Urobila som dobre, keď som sa rozviedla?

Len tak uvazujem, ci som urobila dobre.

Podala som navrh o rozvod, myslim, ze to uz bolo na nevydrzanie. Manzel pred svadbou varil, pomahal v domacnosti (vysaval, povesal pradlo, vyniesol smeti), chodili sme po vyletoch, vzdy mi hovoril, ako ma miluje a postara sa o nas.
Po svadbe to bolo este ok, ale po narodeni syna sa uplne zmenil. Syn bol uplakany, ja som bola vycerpana, nedarilo sa mi kojit, syn mal koliky, ale on videl len seba, ze sa chudak nevyspi. Nepomohol, neprebalil, nesiel s nim von. Okolie mi hovorilo, ze sa mozno len boji, kedze ani na ruky ho velmi nebraval a casom budu partaci. Nestalo sa.
Podla muza som mala cas na upratovanie, varenie, staranie sa o syna, pretoze som bola doma a nechodila do prace. Lenze moj den zacal pred 6:00 a nekoncil ani vecer, pretoze ho ani neuspal, ani neokupal. V noci sa mi syn casto budil. To nevidel. Nevidel, ze sa mu venujem, ze sa staram o domacnost, ze seba som dala na poslednu kolaj. Nikdy s nim nebol u lekara, neviem ci vobec vie, kde chodi do skolky.
Za 2 roky, co som bola na materskej som sa od syna nepohla, pretoze moj uzasny manzel nevedel vydrzat s vlastnym synom hodinu. Rodicov uz nemam, takze som bola v podstate sama bez pomoci.
Muz cakal samozrejme full servis, ktory som casom prestala ponukat. Varila som len jedla, ktore mal rad len syn, ziadne osobitne varenie este aj pre manzela, neprala som jeho veci, nezehlila, neriesía uz vobec jeho existenciu.
Sla som do prace skor a muzovi ani potom nedoplo, ze teraz pracujem aj ja a mam vsetko na hlave, co aj predtym + pracu.
Nechcela som takto dalej fungovat, tak som sa vzala a odisla do bytu po rodicoch. Len som cakala, kym sa zamestnam a vypovedam zmluvu najomnikom.
Vobec som s nim odvtedy o tom nekomunikovala, aj ked mal rozne pokusy, komunikovala som s nim iba ohladom syna. On si myslel, ze asi robim len bubu a rozvod je len vyhrazka. Bol v tom, ze este pricupkam, mozno ho aj odprosim, lebo mi budu chybat jeho peniaze aj jeho uzasna spolocnost. Lenze ja som zistila ako nam je so synom super, nikto mi teraz nerobi neporiadok, nikto po mne nehuci, ze som neupratala a nenavarila, nikto mi nie je na pritaz.
Nechapem, ci bol predtym len dobry herec alebo mu preplo az casom. On ma teraz take snahy, posiela mi kvety, pise mi smsky, ze mu chybame, ako je tu prazdno ale so mnou to nic nerobi, uplne sa zo mna vytratilo vsetko, co tam kedysi bolo.
Co myslite, urobila som dobre? Bude syn spokojnejsi? On v podstate velmi neriesi, ani sa na neho nepyta. Ved preco aj, ked to je pre neho len nervozny spolubyvajuci, ktory si ho nevsima.