Zvažovanie odchodu zo vzťahu: Ako ďalej?
Ahojte, toto bude nadlhsie ale potesim sa konstruktivnej odpovedi. S manzelom sme spolu 6 rokov, manzelia 3 , ale pozname sa dlhsie. Mame 3 rocnu dceru, ktora je dost naročná a spolocnu firmu 4 roky.
Manzel bol vzdy uzasny, najlepsi chlap, vzdy bol trocha tichsi ako ostatni ale to mi nevadilo, boli sme najlepsi kamarati. Vzdy chcel velku rodinu, ked sme niekde boli isiel za detmi a hral sa s nimi. Fakt som sa citila ze som nasla toho praveho. Zacalo sa to horsit s prichodom dietata. Manzel tazko znasal chodenie do prace a ked pride z prace nema ziaden cas pre seba, lebo mala je velmi akcna a pri nej sa clovek nenudi. Ja som bola na materskej velmi kratko, prebrala som na seba agendu firmy a pracujem v nej popri tom na pol uvazku, manzel na cely ale agendu firmy (ekonomika, zamestnanci, maily, vsetko byrokraticke) mam pod palcom len ja lebo ho to nebavi a mne to nevadi robit.
O dieta sa snazi starat, v noci k nej vstaval, robil mlieko, uprace ked ho poprosim o nieco, spravi. Ale jeho hlava isla dolu kopcom. Vobec to nezvlada, hovori ze on nechcel tak skoro dieta (mame po 30ke, bolo to rozhodnutie oboch, aj ked jasom to iniciovala kvoli zdravotnym problemom), ze on este chcel cestovat a uzivat si zivot. Chodi cely zdeprimovany, nemame sa o com rozpravat, o firme mu nemozem ani hovorit, ze je prepracovany, ide si skratit uvazok teraz aj on. Snazim sa s nim o tom rozpravat ale vacsinou to skonci konfliktom, ze on robi vsetko co vladze aj ked nevladze, ze vzdy sasnazil robit aby som bola jaspokojna on uz vraj stratil sameho seba. Povedal, ze jedina radost v jeho zivote su pocitacove hry. To bolelo.
Vzdy sme vsetky veci preberali spolu, podporujem ho v jeho hobby, ked chce ist na vylet s kamaratmi vzdy ho v tom podporujem nech vyvetra hlavu, lebo viem ze je rad sám.
Ale uz zacinam byt unavena. Potrebujem podporu aj ja, povzbudit, ked sme boli na dovolenke preplakalasom ju ked som videla ako sa ockovia hraju veselo s detmi, tancuju a moj sa snazi co najviac izolovať a vsetko mu vadi a vsetko je zle a chodi cely namosureny.
Hovori ze medzi nami rastie priepast ale ked on sa ani neusmeje, ja mu neviem uz pomoct. Mali sme parovu terapiu, kde sa vlastne riesilo ze mozno ma depresiu a mal by skusit medikamentoznu terapiu. On aj bol tomu nakloneny, ale to uz preslo. Ale ked nebude chciet zmenit seba, tak aj tak vraj lieku nie su az takou pomocou.
Chyba mi moj manzel, taky aky bol predtym. On hovori ze vsetko je ok a proste ludia sa menia a on robi maximum, viac nevie.
Ja viem ze by som vedela mna s malou zabezpecit financne. Ale zas bojim sa ze uz ostanem sama ak odideme, dcera manzela miluje, ale ja ked uz na neho pozriem az mi zobre zaludok ze ci je vsetko ok.
A potom rozmyslam ci to len moc neprezivam, aj mne je casto tazko ze je toho vela, toto s manzelom tomu nepomaha. Uz sa neobjimame, nesmeje spolu tolko, uz vsetko je len praca , radost sa uplne vytratila. Snazi sa o mali ale starat, aj zasantia spolu niekedy, ale najradsej je sam zavrety. Dcera ho miluje. Neviem co robit.
tak ty sa staras o dieta + pracujes, a on chodi v depkach, ze je prepracovany, a to sa ani nehanbi ist si niekam za svojim hobby? neobhajuj ho, je to male urevane decko, nie dospely muz
zbal sa niekam prec na vikend na wellness, nech si to ten urevanek uzije
@janca124 kto sa dá na podnikanie, často sa dostane do pasce (príliš veľa práce, zodpovednosti, žiaden naozaj voľný čas...) z ktorej je extrémne ťažké vystúpiť (príjem, vysoký životný štandard - náklady...) Do toho rodina, deti, veľa majetku, ktorý vyžaduje ďalší čas a peniaze... Stratí sa v tom človek, kvalita jeho života.
