Svadba - plusy a mínusy, zmeny
Sme vyše roka zasnubeny , samozrejme uvazujeme aj o svadbe, Co prinasa , co sa zmeni ? vztah mame dobrý byvame spolu 3 roky mame uz aj dcerku - sem tam hadka ale inak si rozumieme🙂 ale ja mam taky strach zo svadby neviem cim to je :D vase skusenosti ? bali ste sa ? ake boli vase pocity ? 🙂
@zuska222 A este ma napadlo, na odlahcenie, ked som vchadzala do kostola, a kracala k oltaru (moj muz ma videl prvykrat az tam, ja som si to tak vymyslela a potom som to aj lutovala, lebo to este viac stupnovalo cele to napatie okolo toho) tak hrali svadobny pochod. Ja som bola ale od tremy tak mimo, ze som tu hudbu ani nic naokolo vobec nevnimala, prisaham, ze keby mi vtedy zahrali namiesto svadobneho smutocny pochod, tak ja si to ani nevsimnem 😀
ja som svadbu nechcela, nevidela som dovod, popalila som sa a stacilo mi a nejake pravne vyhody mi boli tiez celkom ukradnute. Nakolko chlap mal uz dve deti (so mnou tretie) z volneho (teda nesobaseneho) vztahu, neratala som s tym, ze by sa chcel zenit. No co, zle som ratala, bzucal okolo mna ako otravna mucha a nedal pokoj, kym som mu na vsetko neodkyvala, ze teda dobre, nech to para tlaci. Ale pred svadbou mi lepilo celkom riadne, dokonca az tak, ze som den pred svadbou poctivo stravila telefonovanim cez zachodovu misu (nie, ziaden alkohol v hre nebol), stale som cakala, ze sa moj nadovsetko milovany chlap po svadbe zmeni na priseru. Svadba bola o takmer sto ludoch a u vacsiny zucastnenych zostala v pamati ako ta naj (nehovorim o nas dvoch, to je jasne, ale aj po rokoch tak na nu spominaju a pytaju si typy, kde som hento a ako som ono...) Po svadbe sa nezmenilo vobec nic, ani len to meno a doklady nie, nechala som si povodne. Chlap je rovnaky dodnes, ziadna prisera sa z neho nestala a ze este neutiekol, tak asi ani zo mna. Len pocet deti nam narastol, ale to zase nesuvisi priamo so svadbou.... A sme spolu 12 rokov.
@jarushka_12 na mojasvadba.sk mám článok, čo sa u nás svadbou zmenilo... ak chceš, prečítaj si ho. 😉 ale v skratke - pred svadbou sme spolu bývali, dieťa síce ešte nemáme, ale chceme. a čo sa zmenilo? myslím, že môj manžel to vystihol v deň svadby presne - som o pár gramov zlata ťažší. jedine, čo sa medzi nami zmenilo, je to, že teraz obaja nosíme obrúčky, ja som po manželovi prevzala aj jeho meno. inak, sa stále ľúbime viac a viac, stále spolu bývame a hlavne v očiach druhých sme už rodinou (myslím hlavne úradne). a ešte niečo veľmi dôležité - vždy podrastiem, keď ma manžel (alebo niekto iný, napr. naposledy v banke "vaša manželka") osloví ako manželka. je to krásny pocit. takže ja vo svadbe vidím len samé plusy, aj keď sú to len maličkosti, ale krásne. 😉
@jarushka_12 nebala som sa svatby, skor by som sa bala nebyt v stave manzelskom a mat dieta. Ale to neber prosim osobne, ja to mam proste takto, chapem, ze mnohým to nevadí........
@zuska222 Z toho si nic nerob, aj ja som sa bala, resp som tremistka, a nerada som stredobodom pozornosti, preto ten strach. Alebo vystiznejsie slovo by bolo trema. O nas vztah ci spolocnu buducnost som sa nebala vobec, na tu som sa prave naopak velmi tesila. 🙂
Podla mna ty prezivas nieco podobne. Musis to len nejako prekonat, v ramci moznosti, ak sa da, nerobit velku svadbu, len najblizsia rodina a priatelia. My sme mali 60 ludi a to sa mi uz zdalo byt strasne vela. Pamatam si, ze noc pred svadobnym dnom som ani oka nezazmurila, srdce mi bilo jak splasene, hlavou sa mi hnalo milion myslienok (ale ani nie preto, ze som myslela na to, ci je vsetko vybavene, alebo ci sme na nieco nezabudli, to mi vrasky praveze nerobilo vobec, lebo nase skvele maminky sa o vsetko postarali 🙂 ), ja som sa citila presne tak isto ako pred statnicami (mozno aj este horsie), bolo to priserne, rano ked som sa zobudila, mala som stiahnuty zaludok, bolo mi do revu, ale nejako to preslo a ked uz bolo po vsetkych oficialitach, tak to zo mna opadlo, po prvom pripitku som si od dojatia poplakala, uvolnili sa emocie a bolo dobre 🙂 Vsetko dopadlo skvelo, vsetci sme sa zabavili a myslim, ze kazdy bude na ten den spominat rad 🙂