Zvládnem opatrovať mamu aj s malými deťmi?
ahojte iba uvazujem dopredu. moja mama ma blizko k 70tke je samostatna nezavisla. ma sice rozne zdravotne problemy najma pohybove ale drzi sa a momentalne mam 2male deti a velmi mi s nimi pomaha...
Citim ze tu chcem byt pre nu ked ona uz nebude vladat. bola na viacerych velkych operaciach kde nebola potom mobilna par tyzdnov mesoacov vzdy sme jej boli oporou.
bojim sa vsak toho ze sa jej pokazi zdravie tak ze to v domacom prostredi nezvladnem... napr stara mama mala mrtvciu a ostala lezat imobilna nevedela hovorit a lezala takto roky. tento stav si neviem predstavit zvladnjt doma. a desim sa toho ze by musela ist mimo domu. surodenci ziju v dalekom dalekom zahranici maju tam rodiny...
neviem. uvazujem keby mala tazsi stav ze treba polohovat prebalovat krmit roky rokuce a mam male deti... keby sme dali dokopy vela penazi napr dve tisicky mesacne chodievala by k nam sestricka opatrovatelka a nejako by sme to zvladli? ako ste vy zvladli opateru o clena rodiny ak bol na tom zle a sama ste mali male deti ak ste sa aj vzdali kariery?
@lubina ja som mamu opatrovala doma a ano je to ťažké, ale zvládnuť sa to dá.....potom som robila v DSS a je to uplne neporovnateľné pre toho človeka ako keď je doma.....skús sa spýtať nejakej opatrovateľky či by chcela skončiť DSS....na cca 40ľudí máš 2optrovateľky - takže ano, základné veci ako prebalenie, strava a kúpanie sú zabezpečené...ale to ostatné, napr.porozprávať sa alebo sa len spýtať čo by chcel okrem základných vecí - nula bodov....tí ležiaci často ležia na posteli a pozerajú do stropu celý deň, v tom lepšom prípade im niekto zapne TV ak ju tam teda rodina prinesie....doma tomu staršiemu človeku stačí už len milé slovo a že vidí blízkeho človeka...ak je človek prinútený, naučí sa aj prebalovať a umývať blízkeho na posteli, všetko sa dá ak sa chce....
okik zeny tak som si to vyhodnotila asi takto. ak by k tomu doslo urobim maximum co je v mojich osychickyvh fyzickych financnych moznostiach ale ak by to uz bolo za hranicami ze trpi moje zdravie manzelstvo ci deti tak najdeme to najluxusnejsie zariadenie ake existuje a budeme tam maximalne kolko sa da.
@mogaa ano, vsetko sa da ak sa chce. Ja som pisala o mojej mame, ktora bola mimochodom sestricka, a o tom, ako ona opatrovala svoju mamu. Dala jej co mohla, aj ju opatrovala kolko mohla, nakoniec aj tak nevladala, stalo ju to samu kus zdravia, a starka bola v DSS, uplne leziaca, nehybajuca sa, ale velmi nahnevana, vsetkym rozkazujuca, zial aj nevdacna za akukolvek pomoc...je to velmi tazke na psychiku (nehovoriac o fyzickej stranke). Je to sluzba den, noc, 24/7....
@lubina Presne toto si podla mna vela ludi neuvedomuje, ze ten stary clovek, ktory zostane odkazany na pomoc rodiny alebo DSS, moze zostat doslova zly, nahnevany na cely svet, zivot a osud, ze sa mu toto stalo. Cely zivot to mohol byt kludne laskavy a milujuci clovek, ale v tejto situacii sa z neho moze stat uplne niekto iny a rodina je prenho ta najhorsia na svete, lebo je prenho maximalne ponizujuce, ze ho prebaluju a nie je schopny sa postarat sam o seba
Moja mamina je momentálne veľmi chorá, leží na JIS-ke s pľúcnou emboliou a má aj ďalšie diagnózy. Neviem, v akom stave ju prepustia domov. S jej opaterou mi nemá kto pomôcť, ja pracujem, aj keď z domu, čiže malý priestor tu je. Uvidím, ako to pôjde, ci to bude zvládnuteľné. Do DSS ist nechce, len v nevyhnutnom prípade. Uvedomujem si, že s týmito diagnózami nebude nejako dlho žiť a preto sa o ňu chcem ešte postarať. Ale nie na úkor môjho zdravia. Takže uvidím, ako sa to bude vyvíjať ďalej.
