Ako sa vyrovnať s rozchodom po dlhodobom vzťahu?
Zdravím, mám po 30ke, som chlap, a prežívam ťažký rozchod. Nedokážem už normálne fungovať. Boli sme spolu takmer 13 rokov, a nedokážem sa cez to už preniesť. Neviem bez tej osoby žiť. Je tu niekto, kto si prešiel niečím podobným?
Dá sa predpokladať že keď s niekym začneš chodiť v 17tich tak to neskončí svadbou
Ja mam brata ktorý mal vážny vzťah na výške. Plánoval že po výške bude svadba.
Baba sa s ním rozišla asi mesiac po štátniciach. Poviem ti ze pre celú našu rodinu to bola hrozna situácia. Stretávali sme sa už aj s jej rodinou, grilovacky, oslavy a pod. Brat nešťastný a my všetci z neho
Bol asi 3 roky sam a zrazu mali stretávku zo zs a tam sa dal dokopy s bývalou spolužiačku. A tam to už malo hrozne rýchly spád. Asi aj do roka svadba. A nebolo to nruvazene rozhodnutie, lebo su spolu uz 15 rokov a maju 3 deti. Ze ona je presne to co hľadal. Teraz mam úžasnú švagriná a veľa krát sme už spomínali ze takto to proste malo byt. Že keby v tom.case rozchodu sme vedeli ze naňho čaká baba na vedľajšej ulici tak to nemuselo byť vôbec také dramatické.
Takže hlavu hore, uži si chvíľu singl život lebo niekde určite čaká ta pravá aj na teba
Ešte jedna rada. Nevolaj ani nepíš svojej bývalej, je to trápne. Určite nechceš aby bola s tebou zo súcitu. Boli by ste obaja nešťastní celý život.
Mala som po 30tke a za sebou 12-rocny vztah, byvaly manzel ma opustil, proste mu na mne prestalo zalezat. Najdes tu aj moje temy (asi by som ich teraz uz nedokazala precitat).
Pisem, aby som ta povzbudila. Da sa to prezit, ale je to velmi dlho a velmi tazke. A pochopi len ten, co to zazil. Skoncila som na nejaku dobu na liekoch, zvazovala som, zial, aj ukoncenie zivota. Dodnes som sice nepochopila, co sa medzi nami stalo... ale o chvilu su to dva roky a konecne zijem aj ja. Zvladnes to, ale bez pomoci to nepojde... prve mesiace som nedokazala jest, spat, pocuvat hudbu, jednoducho fungovat, takze viem o com hovorim. Velmi drzim palce. Pis, ak by ti to mohlo pomoct🙏
@tulipan404 pracuj,zamestnaj hlavu niecim co ta baví.. chod von s.priatelmi- s rodinou...po prípade vyhľadaj odbornú pomoc.No určite nemysli na hlúposti...
Ono to preboli-chce to čas.Vela casu-ale postupne to bude lepšie,uvidíš.