Alternatívne metódy donútenia syna, aby sa učil

Ja mam toto tiez doma. Nechcem, nejdem, nebudem..... Je to velmi vycerpavajuce. Tesim sa, ze idem pre neho do skoly a po prvej minute co ho vyberiem, tak mam chut do vratit. Mam pocit, ze sa ani nevie tesit a vsetko vidi negativne.

@maris5 presne ako moj, nevie sa tesit, vsetko je zle a negativne

@maris5 aj môj syn bol v detstve takýto. Volali sme ho nechcajko. Ešte aj na dovolenke, najprv nechcel ísť na pláž a potom nechcel ísť z pláže. To mal už 8 rokov. Keď mal 12, psychologička mu diagnostikovala ADHD. Možno to s tým súviselo. Teraz je už dospelý a dosť tvrdohlavý.

@valdovalda ahoj mas syna presne ako ja dceru. Vela trpezlivosti a hlavne... Teraz ma dcera 13,budem mat 14 a ja jedine co ma v zivote vytaca je ona!!!! Takze nemas sancu... U nas zaberalen to ze jej vezmem mobil. Nic ine. Nenauci sa nic, nezapamata si nic, opakujem dokola, stale nic. Do 1p rokov som ju obliekala, sprchovala, nebola schopna sa ucesat. Teraz sa uz sama vsetko porobi, ale cop si nespravi.. A co sa tyka dalsej malej scery 4 rocnek ta si sama spravi vsetko. Takze asi tak. To je typ a nezmenis ho. Len ti prajem pevne nervy. Ja ak prezijem toto, prezijem vsetko🤦‍♀️

@matabb73 ja som uvazovala ci nema ADD, psychologicka nic nespozorovala. Oni to vedia tak pekne obkecat. Neviem ci by bola taka kludna ked aj na 30. krat dostane zamietavu odpoved.
A este ked mu nieco zakazem. Dnes uz nie. On zacne, uz NIKDY? Pritom od 3 rokov rozumie co je dnez, zajra o tyzden.

@derdia ahoj,aj ja mam doma takeho syna ako mas ty dceru podla popisu,moj ma 11r.,tiez mam pocit,ze ked prezijem toto do jeho 18tky ,tak uz vsetko bude potom super..nesmierme ma vytaca dennodenne,neviem ho nic naucit...mam 3ste 3rocneho,ten je pravy opak -samostatny,vsetko porobi ,pochopi ...pri starsom tiez praktizujem len vziat telefon,zakaz PC hier...ale niekedy ani to nezabera,a nepohnem s nim,aby sa ucil napr.do skoly...radsej si lahne a ide spat🙉

@bubinkaaa ono áno trojročné dieťa je poslušné teda poslušnejšie ako pubertiak , lebo puberťák si sám seba viacej uvedomuje a uvedomuje si aj svoje voľby a svoje priority. Áno škola je ich povinnosť, ale treba trošku brať ohľad aj na to či ich to učivo zaujíma a tiež čo ich motivuje učiť sa. Či len výsledná známka, nejaká odmena, spokojnosť rodiča. To sú také moje postrehy matky 3 dieťaťa už. Píšem preto, lebo aj ja som pri prvom robila viacej chýb a pri treťom myslím, že ich robím menej a motivovanie do učenia mi ide lepšie. Ono na každé dieťa je iná páka a na tú treba s láskou prísť. Treba sa aj sám seba spýtať, či venujeme pubertálnemu dieťaťu čas ktorý považuje za kvalitný a je mu odmenou, alebo len dozoru jeme plnenie jeho povinností a zabezpečujeme jeho životné potreby.

