6-ročné dieťa, nástup do školy a výbuch hnevu

@viestta nejde p to ze by poporodna bola infekcna alebo prenosna ale ci to nevidela u mna ze som bola nervozna, kricala som ci to ona nevnimala…. No ja viem ze to treba roesit… len uz neviem ako

ja mam dvojick chalanov su sice od septembra len predskolaci ale s jednym riesim presno toto iste..tiez si to uvedomuje..ale tieto vybuchy hnevu🙆🏼‍♀️ som z toho na prasky..neda sa s nim vtedy ani bavit.proste niekedy sa vie nahnevat kvoli zle obutej ponozke..

@ajajaj00 ale moja trieska dverami, schovava sa, chod prec… a rozprava vselico mozne…. A som zla a mam jej dat pokoj.. a dnes to urobila aj mne aj manzelovi… ja uz neviem…🤦‍♀️

@carinka888 zla mama..toto pocuvam aj ja..a ze je smutny zo mna..manzel isiel po dobrom ze tak dame ine ponozky a nic nezaberalo..dostal na zadok plac kopal buchol dverami a este som sa aj ja pohadala s muzom🙄🥹

@ajajaj00 no vyborne..:/ ja som myslela ze uz od nervov dnes ja skolabujem… uplne ako pomätena mi propadala, proste rev rev rev, trieskanie a totalne nervy..:(

@carinka888 moja zlata ja toto poznam velmi dobre..a vies co?stale ma to prekvapi..akurat som na prasky ze neviem ako reagovat..co je spravne

@ajajaj00 presne to chcem aj ja vediet lebo ked kricim alebo jej uz dam po riti este viac ju hecujem, ked ale sa snazim pekne tak jej mam dat pokoj atd atd a robi velmi skarede veci naozaj…:/

@carinka888 neviem fakt co robit...🥹 a to mam pokazeny cely den..a maly mi za hodinu potom co nervy mi zozerie uplne mi povie prepac..ale so mnou to vobec nepohne..lebo kazdykrat je to to iste 😢

@ajajaj00 presne povie ze prepac, je to skarede , nikdy to neurobim mamicka moja..:/

@carinka888 čo máš robiť? Vôbec nič. Sú to emócie, musia ísť von. Obdobie vzdoru ste asi nemali v 2-3rokoch? Tak to prišlo na ňu neskôr. Môj prostredný syn napríklad už ako 18-mesacny mal výbuchy hnevu, trieskal si hlavu o stenu, tiež som bola z toho v šoku. Ale časom to prešlo. Ako 3-rocny už úplne v pohode. Dieťa sa musí naučiť spracovať emócie, aj tie negatívne. Sadni si k nej, keď sa ukľudní sa porozprávajte. Nehovor jej, že je to škaredé. Vysvetli jej, že každý človek sa občas môže nahnevať. Nie je na tom nič zlé. Len sa to musíme naučiť zvládať, takže keď bude nabudúce nahnevaná, tak môže napr. trieskať do vankúša.

Pošli ju do izby, nech si tam pobucha po vankúši, poskáče po posteli to je fuk. A vysvetliť, že hnevať sa je v poriadku ale ty to počúvať nemusíš. Nech sa vráti keď bude v pohode.

Asi by som zvýšila hlas ked to nejde po dobrom. Netreba sa zas z deti robit neviniatka a nechat si skakat po hlave.

@bilberryday a co odporucaju?

@carinka888 hlavne buď pri nej, aj keď nechce, je to v poriadku, len ju uisti, že ju ľúbiš a si tu pre ňu ak by potrebovala objať. Potrebuje ten hnev zo seba dostať. Podaj jej vankúš, nech si do neho buchne. Postupne sa naučí spracovávať svoje emócie. Pri tebe si dovolí nechať vybuchnúť emócie, lebo sa cíti v bezpečí. Prajem veľa trpezlivosti, my si tým tiež prechádzame a niekedy je to ťažké, aj ja vybuchnem, ale potom vysvetlím ja svoje emócie, prečo som kričala, že som mu nechcela ublížiť, že mi to je ľúto. A toto moje správanie kopíruje aj syn. Keď kričím ja, kričí aj on, keď som kľudná, vyplače sa a je opäť dobre.

@januska12323 ja zo svojho pohľadu, keď ma niečo nahnevá, neviem si rady, som frustrovaná, tak vtedy nechcem byť sama, s tým že manžel za mnou zavrie dvere a povie že mám prísť až budem kľudná. Vtedy potrebujem objatie a uistenie že je to v poriadku, všetko bude dobré, že to zvládnem. A toto isté potrebuje aj dieťa. Ja si pamätám keď nás ako deti strážili mamine kamarátky a sme sa naťahovali so súrodencami tak ma poslali do izby porozmýšľať si. A ja doteraz neviem o čom som mala akože rozmýšľať. Mala som asi 7 rokov vtedy, ale toto si pamätám dodnes. Ten pocit, keď som sa nemohla obhájiť, vysvetliť svoje pocity a musela som sedieť sama v izbe.

