Ako často chodíte do kostola?
Zaujímalo by ma, ako často chodievate do kostola? Konkrétne maminy, ktoré idete krstiť svoje deti? V mojom okolí je veľa známych, ktorý idú krstiť dieťa a pritom do kostola skoro vôbec nechodievajú. Trochu mi potom uniká význam toho všetkého. Alebo ďalší prípad, keď si niekto vyberie za krstných rodičov takých, ktorý idú do kostola raz za rok. Ako potom vedú dieťa k viere?
ja napríklad do kostola nechodím vôbec, doma ani nikde inde sa nemodlím, nepovažujem za potrebné a dôležité pre môj život veriť v Boha, žijem pokojne, spokojne a šťastne aj bez toho, moje deti pokrstené nie sú, neboli ani na prijímaní, ani na birmovke. To ale v žiadnom prípade neznamená, že mi to dáva právo odsudzovať alebo posudzovať konanie veriacich vo vzťahu k ich viere. Je na každom individuálne, ako s tou svojou vierou naloží. Niekto má potrebu chodiť do kostola a modliť sa často aj doma, niekto má tú svoju vieru ukrytú v sebe a nepotrebuje ju prezentovať aj na verejnosti. Jedno je však isté. Aj ten najväčší neverec na svete v ťažkej chvíli vysloví vetu: Bože, pomôž mi...
@mima4 Chcela som už len dodať, že to, ak niekto chodi pravidelne do kostola, pomaha, chodí upratovať, pomáha so spevokolom, mládežou.....ako si písala.....ešte neznamená, že je dobrým človekom a kresťanom. Mám osobnú skusenost, že mnohí z nich su neraz mimo spoločenstva uplne iní - napr. ledva sa pozdravia vlastnemu susedovi, ked treba pomoct niekde inde - nevidis ich, v praci tiez nic moc a ich deti? Uz som pisala, ze im chýbahu základne pravidla slusnosti a o laske k bliznemu ani nehovorim..... Tak ako su potom vedene? Kde je zaruka, ze ked chodis do kostola a si clenom spolocenstva, bude z Teba a z Tvojho dietata dobry a slusny clovek????Samozrejme netvrdim to plošne a nedelím ľudi na tých, čo chodia a nechodia do kostola.....
@mia18112 suhlasim. To biblicke "po ovoci poznate krestanov" nie je iba na priestore cirkvi, zboru... to je v kazdodenom beznom zivote. Aj som to pisala vyssie, ze byt krestanom znamena mat zacleneneho Boha vo vsetkych oblastiach zivota, cize aj vo vztahu k susedom, proste vo vsetkom. Taktiez chodit do kostola nedava punc "pravosti" pre cloveka 😉 .. to si nemyslim. Najlepsie je cloveka osobne spoznat a az potom mozme vidiet, cim zije a ake ma hodnoty v sebe.
@mia18112 neviem, ale základné pravidlá slušnosti a vieru by som až tak neprepájala... ja poznám človeka, ktorý vieru v srdci má, ale dlho to so slušným správaním pokrivkávalo, ak sú rodičia celé dni v práci, snažia sa zarobiť na živobytie, občas im uniká, čo ich deťom ešte chýba z inej stránky... To je o výchove a výchova je tiež náročná, niekto to má v sebe prirodzene dané, iný si to rád aj teoreticky naštuduje a niekto nemá dané a nestíha ani naštudovať... Pričom môže deti viesť k viere... A potom sú deti, čo sa učia rýchlo, sú také, čo sa učia pomalšie a sú také, ktoré aj vedia, ako sa majú správať a just sa im to nechce práve vtedy, keď je to vhodné a rodič sa môže od hanby aj prepadnúť 😝 😀
@dedikatessa nehovorila som o viere malych deti,ale ich rodicov...naco krstia deti?som toho nazoru,že ked rodicia nevedu svoje dieta k viere,tak naco ich krstia?nech sa rozhodnu same,ked budu mat svoj rozum...ved krstit sa da v každom veru...bibliu citavam..nechapem preco teda knaz po pokrsteni povie:A teraz si sa stal božim dietatom....hm?takže chces povedat,ze nie sme božie deti?
