla von.

Ahoj,si o kus staršia,tak neviem či vôbec mám právo sa vyjadriť. Len ma zarazilo,že tu píšeš: keď deťom poviem upracte si izby, neurobia to. No to asi málokoho deti ktoré nemajú návyky. Ja takto zavelim výnimočné. Väčšinou upratujeme alebo niečo,spolu.poziadam ich o pomoc alebo im poviem poďte,pomôžem vám s tým.a potom si dáme capuccino 🙂 pamätám si ako dieťa,že moja mama bola taká direktivna,čo ona nakazala až sa mi chlpy jezili.. otec vždy k tomu pristupoval formou spolupráce a vždy mi bolo prijemnejsie urobiť to,čo má on žiada...

A odkiaľ ste?

Zdravím, nezapajam sa často do diskusii a necitala som všetky komentáre. Ale neda mi to. Vela zien tu píše dobre mienené rady a poukazuje na to ako to maju doma a ze by hned odišli od takého muža. Ano, nechať ho je správne riešenie, avšak my si ani nevieme predstaviť koľko stôp jednanie takého muža zanechalo na psychike tejto ženy za toľké roky. @autorka uz len to, ze si sa odhodlala pre zmenu je obdivuhodné a prajem ti vela síl. Zaslúžiš si lepší život a určite ho budeš mať. Mas právo sa mat lepsie a zit dostojne a v klude. Na začiatok by som sa financne vysporiadala so sestrou. Pripadne sa nastahovala k nej. Ved je to aj tvoj dom/byt. A určite by som využila psychológa, ktorý ti pomôže so sebadôverou a tiez vysporiadať sa s viacerými vecami (da sa to aj cez poisťovňu, nemusis platit nic. Len si vyhladaj dobrého takze postuduj si aj recenzie.mam osobnu skusenost ze aj bez doplatkov sa da nájsť dobrý psycholog ktorý pomôže ) držím palce aby si sa krok za krokom dostala k lepšiemu a spokojnejsiemu zivotu, ktorý si zaslúžiš. A ešte rada odo mňa, treba sa naucit neriesit to co povedia ostatni. Ci už svokra koli obedu, sused, kolega, sestra atd atd. Každý si žije svoj život podla svojho svedomia.

Až mi je ťažko na duši. Čo je toto za život ☹ Žijeme len raz, každý si v živote zaslúži pocítiť radosť, lásku, šťastie a spokojnosť so svojím životom ☹ Ja na tvojom mieste by som odišla. Okamžite. Syn všetko pochytal od muža. Jeho budúca manželka zažije toto isté správanie, ktoré zažívaš ty od manžela ☹ Mrzí ma to ☹

Milá autorka. Jedine co musíš urobiť he nájsť si dobrého psychológa a dat sa psychicky dokopy. Teraz si zúfalá troska, absolútne bez sebavedomia a hlavne SEBELASKY. Keď sa začneš mat trochu rada tvoj život začne byť oveľa lepsi.
Nechcem ta súdiť, nežijem tvoj život a neviem prečo si neodišla už dávno, prečo si nebola na deti prísnejšia a na seba milsia. Co bolo, bolo, ale môže to byť lepšie.

PS: aj 10 rocne dieta je už dosť veľké na to aby vedelo byt samé doma a ty si mohla normálne pracovať. Môj dedo mal 10 rokov keď jeho otec umrel a mama chodila za prácou preč na čele mesiace. Bol sam a zvládol to. Moja babka chodila v 10 tích pracovať na statok aby prispela do domácnosti. Keď toto dokázali minule generácie dokážu to aj tieto. Aj dnešné 10 rocne vie spraviť každú domácu prácu, vie si spraviť jednoduché jedlo, vie ostať samé až do večera. Každé jedno. Len ho treba vychovávať, učiť ho, dat mu zodpovednosť. Rozmaznávanie a skákanie okolo zadku nikomu neprospieva.

Keď odmyslím všetko čo tu bolo spomínané, tak chápem, že so sestrou máš dobré vzťahy, ale faktom zostáva, že ti je dlžná vyplatenie bytu. Nečakaj do 70. Začni to riešiť už teraz. Toto plus výživné na mladšiu by ťa vytrhli z tej biednej situácie. Hlavu hore žena, nenechaj to tak plávať, lebo potom sa obzrieť a povieš si, že si nič neurobila a pritom bolo kopec možnosti. Držím palce. 🙏

Tak že najprv si zisti čísla na krízové centrá. Postupne si ich ponavštevuj a poraď sa. Potom by som skúsila nejakú psychologičku po práci.....ukáže ti smer a hlavne dá ťa do poriadku po psychickej stránke.Ďalej- práca nájdi si niečo iné. Postupuj v krokoch. Muž evidentne cholerik ....psychologička ťa nastaví na komunikáciu s ním. Neboj bude to dobre...urob si plán a postupuj podľa neho. Držím ti palce.

