Zomrel mi mladší brat. Ako sa s tým vyrovnať?

lagatta
19. mar 2017

Môj mladý brat nás včera opustil. Ja som v zahraničí s rodinou. Čaká nás ťažký návrat domov. Neviem sa s tym zmieriť. Neviem sa spamätať. Bojím sa o rodičov, o súrodencov. Ja som matka a potrebujem sa starať o dieťa. Ako sa s tym prosím vyrovnať čo preto robit.?

oli18
19. mar 2017

@lagatta Prijmi moju úprimnú sústrasť, je to veľké nešťastie. Rodičom určite lekári nasadia nejakú "psycholiečbu", ktorá im pomôže toto prežiť. Je to smutné, keď odíde človek, mladý o to viac, mal celý život pred sebou. Nie je recept, ako sa s tým vyrovnať, to chce len čas. Prajem tebe a tvojej rodine veľa síl.

fidorka7
19. mar 2017

@lagatta úprimnú sústrasť. Neviem, ako sa s tým vyrovnať, niekto to dokáže skôr, niekto neskôr a niekto nikdy. Záleží aj od toho, či zomrel náhle, či bol chorý, či sa trápil... snáď len čas to obrúsi. Veľa síl ti želám.

lagatta
autor
19. mar 2017

Dakujem za povzbudzujuce slova. Bol chory, ale uz bol z toho skoro vonku. Bol chory od septembra, ale liecil sa. Uz sa mu zacal stabilizovat stav a vtedy to prislo :( je to hrozne a neviem ako to prekonat

fidorka7
19. mar 2017

@lagatta nesiľ to, nejestvuje liek, aby si to hneď teraz dala a prekonala to. Musíš si prejsť aj smútkom, žiaľom, aj fázou hnevu "prečo on, prečo tak mladý", úľava príde neskôr. teraz tomu nechaj priebeh so všetkým, čo s tým súvisí a svoje emócie nepotláčaj. Chce to čas.

juliet86
19. mar 2017

Dovol si prezivat smutok hnev a vsetko. Dietatu povedz co sa deje v ramci jeho veku. Podporte sa v rodine navzajom. Vyhladaj odbornu liecbu ak bude treba oblbovaky a tak psyxhologicku. Cas vas zahoji. Uprimnu sistrast

lagatta
autor
20. mar 2017

Su 3 dni po a ja stale nedokazem plakat. Urobila som si program, ze musim byt silna inac by som sa polozila a ja nemozem. Neviem ako to prekonaval. Vo vnutri mam sialeny smutok, neskutocnu bolest a nedokazem to ani vyjadrit a ani si poplakat. Je to nenormalna bolest. Vsetko uz zacinalo byt dobre, mali sme plany, naraz sa to cele skomplikovalo a on odisiel. Toto sme necakali. Vrieskala som, ked som sa to dozvedela. Snazim sa povedat sama sebe, ze on sa ma uz dobre a presiel len do inej dimenzie.

terezka1947
20. mar 2017

@lagatta ja som prisla o mamu a otca-bolest to je a aj bude stale velak,akurat ta cas nauci zit bez neho...a bolest sa casom zmierni
da sa zvyknut,ze milovane osoby uz pri sebe nemame....ale neda sa na ne zabudnut
vyplac sa,vyrozpravaj....chce to vela casu
prijmi uprimnu sustrast

lagatta
autor
20. mar 2017

Ďakujem. Najhoršie na tom je to, že sa naši rodičia správajú ako malé deti a my ich deti musíme riešiť nielen vysporiadanie sa s tak ťažkou situáciou, ešte musíme dávať pozor na rodičov. Matka je psychicky nie v poriadku. Otec sa dal na alkohol. Vyčerpávajú nás týmto spôsobom

katka253111
20. mar 2017

@lagatta dovol mi vyjadrit ti uprimnu sustrast 😢😢😢 je to strasne a strasne tazke... skus dostat nejako zo sebavsetky svoje pocity von... vyplac sa, vykric, vyrozpravaj niekomu... 😕 nesmies to hlavne drzat v sebe... mojej tete pred 2tyzdnami zomrel manzel...po 50tich rokoch manzelstva (este na jesen sme oslavovali ich zlatu svadbu)... povedala po pohrebe, ze jednoducho to musela vykricat svoj zial aj na cintorine ked ho pochovavali, ze to sa nedalo dusit v sebe... strata blizkeho je velka bolest...ta najvacsia... ale casom sa s tym clovek nauci zit... drzim ti silno prsty