Zbavte sa firmy, nech sa normálne zamestná a lieči. Inak stiahne dole teba aj dcéru.
nevie sa na nejaký čas odsťahovať on alebo ty s dieťaťom? aby mal možnosť si skúsiť single život a potom uvidíte
Ste manželia, ste rodina... V partnerstve nie sú stále všetci hore. V zdravom partnerstve podporí ten, kto má aktuálne viac (energie, peňazí, skúseností, znalostí...), pretože láska znamená dávať, nielen brať alebo dorovnávať.
Ak ho ľúbiš, tak stoj pri ňom a spolu to zvládnete. Možno by Vám pomohla dovolenka, možno nejaký koníček, možno mu treba len doplniť nejaké vitamíny či minerály, aby sa mu chémia v tele aj mozgu osviežila a vrátila sa jeho životná sila.
Síce píšes, že to bolo napokon rozhodnutie vás dvoch,ale myslím, že si ho asi dotlačila do dieťaťa, na ktoré sa ešte necítil. Dieta je velikansky zavazok a veľmi preverí vzťah a neodsudzujem ho za to, ze sa na to necítil.
@tanyan na toto nepomôžu ani vitamíny, ani dovolenka. Radikálne sa mu zmenil život a nebol na to pripravený.
Nedalo by sa poziadat starych rodicov, aby si najprv na noc, potom na vikend, neskor aj na tyzden vzali vnucku? Mne sa zda, ze je vyhoreny. Aj smutny/sklamany sam zo seba, ze to nezvlada
mal by skusit antidepresiva, chodite na dovolenky spolocne, spolocne zazitky upevnuju vztah
Toto je jasná depresia a vyhorenie. Je to vážna vec, okamžite to rieš, ináč to môže skončiť aj samovraždou. Nič mu nevyčítaj, on za to nemôže, nevie to ovplyvniť, nevie sa z toho sám dostať, potrebuje lieky. Takže ihneď ho objednaj k psychiatrovi a kým sa tam dostane, nech mu aspoň obvodný predpíše niečo. Môj partner sa takto správal, netušila som, čo mu je, ako mu mám pomôcť, nakoniec spáchal samovraždu.
@janca124 no vlastne od kedy som sa stala mamou uz som niekto iny. Byva mi smutno za mojim starym ja. Zivot sa zmenil na povinnosti a zodpovednost. Asi to ma aj tvoj muz. Je mi ho luto, aj by chcel ale nejde mu to. Nie je rodinny typ.
@janca124 má krízu, je psychicky vyčerpaný.
Nech skúsi aspoň "ľahšiu"medikamentóznu liečbu,možno pomôže.
Pripomínaj mu, že si pri ňom. Nechaj ho oddychovať, keď sa zatvorí do izby.
(čo tam robí? )
Ja verím, že keď nebudeš na neho tlačiť a zachovaš si svoj radostný postoj k životu, že to prekonáte.
Dakujem za inspirativne komentare. Citam si každy a zamyslam sa nad tym, čo hovorite
@janca124 vieš čo je pozitívne? Keď vaša dcéra bude dospelá, tak ešte nebudete mať ani 50 a pred sebou budete mať fúru času na všetko, aj na cestovanie. 30 ročným sa zdá, že v 50tke život končí, ale to tak fungovalo možno v 19. storočí. Čo majú hovoriť tí, čo majú po 40tke a na deti len čakajú?
Toto je jasná depresia a vyhorenie. Je to vážna vec, okamžite to rieš, ináč to môže skončiť aj samovraždou. Nič mu nevyčítaj, on za to nemôže, nevie to ovplyvniť, nevie sa z toho sám dostať, potrebuje lieky. Takže ihneď ho objednaj k psychiatrovi a kým sa tam dostane, nech mu aspoň obvodný predpíše niečo. Môj partner sa takto správal, netušila som, čo mu je, ako mu mám pomôcť, nakoniec spáchal samovraždu.
@anonym_ad1735 vau, vies mi povedat aj viac aky bol alebo tak? Uprimnu sustrast
Naco chcel veľkú rodinu keď sa zrútil uz z jedného dieťaťa? Pohrat sa sem tam s deťmi a vrátiť ich rodičom je iné ako mať zodpovednost za dieta a jeho výchovu 24/7. Tak zistil o čom je to mať deti len už je tu nastalo a vrátiť sa nedá takže nejaky nápad čo teraz by mohol navrhnúť dieta už máte a nemôže za to že otec zrazu zistil že otcom byť nechce. Tiež nechápem načo sa chlap čo je rád sám chce si uzivat život a cestovať hrabe do vzťahu a deti keď sa na to neciti. Tak už teraz keď to má už sa to všetko tyka aj iných ľudí tak by mal za to konečne prebrať zodpovednosť a niečo so sebou aj situáciou robit.
Má depku a je vyhorety z roboty. Kvôli tomu sa už neteší ničomu. Takže zavrieť firmu, prestať podnikať a zamestnať sa niekde, kde je práca od - do a nie od nevidím - do nevidím. Vyhoretie je vážna vec a má vplyv úplne na vsetko