Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Bojím sa šoférovať, aby som neublížila dieťaťu

katulka2992
1. jún 2020

Ahojte maminky, po nejakej dobe som si urobila vodicsky (asi pred rokom),a teraz som kúpila auto, prosím poraďte, bojím sa šoférovať neskutočne, hlavne preto, zesa bojim, že by som mohla zabiť svoje dieťa,i keď sa bavíme o jazde v meste atď., Začínam lutovat,že som s ivodicak neurobila ako lpada a hlúpa, teraz mám zbytočne strach a to i keď som sama v aute sa bojím iba vyparkovat, lebo si môžem n vsimnou auto, co pôjde po hlavneja za chvilu mám voziť dceru.Tohoto sa bojím najviac, v podstate mojek zaciatocnickej nevedomosti, a ublizim malej. keď máte skúsenosti Prosím askusenosti akékoľvek, či pozitívne, alebo negatívne.

bosorka2302
1. jún 2020

alebo sa prevez s niekym ak nechces kondicne jazdy, ja som mala prvu jazdu so svokrom do mikulasa po starej ceste, tam az tolko aut nechodi

katulka2992
autor
1. jún 2020

@pribinak mimo témy,ale keď budeš predávať auto,každý príde na to že na som jazdila žena, podľa ozubenia zodrateho, na rychlostke,nie prevodovke. A tým cena pada

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 tak si vymenia prevodovku a hotovo. A ja som auto predavala a veru toto nikto neriesil
Ved aj tak prve auto vacsinou ma kazdy nejake starsie. To zas z toho vedu netreba robit. Neviem ale tu uz take debiliny vytahujes, ze mi to az smiesne pride.

pribinak
1. jún 2020

@katulka2992 dobrý bože. Mam ho od nového. V súčasnosti má 8 rôčkov moja milá Mazdicka. Červená ako vínko. Predávať ju ešte nechcem.
Chodím s ňou do autoriz. servisu a ešte som s tým autom nemala žiadny problém. Nemusela som ešte robiť žiadnu generálku nič.
Len tak pre tvoje info: sú týždne keď najazdím aj tisícku. A za tie roky rokuce čo mam vodicak a to je takmer 20 rokov som nemala žiadnu búračku
Takze tupé kecy o tom či tá volantom sedí alebo nesedí žena pre mna veľmi neplatia

pribinak
1. jún 2020

@bosorka2302 Hm, na to že sa boji jazdiť po Ružomberku je inak “veľký” odborník

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 hovorila som, že som technický typ,chápem mechanike, mám problém s praxou, ale hlavne s ostatnými sofermi, nedokážem ich predvídať, toho sa bojím, nie toho, že ja dostanem šmyk, alebo nezvládnem svoju jazdu, tu si prispôsobím, ale nepredvídateľných okolností.

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 lenze ty nemas schopnost aby si ovplyvnila inych soferov. ved to nema nikto. Jedine co mozes urobit je jazditt predpisovo a zodpovedne. A byt sustredena. Neexistuje ze sa otacas na parkovisku a nevsimnes si auto zhora,....bud rada, ze ti zatrubil. Su situacie ked musis vycuvat a pri tebe dodavka a ozaj nevidis na cestu, tam len pomaly a dufat ze auto zhora si ta vsimne. kadeco sa moze stat ale nikdy neovplyvnis inych soferov aby jazdili ako si to predstavujes ty. Aut pribuda na cestach.

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 nechapem celkom co chces predvidat u tych soferov, ak ide rovno ide rovno, ak je pred nim prekazka pribrzdi, pribrzdis aj ty, ak ide do lava vyhodi smerovku.....neviem co mas predvidat ...

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 keď ide niekto z doliny v takej rýchlosti,kedy si ho vsimnes? Najmä keď som neskúsená asnazim sa a očakávam aj minimum predpisov, ale v 80ke prejdes podľa tabuľky 22 m/s ako by si si ho všimla ty, keď je tam rozhľad asi na 60m.

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 predvídať máš práve tu idiociu, mám na to šťastie asi ale ,a 10 minút stretnem vždy také alementy, že aj skúsení točia hlavou.

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 ved ked sa idem pohnut tak kuknem ci ide...zas 80tka nejde ako raketa. Mne sa tiez stalo ze som nedala prednost pod klacnom, lebo som si nevsimla ako je hlavna cesta, chlapik trubil ale v 50tke ubrzdis...a zas predvidas ze aj ked mas prednost, ci to registruje aj ten druhy na krizovatke. Odvtedy si pamatam ze mam tam dat prednost. Ono praxou sa vela veci vycibri

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 hovorím,že 22.2 metrov za sekundu,to je spoza koliby 2s. Takže je to rýchlosť taká, za ktorú sa človek nestíha otočiť, že?