fadama
20. mar 2017

Úprimnú sústrast prajem aj tvojej rodine. je to velmi smutné. 😢😢

ankare
20. mar 2017

Je mi to veľmi ľúto. Prijmi, prosím, úprimnú sústrasť. 😢😢😢

rena621
20. mar 2017

S tym sa nikdy nezmieris,len sa naucis zit bez neho.Cas rany zahoji ale bude to trvat.Mne pomaha myslienka,ze uz je neboztik je na lepsom mieste a raz sa stretneme.V Tvojich myslienkach bude zit navzdy. Uprimnu sustrast.

monicm
20. mar 2017

@lagatta Úprimnú sústrasť, to na začiatok. A čo sa týka toho, ako sa s tým vysporiadať............ Nechaj tomu čas. Ak potrebuješ plakať, plač, ak potrebuješ niečo hodiť o zem, hoď............ A čo sa týka rodičov. Hovorí sa, že najhoršie čo môže byť je prežiť svoje dieťa a niečo na tom bude. Stratiť rodičov je ťažké ale stratiť vlastné dieťa.............. A je podľa mňa jedno, či to dieťa má 5 rokov alebo 20 alebo 40. Pre rodiča je to jeho dieťa a každý do zvláda po svojom a niekto nezvláda. Mama sa z toho dúfam dostane, treba jej len dať najavo, že ste tu ešte vy a ešte ju budete potrebovať. A určite im pomôcť nájsť odbornú pomoc. Otec sa možno tiež spamätá, možno len potrebuje prekonať to najťažšie obdobie. Stojte pri nich ako sa dá, stojte všetci pri sebe. Tu sa ťažko hľadajú nejaké slová útechy, toto musí len prebolieť.

bobricek1979
20. mar 2017

@lagatta prijmi moju úprimnú sústrasť je mi to veľmi ľúto musí len pre bolieť ako dlho neviem čas ukáže plač vyplac sa smut no bud oporou rodičom zomknite sa spolu to prekonáte hovorte o tom ako mu už tam je dobre. Ťažko sa vyjadriť každý čo to zažije musí tým prejsť je to ťažké posielam veľa síl tebe a cekej tvojej rodinke a modlitbu tvojmu bratovi nech mu je ľahko tam 😢

lagatta
autor
20. mar 2017

Zlomilo nás to úplne. Bol mlady, úžasný človek, nikdy nikomu nič zlé nepovedal, nenadaval, nepil, nefajčím proste anjel a odišiel. Mal leukémiu, liečil sa, ale zial mu odišlo asi srdiečko :( tak veľmi si želám byť s ním. Ja som s ním ani v posledných chvíľach nebola. Žijem v zahraničí a nedalo sa. Boli a boli. Neodchádza to nikdy

kinderya
20. mar 2017

@lagatta Ahoj, je mi veľmi ľúto, čo prežívaš. Dovoľ mi vyjadriť Ti úprimnú sústrasť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa s tým nikdy nezmieriš, ale to, čo teraz vyzerá ako klišé je pravda - čas to napraví. Zbytočne to nesil, nepremýšľaj nad tým, ako sa z toho dostať, ako na to nemyslieť. Niektoré veci jednoducho len musia prejsť. Pravdepodobne budeš cítiť bolesť a nespravodlivosť ešte veľmi dlho, ale na to liek neexistuje. Prajem Ti veľa síl.

ikuska27
2. nov 2022

Keď umrel mne dvojročný synovček, uspokojovala som sa s tým, že Boh má s každým z nás svoje plány...že nám ho tu na chvíľku dal, ale bol tak výnimočný, že ho potreboval po svojom boku...😢takto som sa s tým vysporiadala ja...teraz po čase keď si na neho spomeniem, vždy mám úsmev na tvári..lebo ma vždy napadnú prvé jeho lapajstvá..a to aký bol neskutočne krásny....prijmi aj odomňa úprimnú sústrasť....😢viem, že teraz to je ťažké, ale čas všetko vylieči.. ostanú krásne spomienky a tie ti nikto nikdy nevezme ❤️