@maja22 a ja namiesto toho aby som spala a v den svojich narodenin vyzerala fit,citam temu pekne stranu po strane a dosla som k zaveru....to ci chodi niekto do kostola,alebo nie ,je jeho vec.ked mam cas a mam pri kom nechat deti ,tak idem aj cez tyžden a ked sa mi neda cez tyžden tak v nedelu určite.tot k teme ...ale baby aj tie co mate opacny nazor,že kostol ee...dali ste teme stupnovanie a to ma viedlo docitat ju do konca...dakujem vam za to... 🙂 😉
som veriaci človek a kto si myslí opak, je to jeho problém! do kostola chodím len sporadicky, keď mám potrebu...to ale neznamená, že sa nemodlím....nikdy som nikomu neublížila, teda aspoň vedome nie a viera v Boha mi pomáha žiť, modlím sa každý deň, nielen kôli tomu aby som poprosila o pomoc,ale hlavne kôli tomu,aby som poďakovala za každodennú pomoc......rozprávam sa s Bohom každý deň a cítim jeho prítomnosť v každej chvíli....na to ale nepotrebujem chodiť do žiadneho spoločenstva....verím srdcom a žijem podla svojho "spôsobu" viery.....od malička som bola vedená k viere a aj svoje budúce deti budem k viere viesť.....nesúhlasím s názorom,že správne veriaci je len ten človek,ktorý chodí do kostola...a ke´d sme už pri tom, tí vaši pobožní "duchovní vodcovia" sú tiež len ľudia, podľa môjho názoru by ale mali ísť ľuďom príkladom...tu ale nechápem,ako je napr. možné, že jeden "duchovný vodca" / konkretizujte si to slovo ako chcete /, dostane peniaze na cirkev, no on ich použije na svoje súkromné účely, a takto by som mohla pokračovať do nekonečna.......tým som chcela povedať len toľko, že nie všetko, čo sa deje v kostole je s Božím zákonom, žiaľ to niečo "iné" si robíme len my ľudia......poznala som Človeka - pre mňa Osobnosť, bol to farár, velmi úžasný a skvelý, jednoducho nenahraditeľný... v kostole bol Pán farár, jeho kázne boli nezabudnuteľné a pohladzujúce dušu človeka, mimo kostola bol obyčajný človek, ktorý sa dokázal zasmiať, dokázal si urobiť srandu sám zo seba,......Boh si ho ale žiaľ vzal k sebe príliš skoro, kôli chorobe a takýchto ľudí je velmi málo....nikdy som ľudí neposudzovala podľa rasy a už vôbec nie podľa viery, pretože Boh je len jeden a len On nás môže súdiť....verím v BOha, verím v Ježiša, verím v anjelov....verím,že jediná záchrana pre nás je Láska, ale Láska v našich srdciach 🙂
@mimka11111 pekne napisane 🙂 citim to rovnako a nemam potrebu vysedavat v kostole nonstop,ked treba tak idem nemam žiaden problem a vobec necitim vinu že tam nechodim pravidelne.Presne tak doležite je to čo človek citi vo vnutri a nie to ako často chodi do kostola.Ja sa viem každy večer podakovat Panu Bohu za skvely den za to že sme zdravy cela rodinka že sme den prežili v pokoji atd.Nepacham žiadne zlo a vždy si všetko s každym vysvetlim.A dnes cirkev a viera v Boha nema nič spoločne bohužial.A hlavne nepochopim ked ti najvačši katolici odsucdzuju tych menej sediacich v kostole.Mne je to uplne jedno a vobec ma netrapi kto chodi kedy do kostola lebo ja osobne čo poznam ludi ktory sedia v kostole nonstop su najvačši hriešnici . 😕 Nechcem tym nikoho urazit to je len moj nazor.
