Zvádzam vnútorný boj
Mám vo svojom živote jedného muža. Prežila som s ním krásne chvíľky, ale i chvíľky, kedy sme sa navzájom neznášali. Ja mám 23, on 25. S týmto mužom som strávila vo vzťahu 5 rokov. Počas celého času mi bol verný, neklamal mi, nepodvádzal ma, mal veľa dobrých kamarátov - zaujímal sa o mňa..atď. Zdalo by sa, že ideálny. Ale predsa len mal jeden vážny problém - rád si výjde na pivo do krčmy (niekedy i každý deň). Nemôžem povedať, že by sa opíjal, to nie. Tvrdý alkohol nepije skoro vôbec, s výnimkou osláv, stretnutí, výjazdov s partiou atď. Stále som to brala, že sme mladí ľudia, čo si ešte užívajú. Neskutočne ho milujem a viem, že aj on mňa. Problém je v tom, že v poslednej dobe (keď sme ešte boli spolu pretože v prítomnosti sme rozídení) sme sa neskutočne často hádali. Priznávam, že všetky hádky a veci okolo toho som vyprovokovala ja svojím výbušným, agresívnym niekedy až chorým zlomyseľným správaním na jeho adresu. On je chlap, je v pohode ale už keď som sa do neho navážala naozaj za každú drobnosť tak mi vynadal a mňa sa to veľmi dotklo. On je dobrosrdečný chlap a preto mi nešlo do hlavy, kde sa v ňom nabralo toľko vulgárnosti. Urazila som sa a vykašlala sa na neho. Pritom obaja vieme, že máme svoje chyby (ja si svoje plne uvedomujem a ak sa s ním rozprávam o jeho chybách, niežeby si neuvedomoval skôr by som povedala, že odmieta počúvať). Po tom všetkom čo sa medzi nami odohralo som to vyklopila svojím rodičom. Môj vteďajší priateľ k nám nechodieval často, čiže môžem povedať, že ho až tak dobre nepoznali - skôr z môjho rozprávania - a z toho, čo som na neho povedala ja. Rodičia mi povedali, že sa tak muž k žene správať nemá. Ja viem, že nie. Nechcem ospravedlňovať jeho konanie, ale môže byť, že sa stal takým preto, lebo som ho už k tomu donútila tým svojím správaním? Môže byť, že ak by som na neho išla inak, že by taký nebol?? Rodičia tiež nechcú o ňom ani počuť, teraz sme síce ,,rozídení" no v kontakte sme a ľúbime sa. Ja som ochotná odpustiť mu všetko i on mne moje prešľapy - jednoducho začať odznova ale je tu ten problém - naši - neviem ako im to povedať ak už na to príde čas a takisto ako si zachovať chladnú hlavu pri riešení problémov či konfliktov, s tým mám problém už odjakživa. Milujem ho a aj napriek zlému si neviem predstaviť, že som s iným mužom či fyzicky či psychicky... Už veľa krát sme mali krízu - ale stále sa ľúbime a už sme sa dohodli, že sa obaja zmeníme a popracujeme na sebe a potom možno budeme riešiť ostatné veci, ako rodinu (ich názor), kamarátov a tak. Myslíte, že je to dobrý nápad? Pretože za 5 rokov ho poznám už veľmi dobre a uvedomujem si, že nemôžem sa za všetko vyniť, ale myslím, že i ja mám svoj podiel viny na tom všetkom.
@juliana77 ďakujem ti za radu, asi by som upresnila iba toľko ..v minulosti popíjal aj viac (hlavne ak sa mu nedarilo alebo bol nervózny či keď sme sa pohádali), dala som mu ultimátum a musím priznať, že to zmenil - pije menej.
čo sa týka toho, či si on uvedomuje svoju chybu povedal mi, že podľa neho nepreháňa, ale nemá problém to obmedziť.