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 na ceste mas presne cca 2 sek na to aby si zareagovala a ver tomu ze je to dost dlhy cas

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 áno, to máš pravdu, niekedy aj oveľa menej, a toto je môj strach, nie to, že na cestu nepatrim ale, že ešte nestihnem zareagovať, lebo nemám prax, a prax neziskam tak rýchlo, lebo sa bojím, a keby som ju mala, tak by to problém nebol... A kolotoč dokola

bosorka2302
1. jún 2020

akoze zazila som dost situacii, ale ja zatial mam dobru skusenost , aj mi blikli na krizovatke ze mam prednost ked som stala a nevedela ci ist a pod..nemozem sa v tomto stazovat

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 za 2 sek ak nemas ADHD a pod problemy s pozornostou zareagujes aj ked prax nemas
Nechcela by som tvoju povahu, musi byt narocne zit v neustalom strese, analyzovani a pod. UFF

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 ja môžem povedať, ze iba nepríjemné, ešte na autoškole, keď som sa správne zaradila na kednesmerke v križovatke, mi nejaký idiot holohlavý pokrikoval nadávky, ako hovorím, mám nešťastie,čo možno posilňuje môj strach.

bosorka2302
1. jún 2020

@katulka2992 a mozno to len ty tak vnimas...ze mas nestastie, neviem, no tazko radit komplikovanym povaham

katulka2992
autor
1. jún 2020

@bosorka2302 haha to máš pravdu, neraz som sa smiala, že som mala stodovat nejaký bezpečnostný management atď a nie históriu😂😂 ale máš pravdu, neviem prečo sa šoférovať bojím, i keď v trapnom Ružomberku, ale bojím, nebola vec ktorej by som sa doteraz bála v živote,od zjazdovania nikom dole strmým kopcom atď. Len teraz mám pocit, že som zodpovedná za viac životov, aj tých, čo idú v autách oproti atď. A chyby sa nemajú robiť, lebo môžu vyjsť draho. Drahšie ako pri inych aktivitách.

siska25
1. jún 2020

@katulka2992 ja som si robila vodicak ako 18 rocna a teda nepomohlo to. 13 rokov som nejazdila kvoli mojmu panickemu strachu. Ja som sa nebala o seba, ale ze ja sposobim nehodu a niekomu ublizim. Ze zrazim cyklistu, ze poskodim niekomu auto. Myslela som si, ze nezvladnem ovladat auto a este sledovat znacky ine auta a pod. S dvoma detmi som chodila autobusom a auto stalo pred domom.Narodilo sa tretie dieta, presrahovali sme sa mimo mesta a to ux bol problem, denne chodit s novorodencom pre dvoch starsich do skolky v meste. Dala som si s muzom 3 x treningovu jazdu, asi 10 x sme presli presne trasu od domu do skoljy a spat. Stale som sa bala. Az jedneho dna prsalo a mne sa nechcelo ist v dazdi busom, nikto nevedel o tom, ze som sadla do auta a odvazila sa ist prvykrat sama. Isla som opatrne a domov som dosla cela spotena, ale stastna, ze som to zvladla. Odvtedy su tri roky a stale jazdim, na dialnicu si netrufnem, ale postupne som pridavala nove trasy v meste a to zvladam. Muz mi kupil dokonca nove 7 miestne velke auto po polrok, zasa som nmala stres, ale uz zvladam aj to. Mnae velmi pomohli zadne kamery. Vidim, co mam za autom a v pohode cuvam a parkujem. A teda fakt ten stres opadaval postupne kazdou jazdou, aj ked respekt mam stale a asi nikdy nezvladnem len tak sadnut do suta a vziat deti na dovolenku, ale na to mam muza....🙂

lenuliatko84
2. jún 2020

@katulka2992 neprekonala a som na seba za to naštvaná stale ked vidim kolke hlupane dokazu šoférovať a ja nie

uzanka16
2. jún 2020

Moja mamina si robila voddicak ako 43 ročná, kvôli práci, ktorú jej sľubovali a bol potrebný voddicak, po skončení autoškoly jazdila 3x a už 15 rokov nejazdí, boji sa. Ja sa tiež bojím, neviem si predstaviť jazdiť a ze ešte niekoho ohrozim takže som si vodicak ani neurobila.

chiara189
2. jún 2020

@katulka2992 ja si osobne myslim ze to velmi analyzujes.. proste sadnem do auta a idem.. jasne ze potrebujes prax ale tu ziskas casom.keby som mala okolo toho tolko filozofovat ako ty tak len doma sedim a cakam kym ma niketo niekam odvezie privezie... V prvom rade zacni jazdit a skus nabrat istotu. Musi ti to byt uplne prirodzene. A ak to nepojde tak radaej do auta nesadaj lebo naozaj svojim stresom sposobis koliziu...A hlavne neries ostatnych ale seba

zaba21
2. jún 2020

@katulka2992
Moja dcéra mala tiež taký problém. V autoškole jej to spočiatku išlo, ale ku koncu sa nejako začala báť a trvalo to aj po skončení. Nejaký čas nejazdila, potom sa presťahovali na dedinu a začalo to byť aktuálne. Spočiatku jazdila s priateľom a v čase, keď je na ceste malo áut, aby sa cítila istejšie. Postupne sa osmelila a ide jej to už lepšie. Už jazdí aj sama, zvyčajne ale obvyklé trasy, ktoré už pozná. Skús na to ísť nejak podobne, chce to naozaj prax, ale je pravda, že niekto má šoférovanie v krvi. Synovi to od začiatku išlo úplne prirodzene, dcéra to nemá tak v krvi. Tak držím palce.