@carinka888 slus zistit s kym bola v kontakte poslednu dobu, ak v skolke spytaj sa uciek.. moj bol takto asi mesiac ze hruza a vyeskaloval to do oplzlosti. No a v skolke bolo malo deti, tak ich spojili s druhou triedou a tam daky asocial im rozpraval ine hruzy. Syn to nevedel vyhodnotit, s nicim sa nepriznal, dokonca som ani nevedela ze su spojeni s druhou triedou. Len bol agresivny, vrieskal na mna za vsetko, negativisticky. No tie nadavky na urovni 5r nemal inak kde pocut 🤦.

@carinka888
1. Nie si za jej emocie zodpovedna. Nepripustaj si ich. Nie je to tvoje zlyhanie ak ona prejavuje emocie krikom a placom. Odosobni sa. Predstav si ze si ucitelka v skolke a tvoja dcera je cudzie dieta ktore mas na starosti. Ak ti jej vybuchy hnevu sposobuju stavy kedy ides skolabovat, musis na tomto popracovat ako prve. Nikdy dieta nenaucis spracovat emocie, ak ty nedokazes spracovat tie svoje.
2. Nehovor jej ze prejavovat negativne emocie je skarede, alebo nespravne, alebo nevhodne. Nedavaj tomu ziadne nalepky. Su to len emocie. Nie zu zle ani dobre.
3. Nenut ju sa ukludnit. Neziadaj ju aby prestala plakat a hnevat sa. Ona ma na to pravo. Nechaj jej cas na ukludnenie a vychladnutie. Potom sa s nou o celej situacii mozes porozpravat ak chce, ale zase neziadaj ju aby uz take sceny do buducna nerobila. Iba si vysvetlite co tomu hnevu predchadzalo a ako zvladat hnev ked uz nas zachvatil.
4. Bud tam s nou ked ma amok hnevu ale nenut ju do objatia ak nechce. Vacsina deti sa nauci spracovat emocie ovela skor ako v 6 rokoch, ale ak tvoja dcera nikdy nemala zachvat hnevu, bude sa to musiet naucit teraz.
5. Vobec nemusis nic robit aby sa ukludnila, staci len pockat. Hnev vzdy pride a odide aj sam. Vzdy. Take vety ze ta to stalo vela namahy ju ukludnit skor hovoria o tom ze ty mas problem s emociami. Ty sa len posad vedla nej na zem, alebo na pohovku a cakaj kym ju hnev prejde.
6. Ak je agresivna, tak zase urci pravida... s kludom a bec emocii... mozes buchat do vankusa, ale nie do mna. Mozes hracky rozhadzat, ale ak sa niektora rozbije, nekupim nove.
7. Urci si vo vychove hranice a trvaj na ich dodrziavani a nezlav ani keby ju chytali neviem ake amoky. Ak mas pravidlo ze cokolada je az po obede, tak na tom trvaj aj keby ti mala urobit scenu v obchodnom centre.

Je to úplne v poriadku, že má výbuchy hnevu, asi sa proste ešte nenaučila spracovať ho, prípadne je z niečoho frustrovaná, ťažko zanalyzovať, čo je jej spúšťač. Podobné riešim so synom, tiež ide do prvej triedy. Boli sme aj u psychologičky a tá mi povedala, že v prípade takého výbuchu ho mám poslať do izby a zavrieť za ním dvere (on mi v takýchto amokoch nadáva a má potrebu si aj buchnúť), samozrejme, že mňa to potom rozhodí a neviem s ním pokojne komunikovať, takže mu poviem, že biť ani nadávať mi nebude a keď ho toto prejde, môže ma zavolať. V izbe si búcha do vankúša alebo sa vykričí (nejak tie emócie musia ísť von) a potom ma zavolá a povieme si, čo sa stalo, niekedy ani on sám nevie. Vždy ho uistím, že hnevať sa je v poriadku, každý sa hnevá, ale nie je v poriadku niekoho biť alebo nadávať. My riešime však aj to, že on je emočne nezrelý, vyrovnáva to teraz inteligenciou, uvidím však, čo bude v škole, lebo on má aj podozrenie na ADHD, tak sa to všetko ešte len ukáže. Psychologička mi však poradila, aby som si písala pri takýchto výbuchoch aj taký zoznam, kde v jednej kolonke zaznamenám problémové správanie, v druhej reakciu okolia, v tretej ako na to reaguje syn a v poslednej ako to celé dopadlo a podľa toho sa mi trochu už ukazuje, čo je jeho spúšťač a ako je z mojej strany ideálne reagovať.
V takejto situácii je pre niektorých rodičov podľa mňa veľmi náročné zostať pokojný, ak to nevieš, nie je hanbou nechať dieťa chvíľu samé, predýchať si to a až potom byť pri ňom. Lepšie ako kričať a pridať sa do toho detského chaosu, to nikomu nepomôže. Držím palce!