@bubinkaaa moja je inak zlata, aj sa snazi aj sa uci, ale keby neterorizujem tak nic😁😉

@valdovalda tlak vytvára protitlak. Čím viac tlačíš, tým viac protitlaku bude vytvárať. Skús pracovať v prvom rade na sebe. Už aj to, že si pomyslíš, že by mal toto, či hento, tak to je tlak. Je to vo veľkej miere o tvojej hlave. Syn len zrkadlí. Skús si v sebe spracovať, čo to s tebou robí, že nevie to, či hento, že sa správa tak, či onak. Analyzuj v prvom rade seba. Možno zistíš, že sú to len nejaké stereotypy, ktoré máš vo svojej hlave. A zároveň prídeš na to, kde je skutočný problém.
Ja nie som zástanca ani odmien a trestov. Je to zbytočné a nepodporí to nič, len naviazanie sa na vonkajšiu motiváciu. Ty potrebuješ, aby syn našiel v sebe vnútornú motiváciu a je jedno, v čom ju nájde, usiluj o to, aby robil veci preto, že chce, nie preto, že treba, alebo že musí. Škola ako taká vnútornej motivácii vôbec nepomáha, ba priam ju ničí. Preto aj deti, čo šli do školy s nadšením, často už v 1.roč. to nadšenie stratia, pretože sú systematicky ubíjané a tlačené do niečoho, resp. odmeňované a trestané. Pre mňa je viac "normálne" dieťa, ktoré sa proti školským povinnostiam búri, ako to, čo ich robí bez protestov. Pretože to búriace sa dieťa má zachovanú aspoň akú takú autonómnosť. Dieťa potichu poslúchajúce je väčšinou dieťa zlomené. Takže buď rada, že tvoje dieťa vie, čo ide "cez neho" a odporuje tomu. Miesto bojovania s tým by som dieťaťu uznala jeho pocity, ktoré má, obzvlášť tie negatívne. Píšeš, že keď sa mu niečo nepodarí na 1x, tak od činnosti odchádza - vtedy treba dieťaťu komunikovať, že je ok, ak sa cíti frustrované, že je ok, ak sa cíti nahnevané a pod., je úplne kontraproduktívne to, čo robí bohužiaľ väčšina rodičov, učiteľov i trénerov - že začnú dieťa povzbudzovať, alebo zľahčovať či popierať to, čo cíti. Dieťa je potom zmätené a má pocit, že to, čo cíti, je nesprávne a že je "zlé". A je jasné, že už potom radšej nič skúsiť nechce, lebo v tom nebude prijaté také, aké je.

@akvi velka pravda s tym tlakom a protitlakom 👍

@akvi mas pravdu, toto vsetko teoreticky ovladam a mam nacitane a ako citam aj ty. Ale neviem to uplatnit v praxi. U neho motivacia typu ak to spravis mozes toto a toto alebo opacne ak nespravis tak,....nefunguje. Ked raz nechce nic ho nemotivuje a sam povie, ze kasle na "odmenu" musi sa vyzurit a sam pride, ze si to dorobi ale to sa ucenie natiahne aj na dve, tri hodiny s takymito vystupmi. Ako u dietata docielit tu vnutornu motivaciu???? Konkretne: ma sa ucit abecedu ale on v tom nevidi vyznam, na co mu to bude, ked chce byt murarom. Moje argumenty: pre vseobecny prehlad, este nevies kedy sa ti to v zivote zide a bla, bla, nakoniec argument, aby si nebol v triede jediny, co to nebude vediet, aby si nedostal zlu znamku. Musim ho niekolkokrat vyzyvat, aby sa to ucil, vyvijam teda TLAK, inak by sa to nenaucil. Ako to teda docielit bez TLAKU???? Ci ho nechat aby dostal pätku a nauci sa to napr.v 30-ke, ked to bude zrazu potrebovat?. Co sa tyka napr. mimoskolskeho ucenia, tak mu vzdy hovorim, ze je normalne, ked nieco nevie hned. Do lyzovania sme ho tlacili. Tyzdenny kurz s vecernym revom. Lyzuje dobre a rad. Keby sme netlacili, nevie to. Pri korculovani sme netlacili, korculovat nevie.

