icon

Ťažkosti so starostlivosťou o hendikepovaného

19. apr 2025

Som hendikepovaná a teraz momentalne sa citim zle.. mama sa o mňa stara pekne.. akurat ze velmi zle počuje. Treba jej viackrát zopakovať vety slova
A ja nemam chut, nevladzem jej to stokrat opakovat.😞

avatar
januska12323
•
19. apr 2025

Pošli ju na ušné.

autor
•
19. apr 2025

@januska12323 to je jej hendikep od babatka

avatar
larinka552
•
19. apr 2025

Pis na papier

avatar
enmery
•
19. apr 2025

Prečo si nevďačná?Ty si hendikepovaná a nehodila Ťa na hnoj. Stará sa o Tebe pekne. Prestaň býť nasratá za niečo, začo ona nemôže. Ani ty nemôžeš za to. Píš jej veci na papier.

avatar
123miaa123
•
19. apr 2025

No ak je to jej hendikep tak ho prijmi tak ako ona prijala tvoj hendikep, keď sa o teba pekne stará tak maj trochu trpezlivosti aj ty s ňou a navzájom sa podporujte. Alebo píš na papier ako ti radia vyššie.

avatar
januska12323
•
19. apr 2025

A zhoršilo sa to? Posunkovu reč alebo nejakú inú komunikáciu nemáte?

autor
•
19. apr 2025

@januska12323 áno zhorsilo.. nikdy ju rodicia neviedli k posunkovej reči.. teraz sa ju uz nevie naucit..

avatar
maranco
•
19. apr 2025

Načúvací prístroj nemá, nechce?

avatar
nynia
•
19. apr 2025

Pisomna komunikacia a problem vyrieseny.

avatar
nikaeli
•
19. apr 2025

Aj tvoja mama sa isto veľakrát cítila zle a vyčerpane, keď sa o teba starala.. nastal čas jej to vrátiť bez výčitiek.. určite ti za to bude vďačná 🤍

avatar
januska12323
•
19. apr 2025

Ale vie keby chcela, skús sa s ňou porozprávať. Tiež sa určite necíti dobre keď ti nerozumie.

avatar
nika523
•
19. apr 2025

Ja ti rozumiem, mám blízkeho človeka ktorý zle počuje a má to na háku, načuvaci prístroj síce má ale nenosí a je to veľmi otravné tri krát opakovať jednu vec alebo niekedy niečo poviem a nikdy neviem či počul či nie tvári sa že áno a potom keď to nespraví čo som mu vravela alebo sa pýta na niečo čo som mu pred chvíľou povedala. Som z toho unavená a podráždená a aj hlava ma často bolí z toho že musím skoro kričať keď chcem aby počul a ešte mi povie či neviem rozprávať že si šušlem popod nos

autor
•
19. apr 2025

@maranco nechce. Uz si skusila dat nacuvaci strojcek ale robilo jej to zle necítila sa v pohode.

autor
•
19. apr 2025

@nika523 dakujem ti za empatiu ❤️

avatar
nika523
•
19. apr 2025

No áno že vraj ten prístroj mu je nepríjemné nosiť možno si treba len zvyknúť

avatar
margotka17
•
21. apr 2025

Veď nech si dá predpisať strojček do ucha. Pre ňu to bude oveľa viac výhodné, bude všade všetko počuť, aj telku nemusí mať hlasito zapnutú, no a ty jej nebudeš musieť tak hlasno kricat, čo jej chces povedať.

avatar
margotka17
•
21. apr 2025

Zvykla by si na strojček. Teraz sú už len také maličké na mieru robené.

avatar
adinek
•
21. apr 2025

Aký má strojček? Môj ocino má 82% hluchotu, cez 10rokov odmietal ísť na ušné, lebo v tom nevidel význam,.keďže predtým mal tiež strojček,.ale veľmi nevydarený, bol len na 1 ucho a stále pískal, takže ho prakticky nepoužíval. Podarilo sa mi ho prehovoriť a šli sme na ušné do Žiliny, strojček , resp.tie koncovky má na mieru aj mu technik nastavil zvlášť intenzitu zvuku. Je pravda, že si na to dlho zvykal, ale skôr na tie zvuky okolo čo zrazu počul a predtým nepočul. Nevravím, že zrazu počuje na 100% to ani nikdy nebude,.ale konečne sa môže aspoň zoči voči poŕozpravat a nemusíme všetci naňho kričať. Takže určite odporúčam kvalitné ušné vyšetrenie, nie v každom meste robia na mieru tie koncovky. Vám prajem veľa zdravíčka a tak ako má maminka trpezlivosť s vami majte aj vy trpezlivosť s ňou. Viem čo to obnáša tiež mám Ztp dcérku 🙂

avatar
maya_hi
•
21. apr 2025

@enmery ty zas nežiješ život hendikepovaného. Nevieš ako to prežíva a hlavne čo všetko ju ešte čaká v živote 😐

avatar
pieksamaki
•
21. apr 2025

Ja nam s klientmi takú tabuľku kde píšem otázku a odpovedajú mi do tej miery ako vedia... tiez častokrát nepočujúci..starucki ludia......nie všetci vyčítajú z úst.....nebolo by to riešenie?

avatar
enmery
•
21. apr 2025

@maya_hi Aj jej mama je hendikepovaná a autorka sama napísala, že sa o ňu pekne stará. Pravdepodobne tým padom jej mama jej hendikepy akceptuje a miluje ju takú, aká je. A autorke vadí hendikep mamy. Nehľadá spôsoby. O ňu je pekne starané a sama sa sťažuje na iného človeka s hendikepom. Namiesto toho jej písať, aj tak všetci držia mobily v paprciach, načuvaci prístroj, začať sa spolu učiť posunkovu reč-hocičo. To ešte viac zbližuje a prehlbuje vďačnosť a lásku.