Čo mám robiť s dcérou, keď stále kradne?
prosim vas poradte mi niekto som zufala.moja dcera zacala kradnut.snažila som sa jej to vysvetlit a chvilu bol pokoj.zacala v skole sladkosti,hracky atd..potom som jej sto vysvetlila a bol pokoj a teraz zase.doma ma vsetko co potrebuje a chce.kosik plny sladkosti.ideme do obchodu vzdy si moze vybrat co chce ale za rozumnu cenu a nepomaha.ked som sa jej pytala preco to roby tak ona nevi!!!!uz sme znej nestastny.ma niekto podobne skusenosty ak ano tak ako to riesil????dakujem za rady ☹
mala v obchode zatial nič nezobrala.a dufam že ani nezobere to by ma asi už porazilo 🙂
@kacickah ahoj, vim, ze ja jsme takyto isty problem mela kdyz jsem byla mala, nic jsem nepotrebovala, mela jsme v podstate vse na co jsme mela chut, ci s c im jsem si chtela hrat......pozdeji se ukazalo, ze tonebyla kleptomanie,ale psycholog poukazal na to,ze rpave rodice se mi ne moc venovali a ja chtela na see upozornit...zkus vyzjsitit, ci v jejim okoli neni nekdo nebo neco na kohobychtela upoutat pozornsot🙂
@lovula to je super ze mas takeho sikovneho a poslusneho syna a suhlasim aj s tym ze vysvetlovanim sa da vela dosiahnut, ale kazde dieta je ine... to co na jedneho plati druhy absolutne odignoruje ☹ zial, keby to tak nebolo bolo by to velmi lahke 😅
a navyse ty pises o dietati co ma 2 roky a par mesiacov, dufam ze to nevyzneje ze ti prajem nieco zle, to urcite nie, ale naozaj nemozes tusit ci tvoje dieta bude aj v 7 rokoch take poslusne alebo sa to uplne nezmeni... moje dieta jedlo este pred par mesiacmi ako srotovacka a teraz mame zase periodu nejedenia, zial uz 3x, takze to ze 2 razy ju to preslo v nasom pripade neznamenalo ze bude cely zivot dobry jedak ☹ 😖 😝 ale neprestavam dufat ze tentokrat je to poslednykrat 🙂
@strihalka skusim sa snou porozpravat.niekedy mam pocit ze sa jej malo venujem ale na druhej strane ked sa chcem hrat tak ona nechce chce ist von a frfle.a ked sa hrame tak tak sa jej nic nepaci.ona najradsej rano von a najlepsie prist vecer a pozerat Tv.vtedy je spokojna a zaspi ako babo.
@kacickah , a nepomohlo by trochu, keby ste jej dali vreckové? Ja svojim deťom (7,5 a 10,5 rokov) zhruba od siedmych rokov dávam vreckové, staršia má 4eur a mladšia 3eur na mesiac. Možu si za to kúpiť čo chcú (väčšinou si za to kúpia drobné hračky, sladkosti či detský časopis), na väčšiu vec si musia dlhšie šporiť. Učia sa tým hodnote peňazí, čo koľko stojí a podobne. Malá by išla do obchodu a mohla by si danú vec kúpiť, nemusela by ju ukradnúť. To nie je o tom, že vy jej to kúpite, ale má takto určitú voľnosť v rozhodovaní, čo si kúpi, učí sa tým zodpovednosti. Myslím, že za pokus by to stálo. B.
ahoj, mozno ma len dobry pocit s toho, ze ma nieco nove..co ju aj tak neskor prejde tak chce zasa nieco nove..kamartka mala tiez taku dceru v prvej tr. ZS kradla drobnosti v drogerii, u znamich a tak...a takto to vyriesila:
pred dcerou sa tvarila strasne smutno..nekomunikovala s nou, odpovedala jej jednoslovne, samozrejme ze jej dala najsest vsetko ako sa ma, ale nikam ju nepustala proste musela byt doma, a vysvetlila jej, ze nemoze ist von preto lebo kradne a ona sa nebude bat ze zasa nieco vezme, doma jej zakazala oblubene cinnosti lebo zlodeji nemaju lahky zivot, nech si zvyka. a zacala ju pripravovat na to, ze pojde do polepsovne, Sofi zamozrejme uplne bez duse chodila po byte, nudila sa a plakala. Potom nafingovala telefonat tak aby ho mala pocula ale aby si myslela, ze ho nema pocut, ze zajtra ide do polepsovne a nesmie si vziat ziadne hracky, potom ju nechala co urobi a vecer prisla s placom ze ci ide do polepsovne, ano a nech si ide pobalit veci..rano ju zobudila a isli...trochu sa povozili a skoncili niekde v pezinku pred hrackarstvom na lavicke, ze si teda daju este zmrzlinu a pojdu vtedy sa spolu porozpravali, obidve si poplakali, Sofi slubila , ze uz nebude kradnut len nech nemusi ist do polepsovne nakoniec vysvetlila, ze proste sa jaj paci ked ma nieco nove, tak dostala este hracku podla svojho vyberu , a vyriesili to tak, ze si s kamaratkami poziciavali hracky a nemusela ich kradnut...teraz ma Sofia 12rokov a uz sa to neopakovalo dokonca maju perfektny kamaratsky vztah a navzajom si doveruju. Sofia nikdy nezabudne na tie tri dni co mala ist akoze do polepsovne a uz aj vie, ze to bol len podfuk.