Jeden príbeh z knihy "Láska v maličkostiach" od Mikea Aquilinu, len som ho prekopírovala z inej témy, ktorá je nachystaná na zmazanie. Príbeh je o tom, kvôli Komu sa vysedáva v kostole:
SMIECH ŽIVOTA
S mojou nádhernou luteránskou manželkou sme sa nikdy nehádali o náboženských otázkach. Viedli sme však spolu mnoho "diskusií", a to najmä počas prvých dvoch rokov nášho manželstva. Jedného dňa ma požiadala, aby som jej vysvetlil rozdiel medzi luteránskymi a katolíckymi doktrínami o Eucharistii.
Vyhrabal som výtlačok Lutherovho Malého Katechizmu a pochodujúc hore-dole po izbe som je začal učene citovať, že podľa náuky cirkvi je táto sviatosť "pravé telo a pravá krv nášho Pána Ježiša Krista, nám kresťanom pod spôsobom chleba a vína k jedeniu a pitiu samotným Kristom Pánom ustanovená". Potom som vytiahol svoj starý Baltimorský katechizmus a prečítal som: "Keď je podstata chleba a vína premenená na podstatu tela a krvi nášho Pána, prítomná je už len vonkajšia podoba chleba a vína."
"Katolíci veria," vysvetľoval som, "že skutočná prítomnosť znamená, že Ježiš je vo sviatosti prítomný - v jeho tele, krvi, duši a božskosti - aj po ukončení omše, keď je sviatosť uložená do svätostánku. A už nezostala ani omrvinka, ktorú by sme mohli nazývať chlebom, alebo kvapka, ktorú by sme mohli nazvať vínom."
V tej chvíli na mňa moja nádherná luteránska manželka vzhliadla zo stoličky, na ktorej sedela, a začala sa smiať.
Zdvihol som obočie. "Čo ti je tké smiešne?"
"Ty tomu neveríš," povedala.
"Áno, verím."
"Nie, neveríš," odvetila. "Ak by si tomu veril, prečo by si chodieval na omšu iba v nedeľu? Veď cez týždeň do kostola ani len nevkročíš."
Od toho rozhovoru v roku 1986 chodievam na omšu v podstate denne a vždy, keď idem okolo kostola, usilujem sa aspoň na chvíľu zastaviť pri svätostánku. Vďaka Terrinmu smiechu som pochopil dôležitú pravdu. Nejde o to, že by katolíci museli chodiť každý deň na omšu. Nemusíme. Ale prečo by som to nemal chcieť? Prečo mi nikdy nezišlo na um, že môžem chodiť na prijímanie častejšie ako len v nedeľu? Potreboval som smiech Božieho posla, aby som sa mohol zmeniť.
Spomínam si na túto príhodu každý rok, keď sa blíži sviatok Božieho tela. Tento sviatok, formálnejšie nazývaný i "Sviatkom Tela a Krvi Kristovej", je dňom, keď Cirkev oslavuje Ježišovu stálu prítomnosť v Eucharistii. Vďaka svojej skúsenosti som tento deň vyhlásil za svoj osobný sviatok. Pokladám ho za príležitosť poďakovať Bohu za plodné ovocie ekumenického dialógu a modliť sa za deň, keď sa všetci kresťania zjednotia ako jedna rodina okolo spoločného stola.
Náš Pán sa sám modlil za kresťanskú jednotu, a tak si môžeme byť istí, že k nej jedného dňa dôjde. Prirodzene, že zatiaľ nám stojí v ceste mnoho nevraživosti, ktorú budeme musieť prekonať, a existujú rozdiely v náuke, ktoré sa nedajú prekonať ničím iným ako obrátením. Dobrý pastier však zvoláva svoje stádo a je schopný konať zázraky.
Moja vlastná rodina prežíva od roku 1991 toto úžasné spoločenstvo a túžim po tom, aby ho raz spoznala celá Cirkev. V tom roku som bol svedkom zázraku, o ktorom som dávno prestal snívať. V predvečer Veľkej noci Terri vstúpila do Rímskokatolíckej cirkvi.
