Prečo ste sa rozviedli?
Riesim dilemu, ci sa rozviest, alebo nie. V podstate som na 80% rozhodnuta, ze s mojim manzelom nechcem byt, ale jediny dovod preco stale este vaham je nasa 7mes dcerka...
Preco ste sa rozviedli vy? uprednostnila by som internu postu ak sa tu najdu mamicky s podobnym problemom, resp take, ktore to uz maju za sebou....
Velmi by mi to pomohlo... je to moje tajomstvo, ktore dusim v sebe a nemam sa s kym o to podelit ☹ ☹ ☹
Stručné zhrnutie
- Najčastejšie dôvody rozvodu v diskusii boli opakované hádky, verbálne urážky, nevera (vypisovanie iným ženám), zasahovanie svokry a hazardné správanie muža.
- Riešenia, ktoré ženy konkretizovali, zahŕňali presťahovanie k rodičom, bývanie v zdedenom byte, dočasné ubytovanie u známych a hľadanie vlastnej práce (napr. práca u kamarátky, šitie); alimenty boli spomenuté ako často nepravidelný príjem.
- Viaceré príspevky konštatovali, že skoré odlúčenie (napr. počas tehotenstva alebo keď má dieťa 3–12 mesiacov) má podľa nich menší dopad na dieťa, a že život osamelej matky je finančne a psychicky náročný, no často prináša väčší pokoj doma.
Najčastejšie otázky
Q: Ako si zabezpečiť bývanie po rozvode?
A: Možnosti uvádzané v diskusii boli zostať u rodičov, presťahovať sa do zdedeného bytu, dočasne bývať u kamarátky alebo si hľadať samostatné bývanie; niektoré ženy spomínali vlastný byt ako rozhodujúci faktor pri odchode.
Q: Ako riešiť financie po odchode od partnera?
A: Konkrétne riešenia z diskusie zahŕňali nájdenie práce (jedna žena pracovala u kamarátky a šila), pomoc rodičov, a spoliehanie sa na alimenty, pričom bolo varované, že alimenty „nechodia vždy presne“.
Q: Ovplyvní rozvod malého dojčaťa (napr. 7‑mesačné) výrazne jeho vývoj?
A: Viaceré účastníčky uviedli, že 7‑mesačné dieťa menej trpí odlúčením a „čím je dieťa mladšie, tým menej ho to postihne“, pričom staršie deti podľa nich vnímajú rozchod viac.
Q: Je možné a rozumné odísť počas tehotenstva?
A: V diskusii niekoľko žien opísalo odchod počas tehotenstva (príklady: odstahovanie v 3. mesiaci, uvažovanie o odchode v 6. mesiaci) a považovali to za reálnu možnosť pri vážnych problémoch.
Q: Ako zvládnuť starostlivosť o choré dieťa samostatne po rozvode?
A: Skúsenosti uvádzali, že matky riešili nočné horúčky a vracanie bez pomoci (príklad: „ja 39 horúčky, malý v noci začal vracať a ja som ho musela zaopatriť“), a odporúčali mať finančnú rezervu alebo sieť podpory od rodiny/priateľov.
Q: Sú alimenty spoľahlivým spôsobom zabezpečenia príjmu?
A: Diskusia opakovane uvádzala, že alimenty môžu prichádzať nepravidelne a nemusia tvoriť stabilný zdroj príjmov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Život v domácnosti s neustálymi hádkami a verbálnym ponižovaním sa považuje za škodlivý pre rodiča aj dieťa, a mnohé ženy preferujú odchod.
- Skoré odlúčenie (keď je dieťa malé) podľa viacerých účastníčok menej negatívne ovplyvní dieťa ako dlhodobé žitie v nefunkčnom vzťahu.
- Samostatné rodičovstvo je finančne a psychicky náročné, pričom pomoc rodičov alebo vlastné bývanie výrazne uľahčujú situáciu.
