Ako zvládať tvrdohlavé a emocionálne deti?
Mamičky , môj 6 ročný syn robi všade scény kam prídeme, ak sa náhodou buchne, alebo s niekym pohada tak potom nasleduje hodina vrieskania , revania, ja už neviem čo sním. Je strašne tvrdohlavý. Veľa krát sa stalo ze som to vzdala musela napr z návštevy odísť preč . Za veľa vecí preháňa až to zveličuje a nedá si to vysvetliť niako . Väčšinou ma prospekt pred manželom ale on je sním malo takže je to na mne . Povecte mi ze niesom jediná lebo mňa už vystrie. Nikde v mojom okoli som nevidela žeby sa niektoré dieťa až takto správalo . Kamoškine deti sa bijú všade ale toto je ešte horšie keď ten môj robí scénu.
Ale teda keď sa nám výbimočne stane že má syn výbuch zlosti, dám hneď jasne najavo hranice. Vie, že keby niečo, tak ideme ihneď domov, prípadne pošlem do izbičky. Záleží od situácie. Ak zastane uprostred chodníka že nejde ďalej, ideme bez neho a on dobeží (sledujem po očku či je v bezpečí). Dôležité ked dieťa niečo spraví zle, upozorniť jasne hneď, že nesmie aby sa nevytvorili v mozgu spoje to už sa ťažko náprava a vyžaduje si to niekoľko násobne dlhý čas na näpravu. Čiže keď treba, upozornim hneď a keby robí scénu, tak až keď to odznie. Keby začnem počas scény objímať a dohovárať, jednak si to môže vysvetliť že robil správne a za druhé ešte by som prehĺbila jeho zlé rozpoloženie. Vtedy proste ideme, bez reči a hotovo. Keď odoznie, vtedy sa o tom rozprávame. Chvála Bohu nestáva sa nám to často, len keď nie je vo svoje koži (niečo na neho ide, je nevyspstý, smädný, hladný…). Niektorí ľudia ale vidía dieťa v zlom rozpoložení prvý krát, nevedia žiaden kontext a hneď dieťa onálepkujú akoby to dieťa nemalo nárok byť nezrelým dieťaťom. To neznášam.
Mne sem tam vykypeli obe deti a kedze obe rovnako a mne, viem, ze chyba bude niekde v mojej kompetencii, mne este aj macky a psy placu, takze viem😂rastom sa to vyrazne zlepsilo, rozumcek a emocie pomalicky dozrievaju a vyborne reaguju na otazky, ked im vyjadrim pochopenie, ze ano, citis sa mizerne, pretoze, si cakal, ze kamos bude von…lubovolny problem a nie je, ked im tak komentujem ich emocie a vyjadrujem co citia, co by chceli a nakoniec sa pytam, co teda urobime, ci maju napad na riesenie, alebo to nechame len preboliet, cas kym sa ukludnia je 10-nasobne kratsi, takze moje nervy pistia stastim, naviac ten zaujem o pocity by mal byt uprimny, deti citia, ci to mas nacitane a skusas alebo sa realne zaujimas, taka ta plna pozornost, drzim palce
@autorka presne, on nie je typ, ktorému po zadku pomoze. skus to riesit mimo pohladov ostatnych - odved si ho niekde mimo, ak sa da.
Veľa zakomplexovaných ľudí si rado dokazuje niečo cez dieťa, ale od rodiny to zvlášť bolí, viem. Skús detského pdychológa aby ste to pre istotu podchytili. Môj je taký keď je chorý (má 4 roky), alebo niečo na neho ide. Je alergik a ľudia nemajú pre toto pochopenie, že decká už nie sú v takej forme ako boli kedysi sú často choré a tie výkyvy nálad k tomu napríklad u nás žiaľ patria.