Takže je veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačný v deň sviatku Božieho tela. Možno všetko to, čo nie sme schopní dosiahnuť cirkevnými zasadaniami a uvravenými dokumentmi - alebo hádkami, spormi a demonštráciami - sa nám môže podariť prostredníctvom piesne, modlitby a správne načasovaného smiechu drahého príbuzného v Pánovi.
Pridám aj druhý príbeh, ktorý ma oslovil, z tej istej knižky:
O NIČOM
Môj bývalý kolega, konzervatívny Žid, nám často rozprával nasledujúci príbeh.
Rabín a kantor pripravovali synagógu na príchod svätých dní. Keď rabín držal v rukách knihy zákona, natoľko ho ovládli city, že klesol na zem a opakoval: "Nie som ničím, nie som ničím."
Keď kantor videl pokoru svojho rabína, tiež klesol k zemi a opakoval po rabínovi: "Nie som ničím, nie som ničím."
Obaja muži ležali dlho tvárou k zemi, uznávajúc svoju ničomnosť pred Bohom. Zrazu sa za ich chrbtom ozval tichý hlas. Kantor zdvihol hlavu a zazrel správcu synagógy, takmer osemdesiatročného vychudnutého muža, ktorý ležal tvárou k zemi a vzlykal: "Nie som ničím, nie som ničím."
Kantor sa obrátil k rabínovi a povedal mu: "Len sa pozri na toho správcu! On si myslí, že môže byť ničím!"
Pokora je prchavou cnosťou. Čím viac sa ju usilujeme dosiahnuť - a čím viac sa nám zdá, že sa nám to darí - tým viac sme hrdí na svoj úspech a ocitáme sa presne tam, kde sme začali. Môj priateľ John ľudí rozosmial, keď vyhlásil, že práve dokončil svoju prvú knihu, ktorá nesie názov: O pokore a o tom, ako sa mi ju podarilo dosiahnuť. Irónia tohto titulu odráža paradox, ktorý platí v našom duchovnom živote: Musíme sa usilovať o pokoru, i keď samotné úsilie o jej dosiahnutie sa zdá kontraproduktívne.
Čo je pokora?
Existuje veľa nesprávnych predstáv o tom, čo pokora vlastne je. Pokora nie je pätolízačská poníženosť. Nie je to ani neustále nepatričné sebaobviňovanie a dôrazné odmietanie každej pochvaly. Nemá nič do činenia s tým, že chceme zostať podpriemerní, len aby sme mohli byť "jednými z davu" a vyhli sa zbytočnej pozornosti.
Filozof Joseph Pieper definoval pokoru ako ľudské hodnotenie seba samého, zakladajúce sa na pravde. Pokora je schopnosť vidieť samých seba takých, akými skutočne sme. Sme prach, hovorí kniha Genezis, ale sme stvorení na Boží obraz: "Nato Boh povedal: 'Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!' A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou." (Gn 1, 26-27; 2,7). Niekedy sme krátkozrakí, vidíme prach, ale nedovidíme už na Boží obraz. Inokedy sme ďalekozrakí a sme "celí žeraví" prijať predstavu o Božom obraze, ale nie sme schopní vidieť prach, z ktorého sme vzišli. Ani v jednom prípade nevidíme samých seba v správnom svetle. Ani v jednom prípade sa nám nepodarilo prejaviť pokoru.
Pokora má do činenia so sebahodnotením, pretože znamená pravdivo "zhodnotiť" samých seba. To nám nemusí byť príjemné. Namýšľame si, že skutočne zodpovedáme obrazu, ktorý ukazujeme priateľom a spolupracovníkom, či ktorým sa prezentujeme na internetových diskusných fórach. A ťažko nesieme, ak nás naši manželskí partneri alebo deti upozornia na naše chyby. Snažíme sa svoje nedostatky ospravedlniť, ale naše výhovorky iba zahmlievajú pravdu a bránia nám, aby sme videli samých seba v pravdivom svetle.