Sporné názory
- Zostávať v nešťastnom manželstve „kvôli kompletnej rodine“ versus odísť hneď, aby dieťa nevyrastalo v konfliktnom prostredí.
- Odchod počas tehotenstva versus čakanie po pôrode; v diskusii sú obidva prístupy zastúpené rôznymi skúsenosťami žien.
Otvorené otázky
- Ako najlepšie zabezpečiť stabilné bývanie a dostatočný príjem po odchode bez závislosti od rodičov?
- Ako právne a prakticky vynucovať pravidelné platenie alimentov v prípade meškaní?
- Kedy a akým spôsobom oznámiť rozvod dieťaťu tak, aby ho to čo najmenej zranilo?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
alimenty, rozvod, sterilizaciou, s.r.o., šitie (práca šitím), gambliť/gamblovanie
Miesta a osoby
Nemecko, Slovensko
@zana0077 smutny pribeh, akosi v jeho strede som dufala v "happyend" ale ten sa nekona ☹ dufam ze aj ty raz zacnes opat "zit", takto prezivat nie je nic moc ale ano, mas deticky ktore ta potrebuju a urcite ta nabijaju laskou a energiou i ked my zeny potrebujeme aj tu partnersku lasku.


boze, babenky...:o( je mi velmi smutno po precitani takychto prispevkov...podobne zalezitosti ja riesim-neriesim zhruba 3 roky. vydata som uz dhyyyych 13 rokov. samozrejme od zaciatku bolo vsetko idealne, pokial sa nam do zivota nezacala montovat svokra, neskor manzelovi surodenci, k tomu manzel zacal pracovat v zahranici..turnusy 4-5 tyzdnove/3-6 dni doma... ked sa nam narodil druhy syn, odisla som prezit dalsiu kalvariu cca5 rocnu za nim do zahranicia, kalvariu kvoli tomu, ze nakolko sme byvali u jeho sestry....:o(ale co zena nespravi pre manzela...
po piatich rokoch som ale rezignovala, nakolko negativny vplyv mojej svagrinej sa rovnal svokrinej...a manzel zacal navyse pit...vratila som sa na slovensko, do nasho domu som si prisla uz len pre veci, odstahovala som sa od manzela s tym, ze ak sa veci zmenia, ma u nas dvere otvorene, ale naspat do toho pekla sa uz nevratim....
to som ale presne netusila co znamena "z dazda pod odkvap..."
skratim to....do roka bol manzel v byte a ja spokojna, ze ako sa stara a ako sa mi to dobre podarilo....dokonca som sa vratila do nasho domu, ktory medzicasom obyvala svokra, kedze nevesta bola z kola von....po pol roku na to, som na nadhernej dovolenke otehotnela, manzela som asi v zivote nevidela tak sa tesit, ako ked som mu to oznamila...aby mohol byt viac s nami zalozil v nemecku sro aby sa aj spolocnik staral a aby ziskany cas venoval svojej rozrastajucej sa rodinke...ze idylka..:o) aj ja som si myslela...:o(
kratko pred porodom som sa dozvedela, ze muzicek uz vyse roka "uspesne" gamblil po kadejakych herniach ...
skratim to obdobie....kriza...porod...navrat do pekelneho kolotoca...psychicke dno...dokonca sa mi mesiac pred planovanou sterilizaciou podarilo znova otehotniet...
dnes mam styri deturky, chalani su uz velki, pomahaju s dievkami aj vseobecne...a muz? nie je zly...ved ma nebije a nepije (ako vravi svokra), pekne zarobi,uz negambli, uspesne sa uz zhruba rok lieci, navonok vsetko funguje ako ma...
len ja uz nezijem....nic nehladam...som tu, ale len pre to, ze mam deti a kto by sa o ne postaral...neverim uz v spokojne manzelstvo, len v take ako mam...dufam, ze sa to niekedy zlepsi, ale zivot som si poriadne posrala. ...keby som tusila na zaciatku to, co dnes uz viem...:o)