@liliana8
@smilingwoman presne, ona už trpí stockholmským syndrómom, roky ponižovania sa na nej podpísali, sebavedomie a oporu nemala zrejme ani u rodičov, lebo by odišla od partnera ešte pred narodením detí. Potrebuje odbornú pomoc a to súrne

Aké kroky podnikneš autorka napíš postup prosím ťa, či aspon nad niečim uvažuješ...?

Veľmi ti držím palce, dáš to! Máš ešte skoro polovicu života pred sebou, prečo ho neprežiť pekne? Ak aj skromne, ale s kľudom na duši? Vieš koľko pekných vecí v živote ťa ešte čaká, ak budeš žiť bez strachu a každodenného stresu? Treba sa naštvať, odhodlať, vždy budeš mať pri sebe dcéru - aspoň pre ten pocit, že nie si sama. Si žena, dáš aj nemožné 💪

Suka, teba vlastny syn vola suka? ?? A na začiatku si pisala, že ti nejake pi.. po,,,,,hovori, to akože ano? No raz by som to skusila a rodičia by ma dorazili.. ja neverim, že toto si 15 ročny chlap k vlastnej matke, ktora ho porodila...halo, kde si? čo toto za nevychovaneho spratka? však ty si jeho matka, osoba čislo jedna, čo sa o jeho prdel stara, on ma stať v predklone a ruku ti bozkať, oslovovať ta pekne a kavu ti pod nos priniesť a nie takto,,,

Ja som si prečítala všetky komentáre, aj Tvoje odpovede a prišla som k názoru, že úplne prvá vec, čo potrebuješ, je odísť preč. Čím skôr, najlepšie hneď. To je absolútny základ. Len tak sa dokážeš pozbierať. Už by som neriešila minulosť, čo sa stalo, už sa neodstane. Zmeniť môžeš len budúcnosť. Ja na Tvojom mieste by som teraz nehrotila vzťah so sestrou tým, že by som si hneď vypýtala podiel. Požiadala by som ju o pomoc, či môžem u nej na určitý čas bezplatne zostať s dcérkou, kým sa dám dokopy (k tomu bezplatne sa ešte vrátim na konci svojho príspevku - ak budeš pracovať je možné uvažovať o príspevku na stravu). V podstate máš aj právo tam zostať, keďže je polovica rodičovského bytu Tvoja. Dcérky by som sa spýtala, či by chcela ísť so mnou. Len dcérky. Pre ňu by to mohlo byť veľmi toxické zostať s otcom a bratom, je dosť možné, že by si po Tvojom odchode spravili slúžku z nej - aj na základe toho, čo všeobecne o ženách hovorí Tvoj partner. Syn sa môže v budúcnosti zbadať, keď zrazu nebudú mať s otcom doma slúžku, teraz by som ho však nevolala, pretože by určite nešiel a len by Ťa urážal a ponižoval. Dcérky by som sa spýtala tajne tak, aby o tom otec ani syn nevedeli. Vysvetlila by som jej, prečo to chcem spraviť a že ďalej už takto nemôžem - a dcérka by sa musela rozhodnúť sama. U sestry by som sa snažila dať dokopy, preliečiť sa, hneď by som vyhľadala psychologickú pomoc a pomoc pre týrané ženy, aby Ti poradili s hľadaním práce a s právnymi krokmi. Hlavne by som sa preliečila, a potom hľadala lepšiu prácu. A potom až hľadala aj bývanie. So sestrou sa potom môžeš dohodnúť na nejakom vyplatení z bytu. Za to, že si tam bývala bezplatne by som potom sestre navrhla nejaké odrátanie z hodnoty bytu, resp. odpustenie časti vyplatenia za to, že si tam mohla bývať aj s dcérou bezplatne. Ber to ako cenu za to, že by si sa mohla dať u nej dokopy. Využi to, že máš kam ísť, mnohé ženy takú možnosť nemajú. A vykašli sa na to, čo si o Tebe pomyslí parnerova rodina - nikdy totiž na Teba nemyslela, nikdy si Ťa nevážili, takže to Ti môže byť jedno. Musíš sa teraz naučiť vážiť si samú seba.