Mozno ju treba dostat len do hranicnej situacie aby si sama uvedomila ze takto to proste nejde a nechat ju vydusit..urcite to nie je lahke ani pre jednu no za pokus to stoji. si pamatam, ze sme tam vtedy boli a mala bola jak bez duse aj mi jej luto bolo ale zabralo to a cele to trvalo 3 dni piatok a vikend..pamatam si ze este potom bola taka co ja viem strnula...proste sa hambila za to co sa udialo ale preslo to
@kacickah myslím, že robíš všetko správne tak ako my, len ona má proste problém, nie ty, myslím, že sme na tom asi rovnako, naša dcéra začala od prvej triedy, najprv to boli perá a drobnosti, teraz sa to prenieslo až cez naše peňaženky, neustále klamstvá, riešime to už aj u detského psychiatra, je to začarovaný kruh. Verím, že s mužom robíte všetko čo je vo Vašich silách, tak ako my, po dobrom, už aj po zlom, ale to je na nič,je to únavné a vyčerpávajúce, ja Vám len držím palce tak ako aj nám. Sama som si sem prišla po radu, ale ako vidím, žiadny zázrak sa nekoná,lebo vlastne čítam o nás 🙂 . Tieto deti majú skutočne poruchu správania a emócií. My plačeme a im to je jedno, ale oni za to nemôžu , lebo je to diagnóza.Psychiater by Vám to možno vysvetlil, teda nám dal odpoveď, aspoň jednu, len som myslela, či niekto nenašiel cestu von z tohoto začarovaného kruhu a či v tom nie sme samy. Vidím, že nie...Hlavu hore, veď sú naše 😉
@evita7063 podobnu situaciu sme zazili aj my. Syn doniesol nejaku hracku, vraj mu to kamos dal. Potom som z neho vypacila... takze mu to vzal. Ked som mu povedala aby mu to vratil, sluubil ze ano, ale schoval si to v izbe. Vymyslal si ze on to chcel vratit, ale zabudol. Takze nechcel. Zufalstvo pre mna, lebo sa bojim ze z neho bude nejaky podvodnik.. ked mi klame do oci. Zacarovany kruh ako vravis. Kazdy tii raidi, ze bitka nepomoze.. ale co pomoze? dohovaranie tiez nepomaha.
Tieto argumenty počúvame denne, dala mi to kamarátka, našla som,požičala mi a podobne, ja som jej to žrala na dennom poriadku, kým som proste nedostala rozum a neprestala som prehliadať to, že mám doma klamára a zlodeja, to je na tom asi najťažšie...pripustiť si to! A nedá sa s tým urobiť nič, možno len dúfať, že im vstúpi do života niekto, niekedy, kedy im to skutočne príde už zbytočné a nám možno aj ostane aj zvyšok nervov a snáď sa nám nezosype život a vzťah, lebo je to skutočne vyčerpávajúce. Treba sa naučiť povzniesť. Držím Vám palce, nie ste sama. Je to na nič. 😒
z mojho pohladu by som si vsimala co kradnu...ci ide iba o pasiu, resp. psychicku poruchu ako je kleptomania jednoducho, ze beru co im pride pod ruku pre ten pocit alebo su to urcite veci co si nemozete dovolit alebo ich nekupujete ci doma nemate....deti su velmi sikovne a uz v rannom veku si dokazu zratat, ze ked nieco mat nemozem tak si to ukradnem.....
verim tomu, ze riesenie nie je jednoduche, ale nejaky film ci dokument o polepsovni alebo vazeni by um urcite pomohol, lebo prave tam to konci ak sa to nepodchyti.....kradnutie mozhe viest k dalsim neduhom...preto trochu postrasenia ako predidenie moznym katastrofam by odveci nebolo...