@ivanabat dakujem aj ja za radu

@ajajaj00 nie je vôbec zač, verím, že to trochu pomôže. Mne osobne veľmi nepomáhalo, keď som zostávala pri ňom, keď mal amok, strašne sa ma to vždy dotýkalo. Takto, keď on zúri, ja si predýcham sama, trochu si aj sama prehovorím do duše, že mojim krikom a hnevom mu určite nepomôžem. Nie sme jediné, kto toto rieši, mnohí rodičia sa nad tým ani nezamyslia. Nie každému bola do vienka daná božia trpezlivosť a porovnávanie sa s druhými v tomto nepomáha. Skúste aj cez ten zoznam zaznamenávať tie amoky, možno prídete na niečo, čo vás posunie v komunikácii. A ešte teda aj svojmu synovi potom poviem, že som si aj ja musela predýchať ten hnev, lebo tiež ma vie ovládnuť, ale nechcem mu pritom nijakým spôsobom ubližovať. Je to naozaj ťažké, lebo tie deti nám takto ukazujú, že nemáme v sebe zvládnuté zvládanie takýchto silných negatívnych emócií a oni nás to vlastne takto aj učia. Tiež mi však trvalo, kým som sa na to pozrela aj z tohto uhla.

Môj posledný syn má takéto výbuchy hnevu.. ale len doma, skôr čím je starsi,býva to menej krat.. teraz bude mať 6, bude len predskolak, pretože je septembrovy.. jeho detstvo bolo týmto veľmi popretkávané a premna to bolo extrémne náročné.. pri ňom som popôrodnú depresiu nemala (pri najstaršom áno) nemyslím že by to mohlo nejako súvisieť.. ja si jeho povahu skôr spájam s tým keď bol ešte v bruchu, zažila som extrémny stres a toto sa na ňom asi odrazilo.. keďže zatiaľ v kolektíve problém nemá, iba doma, beriem to ako síce extrémne ale normálne že sa prejaví len doma a nie je to také časté ako kedysi.. keby taký bol aj v spoločnosti asi by som hľadala pomoc u odborníka, čo nevylučujem že raz urobím ak to presiahne medze.. tiež je inak veľmi milý, inteligentný, vnímavý keď je vklude, keď ho niečo rozruši je to ťažké.. takéto problémy inak vraj mávajú aj nadpriemerne inteligentné deti, proste niekde majú pridané a inde ubrate.. ale to je len taká okresana info, ktorá je veľmi individuálna ako ostatne všetko..

@bilberryday v tej izbe nebude predsa hodiny, izba predstavuje miesto kde sa cíti bezpečne. Tam môže kričať na hračky, na mamu nie, môže búchať do vankúša nie do ľudí atď. Aj dospelý človek keď sa hnevá potrebuje to dať von.
Hnevať sa môže ale to neznamená, že musím pri nej sedieť, vtedy aj tak nevníma.

@januska12323 ale vníma, dieťa veľa vecí vníma ak keď dospelí si myslia opak. A určite vníma prítomnosť mamy, ktorá je pre neho útočisko, bezpečie. Pri mame sa cíti bezpečnejšie než sama v izbe.

@ivanabat neviem o tom ze by mala ADHD lebo poznam take deti , takyto vybuch mala asi 3 krat a vzdy za volaco… skusam to riesit dakujem krasne za pomoc…🙂

@andreatytler krasne napisane snazime sa s kludom… dneska po tyzdni mala zas vybuch ale riesili sme to s kludom presiel skor ako minule… ale hadzala veci do mna, deda tiez.. ale preslo skor…

@carinka888 Skus este jednu vec.
Potvrd jej ziadost. Tym jej ukazes ze rozumies co chce. Ze si ju pocula, rozumela a chapes ju. Napriklad ked nieco che, tak to zopakuj a nechaj ju nech ti to potvrdi. Proste sa jej opytaj niekoko otazok na ktore ona odpovie ANO.
Ty chces cokoladu, ze? Mas cokoladu velmi rada, ze? Cokolada je tak dobra, ze. Chela by si ju jest hned teraz, ze? Neboj sa ze tieto otazky by iba rozduchali jej tuzbu pocokolade. To urcite nie. Co tym dosiahnes je ze jej ukazes ze ste obe na rovnakej vlnovej dlzke a ze jej rozumies a chapes ju. A deti velmi ukludnuje ked vidia ze ich mama chape.
Ono sa to moze zdat zanedbatelne, ale aj velmi maly detail robi velke rozdiely.
Ked sa nad tym zamyslis tak vacsina komunikacii s detmi vyzera asi takto:
Dieta: Mami, chcem cokoladu.
Mama: Teraz nie, az po obede.
Dieta: Ale ja chcem cokoladu.
Mama: povedal aosm ze az po obede.
Ide o to ze v takomto dialogu si dieta kludne moze mysliet ze mama nevie co ono chce, lebo mama stale len rozprava o obede, kdezto dieta rozprava o cokolade.