@walentina7 tak každý deň sa nedá. Ale ja mám tetu v DSS, je to hodina cesty len tam, Chodím tam raz mesačne. Stále tam poobede sedia buď v spoločenskej miestnosti alebo kuchyni pri káve a spoločne debatujú buď v kruhu alebo skupinkách. Oni tí starí ľudia sú už v rozličných štádiách demencie, Ćiže povieme, o 10 minút sa pýta to isté, o ďalších zas. Čo sme povedali pred časom, nepamätá väčšinou. Ale donesieme koláčik, minerálku, drobnosti, niečo sezonne na oblečenie. Na izbe je televízor, rádio. V kuchyni majú tiež celoplošný.V lete ideme do kaviarne na kávu. Sestry sa im pekne prihovárajú a vidíme, že lietajú stále, robia hygienu. So starostlivosťou sme spokojní
@beloved presne toto sme zazili. Kto nezazil ale nepochopi...my, hlavne moja mama, kedze ja som mala dve male deti, sa o svoju mamu starala s laskou, zial starkej bolo vsetko malo, vsetko zle, co sme my urobili bolo to najhorsie. A pritom to bola ta najlaskavejsia starka na svete. zial ako starla tak nam viac a viac nadavala za vsetko...bolo to smutne a narocne, ju tak vidiet odchadzat
V prvom rade ide o to, ako sa budeš pozerať na to ty. Keď patríš medi ľudí, ktorý postarať sa o vlastného rodiča vnímajú ako príťaž, tak to nezvládnem. Budeš nervozna, vyčerpaná. Ak to naopak zvládnuť chceš, zvládneš. Samozrejme ideálne by bolo a pre teba aj lepšie, ak by si túto opateru mohla trošku delegovať napr na päť hodin mať opatrovateľku alebo nejakú výpomoc. Opatera je náročná, preto musíš pozerať aj na seba, aby si nevyčerpala svoje sily a nevyhoréa si. Poznám vo svojom okoli ženu, ktorá popri 3 malých deťoch opatrovala 10 rokov ležiaci svokru a keď ta umrela, svokor spadol a potomopayrováa ďalšie roky jeho. Je to veľmi inteligentná a rozhľadená žena. My sme tiez dochovali dve staré mami a jedného starého otca, no tu sme si povinnosti delili, aby nebolo všetko len na jednej osobe.
Netráp sa, riešiť to budeš, keď taká situácia nastane. Ja som pripravená prestať chodiť do práce zo dňa na deň, a opatrovať týždeň, alebo 15 rokov. Mám za čo. Keď to nebudem zvládať, potom budem hľadať pomoc. Mám sa prečo postarať o rodičov a roky s bývalým ma naučili, že zvládnem všetko.
@zuzap33 ano je to podla mojho nazoru komfortna zona, autorka chcela vediet ci to da a zvladne, ano zvladne a da to, ale bude to nie prijemne obdobie. Adosku sme vyuzivali len na drobne zakroky ako bol prevaz alebo vymena mocoveho katetra ked nam ho nevymenili v nemocnici, nie denne. Bol to zahul pre mna fyzicky a aj psichycky po case, ale nemozem povedat ze som to nezvladla. Je neskutocne vela premennych ktore do toho vstupuju, a urcite existuje hranica kedy uz sa to neda a nie je to ani ziaduce aby sa laik staral o takto choreho cloveka, ale ak to ma byt o opatrovatelstve nie osetrovani tak to zvladne. Zaroven do toho vstupuje vela sukromnych faktorov, zamestnanie, bytove podmienky, deti a tak. My sme vsetky problemy dokazali vyriesit, nebola to prechadzka ruzovou zahradou ale zvladli sme, keby sme narazili na neriesitelny problem tiez to asi dopadne inak ale stale tvrdim ze to velkej miery je to o tom ci clovek chce opustit komfortnu zonu alebo nie.