Pokora je nadovšetko dôležitá, ale prchavá. Čo si teda máme počať?
Svätci nám ponúkajú dobrú radu. Odporúčajú nám, aby sme na to išli z opačnej strany.
Po prvé, treba, aby sme boli vždy vďační - Bohu, svojim priateľom i nepriateľom, svojim deťom a partnerovi. Zvyknime si hovoriť "ďakujem" mnohokrát za deň. Ak budete vždy vďační - aj za útoky a nespravodlivosti, ktoré vás postihnú - budete pokorní.
Po druhé, spytujte si každý deň svoje svedomie. A choďte do hĺbky. Odovzdávajte to, čo v tej hĺbke nájdete, pravidelne v spovedi. Vždy začnite svoju spoveď hriechom, za ktorý sa najväčšmi hanbíte.
Rozvíjajte a podporujte úprimnosť vo svojej rodine. Neurážajte a netrestajte svojho partnera za jeho čestnú kritiku na vašu adresu. Neobviňujte deti, že nemajú voči vám dostatok úcty, ak si dovolia upozorniť vás v prípade, že sa úprimne domnievajú, že ste urobili chybu.
A napokon, modlite sa. Len v Božej prítomnosti totiž môžeme úprimne povedať, že nie sme ničím, nie sme ničím.
@maja22 Ja som spomenula nielen deti, ale ich rodicov ak si citala. A k Tvojmu prispevku - tak nestihaju sa venovat detom, lebo dlho pracuju??? A do kostola to vzdy stihnu? Na to si cas vzdy najdu? Stále tu pisete o vedeni k viere - ved OK, len som chcela naznacit, ze niektorým ludom Bozie prikazania nic nehovoria. Tak co robili v tom kostole? Sedeli si na usiach? Naco tam chodia, ked potom v ,,civilnom zivote,, tak neziju???
@mima4 no asi este nemas deti ked mas taku potrebu.prepac ale niesom o nic hhorsia ked tam nechodim....modlim sa doma,na to kostol a ani ludi nepotrebujem....a kamratiek?mam par takch co su naj! a viac nepotrebujem.viem ze boh a jezis su kazdy den so mnou a nato nepotrebujem kostol aby som na to dosla.....ty si az chora na krestanstve.uz to prehanas
@mia18112 presne!!!!biju atyraju zeny,deti.....to v prikazaniach nieje a ja medzi takychto ludi nepotrebujem chodit
@mimka11111 si prehnane veriaci clovek.nikde pan nekaze chodte denne do kostola a modlite sa ku mne!
môj názor je taký, že aj keď tu tísíc ľudí napíše svoj názor, nikto sa meniť nebude,a je jedno či chodí do kostola, alebo nechodí, či verí alebo nie, a či mu vadia farári alebo nie. ja chodím do kostola pravidelne, a popravde, aj verím, a v mojej modlitbe aj keď nie každodennej sa modlím aby všetci, ktorý majú záujem sa raz dostali do neba, takže nechcem dobro len pre seba alebo pre kresťanov, NIE! a to že nikto nie je dokonalý musíte brať aj na farárov, aj oni maju právo na chyby, no neznamená to, že keď ich spravia tak ich neľutujú alebo sa za nich nehanbia. aj vy ste určite niekedy spravili chybu... každý jeden z vás. takže to je môj názor
@zoyuska kde som niečo také napísala??? a že som prehnane veriaci človek? ja sa nepotrebujem ísť do kostola vymodlikať každú sekundu ako poniektorí, čítaj pozorne, čo som písala
@mimka11111 prepac to patrilo na mima4 nie na teba....ta je ako nechapava.si mysli ze kazdy potrebuje chodit do kostola
@zoyuska Nemyslela som zrovna takéto extremne pripady, ale maličkosti v beznom zivote, ako priklad uvediem len zopar, co ma napada takto narychlo:
1. rodina so 6 detmi - vsetky pokrstene, vkuse v kostole....otec sa nezdravi vobec, so 6 deti ledva jedno, inak ako telata...