🙂 no tak to by bolo fajn, keby kradla to, čo doma nemá, alebo niečo na čo nemáme, potom by som možno mala aj výčitky svedomia, lebo keď vezme gumičku, alebo pero, lebo ona nemá práve také ale iné, tak to je skutočne dôvod, alebo na návšteve detský mobil pre barbie, keď ona má skutočný dotykový...je to začarovaný kruh, sú svetlé dni kedy sú fajn, je s nimi sranda, skôr je to o rodičoch, musia byť silní a statoční a skúsiť sa nehnevať sa na tie deti, že sú také aké sú, pre mňa ako mamu je to nesmierne náročné a ťažké, hovorím svojej dcére, že je výnimočná, šikovná, najkrajšia v širokom vesmíre, že ju milujem, hlavne nech sa mi netúla, i keď viem že sa mi o hodinu pozrie do očí zase ma oklame a nepríde načas, lebo proste nemá na to dôvod, proste si ho vymyslí a ja to MUSÍM prijať, lebo sa mi raz nevráti vôbec, je pod sústavnou kontrolou, rodičia, ktorí to zažívajú vedia, že je to náročné 🙂 tieto deti sa neboja ničoho
@lev40 ahoj 🙂 po roku som tu, musím povedať, že sa to upravilo, odsťahovali sme sa do Nemecka. Sme tu bez mesiaca rok. Odsťahovali sme sa malá sa zmenila. Samozrejme ešte to občas skúsi. S kradnutím je nadobro koniec. Najprv bola mesiac u babky ale tak sme si chýbali, že bola neskutočne šťastná,že som si po ňu prišla, pochopila, aké by to bolo, keby prišla o maminku, aká je to daň, bola tu tak vyťažená nemčinou, ktorú pred tým nemala a cudzím prostredím a deťmi a všetkým, že na také niečo ani nepomyslela, nebol čas. Ten stres a ten tlak, že musí všetko zvládať a byť v škole a samozrejme poslúchať, lebo nemecké školy sú iné, striktné. No bolo to náročné. Ale bol to liek. Sem tam príde o pár minút neskôr, ale má za to zaracha a potom je dlhšiu dobu pokoj. So strachom spomínam, čo bolo, hodiny čakania a hľadania, krádeže a to všetko ani neviem, ako som to prežila. Občas skúsi klamstvo aj s veľkým plačom, ale už som ju prekukla, hlavne keď to je s tým teátrom...tak jej poviem s chladným hlasom, že hádam si to aj odpustíme a povieme si to nie? Je tu všetko iné. Aj ja som sa zmenila, mám viac času, je to aj o peniazoch samozrejme, finančne sme na tom lepšie, som kľudnejšia. Našli sme cestu. Som šťastná. Bol to zlý sen
Nikdy to nechcem zažiť. Sem tam sú výkyvy. Ale to je kvapka v mori.
@gita17 podla.mna je to spravne...dieta sa musi naucit dodrzivat pravidla...ja mam sice este male dieta, ale tiez ju budem viest k plneniu takychto veci
@gita17 Moja dcéra mala hrozné problémy teraz sa to upravilo, zaracha má na jeden deň čo je pre ňu výstraha, môj strach keď sa túlala a mamičky, ktoré majú takéto komplikované deti...tá minúta trvá pre ne hodinu, chápu ma preto musí prísť okamžite trest a dieťa pochopí,že dobre sa má len keď dodržiava pravidlá. Výplatu máš tiež len keď chodíš do práce.A nie som dozorca, len som zažila hrozné veci, hodiny čakania, strach , teraz sú to minútky, toto sú pre mnohé mamičky písmenká, ale pre niektoré je to realita, ktorú žijú denne, nedá sa to popísať, čo sme zažili a je to preč. Záleží na každej jednej minúte. Z lásky. Nie pre krik.
ja robím v obchode zástupkyňu a mala som tam malého kradoša išla som na neho takým spôsobom že som začala vypisovať papiere do polepšovne a že idem volať policajtov ,nikoho som samozrejme nezavolala prišiel si ocko pre neho no malý si to určite zapamätal... no bolo mi ho nakoniec aj ľúto ale už sa odvtedy v obchode neukázal