Ako prekonať rozchod a nájsť emocionálnu rovnováhu?
Som takmer 3 týždne po rozchode. Ukončila som to ja a popravde bola to úľava. Vzťah dobrý nebol, aj keď som v priateľovi videla veľa dobrého. Bol to skôr situationship a ďalej nemal záujem vzťah posúvať, čo ma deptalo. Boli sme dosť komická dvojica. Dá sa povedať, že každý z inej sociálnej vrstvy. Ja som decentná zameraná na vzdelanie a chalan bol taxikár, z ktorého prvé dojmy boli tak negatívne, že by ma ani nenapadlo, že s ním azda niekedy budem niečo mať. Poznala som ho z podniku, kam sme obaja chodili. Pravdepodobne to bolo tak, že chalan „vychytal” správny čas, keď som na tom psychicky dobre nebola, a keď som jeden večer šla cez mesto random som na neho narazila a mňa potešilo, že som stretla “známeho”. Zviezol ma a vo svojom aute sa cítil asi byť na svojej pôde, tak nemal pocit napätia. A oslovil. Cítila som z neho veľa dobrého, to sa doteraz nezmenilo. Naklonený mi nebol tak, ako ja jemu, čo mi bolo jasné a aj mi to sám dal slovami najavo, keď sa cítil byť pod “tlakom”. Inak sa skutočne staral, dalo sa na meno spoľahnúť a vzťah sa vyvíjal, budovala sa dôvera, hoci pomaly. Dával mi zmiešané signály. Ak som ho odstrihla, hneď nacupital späť, pomohol mi v neskutočne núdzových situáciách, dlho som sa cítila byť mu zaviazaná.
V týchto dňoch mám rôzne dynamické dojmy. Jeden deň to neľutujem, druhý všetko dobré spochybňujem. Keďže sme boli takí rozdielni, uvažujem či si zo mňa nerobil dobrý deň. Chodím naďalej do podniku odkiaľ sa poznáme, bol a pravdepodobne stále je dobrý kamarát s čašníčkami. Neviem, či si to len domýšľam, alebo im skutočne niečo povedal, že na mňa pozerajú s poľutovaním (v zmysle vystavil ma posmechu). Viem, že prvé dni, čo som mu povedala, že je koniec, prežíval hnev. Dva dni dozadu som mu napísala, že mu vrátim dar, ktorý mi dal, alebo mu ho preplatím. V správach mi bol naklonený, dar späť nechcel nijakou formou.
Neviem, ako sa cítiť. Neviem, kde je pravda, neviem, či bol človekom, ktorému sa dalo dôverovať ako nikomu inému, alebo som sa poriadne sekla.
Pre nieco si sa tak asi rozhodla. Nechala by som ho tak. Podla tvojho opisu ten vztah ani nestal za to, aby sa zan oplatilo bojovat. ❤
Svet nie je čiernobiely, muž môže byť dobrý človek a stále to pre teba nemusí byť dobrý partner a nemusíte sa k sebe hodiť, nie každý rozchod sa deje preto, že jeden z páru je totálny kretén... je normálne, že máš zmiešané pocity, chvíľu racionálne vieš, že si dobre spravila (po rozchode prišla úľava, sama píšeš, že vzťah nebol dobrý) a chvíľu spomínaš na to pekné (spomienkový optimizmus, určite ste zažili aj pelné veci, inak by ste spolu neboli) a chce to proste čas... to že nechcel späť dar je normálne, ľudské, nemusí to znamenať žiadnu veľkú náklosť, tak isto ako nehľadaj skryté významy za pohľadmi, ak ti to nerobí dobre, radšej tam nejakú dobu nechoď, obmedz kontakt len na to doriešiť nevybavené praktické záležitosti (ak niečo také ešte máte) a viac nič, skús zamestnať myseľ, aby si nemala priestor overthinkovať
Taxikar 🙄
Taxikari su najvacsi kurevnici. Mali sme v rodine dvoch, obaja sa rozviedli. Nelutuj
ja by som mu dar vrátila tak či tak a prestala chodiť do toho podniku, ak sa ti uľavilo tak si sa rozhodla správne, len mozog potrebuje čas (tvoril sa ti pri ňom dopamín a ten ti teraz chýba)
A keby nebol taxikar ale by pracoval v nejakej firme a mal vysoku skolu, tak by si s nim zostala? Keby mal ten muz vsetky dobre vlastnosti okrem toho, ze nema nejake extra povolanie, tak by som mu pomohla zmenit pracu, mozno tlacila nanho. Najst v dnesnej dobe dobreho starostliveho muza je tazke.

Si to ukončila a teraz chceš vedieť či si dobre urobila?
Veď keby si ho mala naozaj rada a dobre si rozumeli,to neukoncis🫣
Daj tomu čas, všetko sa utrasie🌹