2. u nas v materskom centre na fare kopec mamiciek, ktore tam upratuju, drhnu okna, sadia kvety, ale deti nepozicaju nikomu nic, slovko dakujem nepoznaju, nerozdelia sa s nikym, neponuknu nikomu nic. A maminky spokojne.....este nadrzo povie svojmu: ,, Petko zober si to auticko, je predsa Tvoje! Hlavne, ze je vedene k viere! A pokrstene.
3. sama sa trepem s kociarom po schodoch ..... pri mne 2 veriace maminky .....ani jedna sa neponukla mi pomoct ! Este sa pozerali ako sa trapim.....no pekna pomoc bliznemu!!!
4. ked treba pomoct v praci, v skolke, v panelaku, to nikdy nemaju cas, to ich nevidis nikde....
A kopec dalsich prikladov by som nasla. Taketo správanie je v sulade s vierou, krstom a chodením do kostala???
Ja len taky postreh k tejto, i tak nic nevyriesiacej teme. 1. Ked dieta nie je vedene z domu k viere (zamerne pouzivam viera, nie cirkev), tak si v buducnosti nevyberie nic. Zvycajne. Je vychovane v ateizme, bude ateista (az na male vynimky), lebo to tak videl doma. Poklada to za normalne a spravne, rovnako ako poklada za normalne a spravne chodit do kostola dieta rodicov, ktori do kostola chodia. A rovnako ako dieta, ktore vidi doma neporiadok, berie to ako nieco prirodzene a odnasa si to do svojej doamcnosti.
2. O co horsi som krestan, ked nechodim do kostola, doma sa modlim, vo svojom zivote dodrziavam 10 Bozich prikazani a svoje deti vediem k tomu istemu od cloveka, ktori denne chodi do kostola, ale kradne, ohovara, jeho deti neovladaju zakladne pravidla slusnosti?
@cecil36
Ja to JEN napsala (prelozila) ..ale vety jsou originalnim majetkem pani profesorky italskeho cirkevnictvi... 😉 🙂
Nikdy se deti nepta, zda byly nebo nebyly v kostele.(ani na Vanoce)...ale jak se jim dari,co delaji a jak se maji rodice..a jestli nezapomnely na vzdalene ci nemocne "sousedy"..
Ja len nechapem jednu vec ak by mi mohol niekto vysvetlit .Prečo tym silne veriacim ktory chodia do kostola denne vadi to že ta druha skupina "nesediacich v kostole stale " ale pritom veriacich ludi nechodia do kostola?Ako može niekomu vadit to že je nejdem do kostola? Ja som taketo veci nikdy neriešila a ani nemam paru kto do kostola ide a kto nie a uprimne ani ma to nezaujma.Ja napr. idem do kostola aj počas dna ked mam potrebu a nie na svätu omšu ,je to niečo ine ako ked tam farar niečo kaže?
Poznam osobu čo je v kostole skoro stale a pritom denne porušuje takmer 5 prikazani,nehovoriac o jej nečistom svedomi a laske k bližnemu ani nehovorim.Ja by som sa na jej mieste prepadla od hanby sama pred sebou v tom kostole. 😢
niektoré dievčata, takže ak to dobre chapem, vy hovoríte, že do kostola može vkročiť iba dokonaly človek, každý iný sa ma najprv zlepšiť a až potom vkročiť do kostola aby nerobil hanbu? ale ved Ježiš prišiel práve pre hriešnikov, práve tých prišiel zachrániť, neprišiel volať spravodlivých ale hriešnikov ... načo by chodili ludia do kostolov, načo by sa modlili, načo by hľadali Boha, keby už boli dokonalí? ved potom by im to bolo načisto zbytočné 😉
@billam ty si asi nic z toho co som ti napisala nepochopila...