1. ten alkohol treba zacat redukovat, dost to pritazi, ked sa rozhodnete spolu zit a pridu "skutocne starosti", o ktorych zatial mozete iba snivat
2. nerozpravaj svojim rodicom nic zle o tvojom priatelov/manzelovi- zasadna chyba! Oni z hlavy uz tie negativne informacie nevypustia NIKDY.....Vy sa udobrite a oni stale budu mat pred ocami toho drzaka, co vynadal ich dcere (co je uplne pochopitelne).
Ak sa rozhodnes prezradit nieco svojim rodicom, tak to uz musi byt vazny problem, kde potrebujes pomoc a nudzovy vychod... Teraz to budes mat ovela tazsie, aby ho rodicia ako-tak opat prijali do rodiny.... Nekaz si rodinne vztahy este pred tym, ako zacnes tu rodinu zakladat. Treba si tie problemy vyriesit v sukromi.
3. Pises, ze ste mali uz vela krat krizu- no, to je velmi zly zaciatok na "pevny vztah"........ Prva kriza by mala prist po roku manzelstva....nie pocas randenia.....a ty pises, ze uz ste ich mali vela...... Prehodnot svoje pre a proti. Si na neho zafixovana a nevies si predstavit zivot s nikym inym.......volovina. Pockaj, pride niekto, kto nenadava, dokonca a ani nepije casto.......a mame tu problem....
Nezabudni, najlepsie radovanky su pred sobasom....nie po nom....(a vy uz pocas radovanok bojujete 😒 )
málo kedy sa zapájam, ale tento krát mi to nedá. Ak riešite nezhody, udobrovania, opäť nezhody a opäť udobrovania ešte len v stave chodenia, asi nie ste až tak spolu naladení, aby vám to dlhodobo klapalo. neviem si predstaviť, že z manželom by sme si najprv museli vydiskutovať základné postoje a tie vyriešiť a až potom spolu fungovať.
Vzhľadom na tvoj vek ( nič v zlom - narážam na to, že ste spolu od 18 ) by som skôr hľadala niekoho, s kým si sadneš v zásadných veciach hneď, nebudeš ich musieť riešiť, a budeš mať to šťastie a nájdeš niekoho s kým príde udobrovanie a vyjasňovanie až po rokoch a kvôly "hovadine"
verí, že existuje aj partner, ktorý ustojí aj tvoje výbuchy v pohode a nebude stále riešiť krízu vo vzťahu a odpúšťať si ( i keď si to teraz nevieš predstaviť)
@digysa tak teraz keď som čítala tvoj príspevok, som prišla na to...že vlastne mal priateľ pravdu, keď povedal, že to už nevrátim späť, ten vzťah, ktorý mal mať s mojimi rodičmi, že som im všetko vytárala a že teraz sa to nedá napraviť ☹ bože tak ma to veľmi mrzí...
som vo veľmi zúfalom stave - neviem čo urobiť, ľúbim priateľa ale keď si predstavím, že čo bude v budúcnosti tak mám trochu obavy aj hoci viem, že je dobrý chlap inak - mám pocit, akoby som za všetko mohla ja.
@katarinava ďakujem za odpoveď, si to vážim.. niekedy mám pocit (aj priateľ mi to stále hovorí), že sama neviem čo vlastne chcem, že sa s ním stále hádam a vyprovokujem zlé chvíle.. potom zasa tam vidím, že mám na to právo lebo sa mi nepáči niečo čo on robí... nechcem sa obraňovať, ani si to uľahčovať, inak sme mali rovnaké názory na život, na rodinu, na budúcnosť zhodli sme sa v dosť veciach..akurát, že ja neviem riešiť problém ak nastane a on si rád ide na pivo - neviem či si to iba nahováram alebo naozaj sa to dá vyriešiť.
@nick237 ale dá sa nájsť aj partner, ktorý je doplnkom teba - čo nevieš, nemôžeš alebo nechceš riešiť, vyriešu úplne automaticky on. a potom je vzťah jedna pohoda a najväčší problém je, keď mu dáš na výber z dvoch jedál na večeru a nebude ti vedieť povedať, čo chce jesť 🙂
i keď zatial alkohol tvrdí nie je problém, i zvyk piť pivo, hlavne v krízových a stresujúcejších chvíľach je problém a postupom času sa asi len zhorší :(
@katarinava Možno že teraz si to nemôžem, neviem alebo nechcem predstaviť, že príde aj taký partner, s ktorým budem mať pohodový vzťah - ale ako mám na zabudnúť na NEHO keď ho milujem viac než čokoľvek a to myslím úplne vážne, a on mňa miluje tiež - veď sme si to vyjasnili naše city. To teraz mám od neho nasilu odísť a čakať bárz neviem koľko rokov na pohodového partnera??? ... ☹ asi áno.....
