Ahojte. Idem sa s vami poradit. Mame tretiaka. V skole to celkom ujde, matika celkom fajn, aj slovina sa celkom da. Videla som aj horsie pripady, napr. mojho brata (on ma poruchy ucenia) v detstve ci par spoluziakov. Ale. Je totalne nechapavy, vsetko mu treba milion krat vysvetlit, podla mna aj pri uplne najjednoduchsich veciach je dost mimo. Ja, muz, aj druhe dieta, nam to v skole perfektne palilo, ale snazime sa byt velmi tolerantni, neporovnavame ho, nehodnotime ho z “nasho” pohladu. Psychologicka pred 3 rokmi ako isiel do skoly po odlozenej skolskej dochadzke, povedala ze je vsetko v norme. Ale mne sa to nezda. On je schopny pol hodinu az hodinu ucit sa napr. jednu uplne kratku vetu v anglictine. Tak teraz uprimne, mam to brat ze je v tychto veciach taky aky je, a uz to extremne nezmenim a budeme sa trapit celu skolu, alebo s nim mam makat do aleluja? Uz som z toho vycerpana.
Nasa prvorodena tiez mala od 1. triedy tazkosti (dovtedy ani naznak, este som sa vyslovene uciteliek v predskole pytala), nastupila ako 6,5-rocna.
A zrazu bum, styri riadky pismenok pisala hodinu a pol, unavena, znechutena...
Sli sme do CPPaP. To nie je len o tom, ze Ti daju papier a ten Ty buchnes ucitelke o stol a vyriesene. To nie je cieľová stanica, ale zaciatok. Nam povedali, v com je priemer, v com je lepsia, v com zaostava. Poradili ako s nou pracovat, ako pracovat na tom, co jej nejde...
...ale odporucili i dve ine - lekarske vysetrenia. Trvalo rok, kym sme ich absolvovali (terminy u specialistov nepustia ). Tri tyzdne po druhom uz bola po operacii - zistili jej nador na mozgu.
Ten bol tiez za niektorymi prejavmi u nej, no to sme zistili az spatne.
Jasne, to zrejme a dufajme nebude vas pripad, ale CPPaP je urcite spravna cesta.
Nasa je uz na 2 stupni a medzitym ma v skole iste ulavy, ale tym to pre nas nekonci a pracujee dalej spolu na skole. No uz je ovela samostatnejsia.
Veď ho dajte otestovať, potom môžete žiadať úľavy v škole. Ale hlavne ho prijmite aký je.
@akvi ale on uz ma 9, dali sme ho o rok neskor do skoly. Uz by som dufala, ze si zapamata co ta samohlaska je
Dakujem zienky za postrehy, mam v tom teraz trochu jasnejsie. Budem sa pytat do cppap
@januska12323 o ulavy mi nejde. Skor ci mozem este nejak inak pomoct jemu aj sebe. Ale asi po navsteve cppap budem zase mudrejsia
@matkahelka muz učí už 8 rokov v takej škole sú tam deti s adhd dyskami a inými poruchami mentálne úplne v poriadku a v triede je ich max 8
A nieje to iba tym, ze ho to nezaujima? Je to chlapec, mozno ma vlohy na matematiku a techniku.
Moj syn ani basnicku Mikulasovi. Preneho je nepodstana aj ktora ruka je prava, ale knihu o Dinosauroch vie naspamat od slova do slova.
Tuto paradnu schopnost ma po mne . Basnicky v lepsom pripade za 3, vacsinou za 5.
Autorka - môj je už dospelý a stavím sa, že nevie, čo je to samohlaska On naozaj nevie niektoré veci, ktoré sa všeobecne považujú, že "by mal". Ale reálne, sú to zbytočnosti. Koľkokrát človek v živote potrebuje vedieť, čo je to samohlaska? No väčšina ľudí to potrebuje vtedy, keď takúto zbytočnú informáciu vysvetľuje svojim deťom, ktoré sa to učia v škole. No a teda moje dieťa takéto veci proste nevie.
Pretože ja som ho netlacila do učenia sa blbostí, ale radšej ho podporovala v tom, čo ho zaujímalo.
mame nieco podobne u nas, ale zas nerobim z toho tragediu, proste ideme a uvidime....
Ja sama som mala poruchy učenia a však našla som si svoje spôsoby ako sa mi učilo najlepšie (úplne vpohode som sa časom dokázala naučiť na 1-2ku, pri najhoršom na 3ku v predmetoch ktoré mi veľmi nešli). Mne veľmi pri textoch pomohlo farebne si značiť, nahrať si text a počúvať ho, rozdeliť si učenie na časti a postupne sa ich učiť, písať si opakovane veci ktoré som sa učila, tesne pred testom sa na rýchlo naučiť (vtedy som si zapamätala veľmi veľa). Kým som bola mladšia 1-4 ročník sa mi najlepšie učilo s rodičmi, prípadne mi veľmi pomáhalo keď ma skúšali doma.
No tak to je podľa mňa úplne ok. Ono to učivo totiž deťom zmysel nedáva. Akože fakt si niekto myslí, že 7 ročné dieťa zaujíma, čo je spoluhlaska? A je úplne v poriadku, ak sa dieťa učí to, čo mu dáva zmysel. Treba ho podporiť v tom, čo ho baví. Ja si na rozdiel od väčšiny vôbec nemyslím, že to, čo sa učí v škole, je nejako životne dôležité. A ak máš možnosť, dala by som takéto dieťa skôr do komunitnej školy, lebo fakt si nemyslím, že mu prospeje, že ho budeš nútiť učiť sa veci, ktoré má v paži. Aj tak to zabudne a akurát znenavidi učenie a školu.