Zvažujete ukončenie štúdia medicíny kvôli osobným výzvam?

Som studentka mediciny, po prvom roku. Zo zaciatku ma to velmj bavilo no neskor sa mi stali veci ktore mi tu chut celkom zobrali. Nie som stastna, prisla obrovska vlna neuspechov hlavne co sa tyka osobneho zivota. Minuly rok som maturovala a zaroven robila prijimacky na tu medicinu, bolo to velmi tazke pretoze mi moja mamka ochorela na rakovinu, schudla som od stresu asi 10 kg ale nejako som to zvladla, aj maturitu aj prijimacky aj som uspesne zacala studium. Potom to nejako prislo, nasla som si na skole super kamosku, ktora ma vsak strasne podrazila. Najprv som ju stale ospravedlnovala, no pomaly mi dochadzalo, ze nie je ziadne neviniatko a vsetko robila naschval aby mi ublizila a nakoniec to skoncilo tak ze sa dala dokopy s mojim priatelom. Robila mi naprieky, napriklad raz na zapocte sme sedeli vedla seba a ona mala mobil pod lavicou, ten jej potom bud spadol na zem alebo ho hodila naschval smerom ku mne a profesor si myslel ze to spadlo mne tak z toho zapoctu vyhodil mna miesto nej. Samozrejme nic nepovedala. Diali sa taketo podobne veci vkuse a ja som si to vsimla neskoro ale proste robila mi zo zivota peklo. S mojou psychikou to urobilo svoje, jednak ten minuly rok bol psychicky narocny a teraz sikana. Ked som zo strednej sla na medicinu, hovorila som si ci na to mam, ci to psychicky teraz nebude nad moje sily…teraz tu som s po tom vsetkom nie som stastna, niekedy mam pocit ze ma ten odbor aj bavit prestava. Ci to nie je osud snaziaci sa mi nahovorit, ze toto nie je pre mna. Pretoze sa trapim. A mozno sa mi to snazil naznacit aj tou mamkinou chorobou minuly rok, a stazit mi to aby som sa tam nedostala no ja som sla hlavou proti muru a dostala som sa. Nakoniec ma to predsa mozno dobehlo. Brali by ste to tak, ze by ste sa mali vybrat inym smerom? Skusit mozno iny zivot alebo iny odbor?