@nick237 len ty musíš vedieť či ti vzťah prináša kopu toho krásneho a len štipku nepohodu a či si tú štipku ochotná akceptovať. len ty veľmi hlboko v sebe tušíš kam bude smerovať váš vzťah a spolužitie s priateľom a či chceš do toho ísť, alebo nie
ešte máš časť hľadať aj niečo iné ( asi inak by sa správala žena ktorá má na krku 35 a hodiny burácajú )
len Ty vieš tú správnu odpoveď
@nick237 ufff ... pokiaľ si mu to normálne, otvorene vysvetlila, že ti vadí to a to ... a on sa síce snažil zmeniť - ale aj tak to tam škrípe tak to je blbé ... človek sa zo dňa na deň nezmení, ak sa dáte dokopy tak to možno bude na začiatku zase dobré, ale aj tak sa to po čase vráti naspäť do starých koľají - aspoň v mojom minulom vzťahu to tak bolo teda ... asi potrebuješ iného partnera ... ja napríklad s tým mojím na to pivko chodím rada - trebárs aj každý deň /teraz v lete, v zime len sem tam cez víkend/ nie je to len o pive, niekedy sedíme aj pri kofole, ale vonku sa tak ako keby odreagujeme a rozprávame o všetkom možnom, doma to také nie je 🙂 a áno, pri hádkach mi nadáva aj ten môj a veru vybrane - ale ja si tiež pred ústa servítku nedávam, ja si to len tak nenechám ... začne mi nadávať vždy on, a keď už kričím ja tak sa väčšinou začne smiať (už vie že je zle a že prepískol) že ako mi to nepristane, ospravedlní sa on mne, ja jemu - za tie roky už viem že to tak nemyslí, ako to povie v nervoch - a je zase všetko ok .... A keby som ja povedala rodičom to čo mi ten môj porozpráva, tak by ho už asi ani cez prah nepustili 😀 ... každopádne je na tebe, aby si si zhodnotila čo chceš a čakáš od tohoto vzťahu a či to ide aj tým správnym smerom, akým by si chcela !
@katarinava no ja neviem, vztah kde ten druhy automaticky vyriesi problemy za druheho je skor zriedkavostou. Vo vztahu su vzdy na veci dvaja, vacsinou sa musia na zaciatku brusit hrany aby si dvaja po obdobi zamilovanosti sadli, musia sa ucit sa kompromisu, spolocnej dohode...vacsinou su vztahy o tom, ze obidvaja sa musia vedome snazit aby to klapalo a bola pohoda, nie je to automaticke...je to skor kazdodenna mravcia praca.
@nick237 ak citis, ze je to tvoj vyvoleny, ze ho lubis, tak za svoju,vasu lasku bojuj. vies, mozes stretnut chlapov, s ktorymi sa nebudes hadat, nebudete na hojdacke, s ktorymi si budes rozumiet, vsetko bude navonok ok, ale nebudes ich aj tak lubit...
@nick237 píšeš"rád si výjde na pivo do krčmy (niekedy i každý deň).". Závislosť, ktorá mení človeka, jeho správanie, charakter, priority a pohľad na milujúcich. A každých päť rokov to môže vyzerať inak.
Píšeš, že si uvedomuješ svoje chyby, ale uvedomuješ si aj jeho chybu, akože popíjanie, ktoré si asi on neuvedomuje.
Tomu riešeniu ostatných vecí, ako rodinu, ich názor, kamarátov a tak som neporozumela, pretože niekdy všetkým nevyhovieš, predovšetkým by váš život mal vyhovovať tebe.