Dieťa kladie opakovane otázky: Ako reagovať?
Dobrý deň, moja dcérka má 10 rokov. Je šikovná, v škole jej to celkom ide. Približne od začiatku školského roka nám začala dávať otázky typu , že či si môže zobrať na druhý deň jej obľúbené oblečenie. Bolo to niekoľko krát za deň čo sa nás na to opýtala. My sme jej vždy odpovedali,že áno, ale vätšiu pozornosť sme tomu nepripisovali. Je tomu asi mesiac, čo sa intenzita rovnakej otázky počas dňa zvätšila a my sme si začali všímať, že niečo nie je v poriadku. Posledné dva týždne sa nás to pýta skoro stále, s odstupom niekoľkých minút s tým, že si vyžaduje kladnú odpoveď. Pýta sa to všade( doma, vonku, v obchode..). V piatok sa pýta čo , či si môže obliecť určité veci v pondelok. Problém začal zo dňa na deň. Predtým sa správala normálne. Nestretol sa niekto s niečim takým. Neviete mi poradiť, čo by to mohlo byť? Ďakujem za Vaše odpovede.
@dadena5 https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/3710/po...
Aj keď sa to môže zdať malo (len niekoho vypočuť), ma to v skutočnosti veľkú silu s veľmi pozitívny účinok.
@dadena5 ešte ma napadlo… môžete s dcérkou na kritické poznámky ohľadom oblečenia trenovat nejaké primerane reakcie/odpovede (vtipne, ľahké, priame, nenásilne, hranice určujúce). Napr.
- No, každý mame svoj štýl obliekania alebo nie?
- Tak dnes som asi módna rebelka.
- Nie je pekne komentovať cudzie oblečenie.
- Každý si predsa vyberá oblečenie podľa seba, čo je veľmi super.
- alebo to nechať tak, nijako nereagovať, iba sa pousmiať a pokračovať vo svojej činnosti
Aj pokial by dcerka mala nejakú diagnózu, vždy je za tým nejaká príčina a nejako s nou treba pracovať.
Ona sa momentálne líši od deti fyzicky aj správaním v čase, kedy potrebuje byt prijatá, akceptovaná v kolektíve, mat kamaratov. Myslím, že prežíva veľké sklamanie, smútok, trápenie a nevie si s tým vysporiadať. U vás rodičov hlada pochopenie, prijatie, oporu a podporu. To, že sa pýta stale tu istú otázku znamená, že to je v nej stale živé, trapi sa tým, prežíva to, mysli na to neustále. Potrebovala by sa s tým nejako vyrovnať.
Naštuduj si niečo o empatii, emaptickom počúvaní, empatickej slučke.
Pokial by mi dcerka kládla tuto otázku, v tej chvíli by som sa čo najviac snažila do nej vcítiť, pochopiť ju, porozumieť tomu, čo asi prežíva.
Okrem odpovede áno, by som citlivo, láskyplne a v čo najväčšej pozornej prítomnosti povedala 1-2 vety, či nejakú otázku navyše.
Napr. ty chceš mat asi slobodu v tom, čo si oblečieš, chceš zrejme nosiť to, čo sa tebe páči, v com sa ty sama cítiš dobre; chcela by si sa rozhodovať bez ohľadu na to, čo si o tom mysli niekto iný; trapis sa tým, že druhým sa to nepáči; chcela by si, aby ta deti prijímali takú aká si; nechceš, aby riešili tvoj vzhľad či nejakú inakost…?
Kľudne by som opakovala rovnakú vetu i niekoľkokrát, ak by ma nič iné nenapadlo, dlho a vela krát s vierou, že jej pomáham spracovať jej ´boliestky ´. Vnútorný svet sa meni, uzdravuje postupne bez okamžitých zjavných výsledkov.
Tu sa treba skôr zamerať na jej emocionálny stav, pocity, než na objektívnu realitu a jej riešenie.
Ak budeš mat kapacitu na prijatie aj jej silných emocii, môžeš obcas odpovedať “nie”.
Inak môže pomôcť, keby si v tej triede nájde aspoň 1-2 kamaratov, či iný kolektív deti, ktorý by ju prijímal (v inej škole, či nejakej mimoškolskom krúžku).