ivca82
2. jún 2020

@katulka2992 hlavne si uvedom, ze ty ovladas auto, nie auto teba. Chapem, ze sa bojis, pred rokmi som sa bala aj ja, pred cestou som stresovala, ze ked aj zajdem do obchodu napr.kde tam ja zaparkujem, ci mi nezdochne na semaforoch, co ked pojde v uzkej ceste oproti auto a "neuhne" sa... Nic ine, ako prax ti nepomoze.

janeninka
2. jún 2020

@katulka2992 si zacyklena.. strach sa prekonáva napr tak že sa mu postupne vedome vystavujes a snažíš sa telo aj myseľ upokojiť relaxačnými technikami ( rozdychat to). Začínas len s tým že si predstavíš takúto stresujúce situáciu na ceste s dcérou v aute, postupne ideš naživo napr bez dcéry, zvykni si na to, potom si tam len polož sedačku a predstáv si že je tam a týchto pár jázd dáš akoby s ňou ..cieľ je ísť na to postupne po kúskoch aby si strach ovládla ty nie on teba. A zároveň sa obávam že musíš prijať že nemáš všetko pod kontrolou - spravanie druhych. Aj na ulici do vás môže niekto naburat a pod. A ak nedôverujes autu tak vymeniť, no rychlo nie že sa budeš 5 rokov naň vyhovárať. .drzim palce

chiara189
2. jún 2020

@katulka2992 a ak máš možnosť vyskúšaj vačšie auto najlepšie SUV, budeš sa v nom cítit ovela bezpečnejšie ako v nejakom malom

daisylucky
2. jún 2020

No podla mňa aj väčšina tých, čo si robia vodiča v 18, hneď nejdu na dáke dlhé cesty alebo šoférovať po cudzom meste. Ja som dlho chodila len jednu trasu z domu na parkovisko v centre a domov som sa vracala dlhšou cestou, lebo som sa chcela vyhnut jednej hnusnej križovatke. Teraz mam nabehanych vyše 200 000 km a aj tak mi napr. po Bratislave v ešte trochu lepi (keďže ju úplne nepoznám a je tam veľa áut, veľa pruhov, do toho elektricky...)
Podľa mňa začínaj postupne, najskôr sama autom do obchodu, do centra, dáke konkrétne trasy, aby si si zvykla auto ovládať a na dlhšiu trasu, nech niekto sedí pri tebe.

jachin
2. jún 2020

@katulka2992 robila som si vodičák vo vyššom veku, ale nejazdila som 8 rokov, strach, stres všetko dokopy.dostala som ojazdené malé auto s automat.prevodovkou, a tak som sa mohla sústrediť iba na jazdu a cestu, bez toho aby som sa bála, či mi to tu niekde v tých kopcekoch zdochne, alebo pred kruhacmi. Samozrejme bolesti brucha, zlé mi bolo pred každou cestou. Zo začiatku som robila iba jednu trasu a to z domu na väčšie parkovisko pred centrom mesta, kde som vedela že nie je veľa áut, a do centra a do obchodov som išla peši. Trvalo to pár mesiacov, postupne som pridala trasu dom - obchod a ďalšie parkovisko v centre. Jazdím asi dva roky, strach mám stále, ale v rámci mesta už chodím v pohode. Takže postupne začať, držím palce.

tinqua
2. jún 2020

@katulka2992 ahoj, ja som si robila vodicak ako mlada a hlupa, dva mesiace po skuskach som zobrala auto mame a pod ho za frajerom cez pol republiky, skoncila som v poli na streche, auto na totalku...3 roky som za volant nesadla, potom som zacala pracovat, dostala som auto a musela som zacat jazdit, po mesiaci som sa zrazila s MHD 🙈 a dalsich 5 rokov som nebola schopna jazdit...narodilo sa mi dieta a mala som muza co nebol ochotny ani do tesca so mnou ist na vacsi nakup, raz som tlacila kocik v dazdi hore kopcom a dve tasky mi plieskali do noh som sa nasrala...dohodla som si kondicne jazdy a bolo, najprv v malej premavke, potom ma lektorka vzala do spicky a tak stale dokola...presla so mnou vsetky kriticke useky a neskutocne mi vlievala sebavedomie...uz to budu 4 roky co zas jazdim a klop klop bez nehody...treba ist, aj tam kde sa bojis...pre mna bol najvacsi strasiak BA, zvladla som to, sice posrata aj za usami, najprv som zabludila do Ciech, na ceste nazad som sa otacala v Rajke 😀 ale dostala sa domov 😀 proste musis zacat a vsade jazdit, nahanat situacie a kilometre...len to ta nauci nic ine, pomaly a opatrne...kto sa bude ponahlat ten ta obehne...

Tu začni písať odpoveď...

Odošli