@valdovalda Co tak takyto argument: Chces byt obycajny murar, alebo spickovy, ktory dostava najlepsie platene a hlavne najtazsie a najzaujimavejsie ulohy? Take ulohy nezveria cloveku, ktory nevie pisat. Pri takych ulohach treba aj vela rozmyslat, nie vsetko v murarcine je lahke a nie vsetko zvladne hocikto. Logicke rozmyslanie sa da dobre trenovat matematikou, neskor fyzikou a inymi predmetmi - nemusis si vsetko z nich pamatat a pouzivat v zivote, ale mozog bude stale v treningu. Humanitne predmety - ako spickovy murar budes robit aj pre vzdelanych ludi, budu vidiet, ze robia s niekym na urovni, kto ma prehlad, ak urobis aj dobru robotu, tak zanechas vyborny dojem, odporucia ta znamym atd. Da sa toho povymyslat viac na tento styl, mozno by pomohlo.
Ako som uz pisala, mne sa paci, ze chce murovat, no tento argument ma napadol z vlastnej skusenosti. Ked sme prerabali dom, asi som mala smolu, ale remeselnici, co sem chodili, posobili ako vyber z osobitnych skol a bola to katastrofa. Aj na robote to bolo vidiet.

@valdovalda no kým si nebude niesť následky, tak chápať nebude. Ja to trochu rozlišujem, ci sa jedná o skolu, alebo niečo iné. Pretože ja si nemyslím, ze to, co sa učí v škole je ozaj nevyhnutne potrebné a ak je, tak si nemyslím, ze je to nevyhnutne potrebné práve v tom case, ako povie škola. Čiže moja odpoveď na to, že ked sa dieťa nechce učiť do školy veci, ktoré niekto iny prikázal, za mna je to úplne v poriadku. Nebudem obhajovať školu a hľadať argumenty, prečo sa to má učiť, resp. prečo sa to ma učiť teraz v tejto chvíli. Samozrejme, hovorím s dieťaťom o nasledkoch, pretože bez ohľadu na to, co si o tom myslím, tak tie následky nejaké sú, aj ked to často nie su nasledky priamo toho činu. Resp. učím rozlišovať - pretože to, ze sa odmietne naučiť čítať, tak priamy nasledok predsa nie je to, ze dostane v škole 5-ku. Ale to, ze si nebude vedieť nič prečítať . A ten nasledok nenastane na druhý deň v škole, ten moze nastat kľudne úplne inokedy. Ono preto je tak ťažké donútiť dieťa, resp. kohokoľvek robiť nezmyselné veci Mne ako rodičovi je to ale jedno, práve preto, že mám celkovo to nastavenie mimo systém. Čiže ja sa nevyjadrujem ani k známkam, ani k poznamkam ani k ničomu, co sa učiva týka. Jediné, co ma zaujima, sú poznámky ohľadom spravania, pretože to je aj o mojich moralnych princípoch a ak je syn napríklad drzý, chcem vedieť bližšie o situácii a chcem poznať jeho názor a pobaviť sa o tom, ako sa dá nabudúce trebars obhájiť jeho pravda a pritom nikoho neurazit. No a potom su situácie, ktoré nesúvisia so školou, ale tam su väčšinou jasné následky činov a tie nechávam opäť na synovej zodpovednosti. Samozrejme, vždy vramci toho, co v danom veku zvládne. Nenakladam na plecia niečo, co by nezvladol. A s tým suvisia samozrejme aj moje nároky. Ja neodmenujem, ani netrestam. Dávam spätnú väzbu a nechavam niesť zodpovednosť. To je celé. Ja si ale uvedomujem, ze nie som celkom štandardný rodič a väčšinou maju ľudia problém s mojimi názormi a štandardná škola tiež akosi nezvláda moje postoje. Našťastie, moje decko chodilo na ZŠ do prudko nestandardnej školy. 🙂

skus este ho ucit nejakou hrou. moja prvacka tiez nechce trenovat pisanie. tak sa musime hrat na skolu, ze ona je ucitelka a akoze predpisuje a ja som zly ziak Fero a stale si nieco nechavam predpisovat a ona mi to stale pise. a niekedy ju necham, ze akoze ona je najlepsia ziacka a ja som ucitelka a nadavam na zleho Ferka, ale ona musi napisat pismena aj za Ferka aj za seba. takze takot nejako.