Moje 6 ročné dieťa si ma absolútne neváži
Ahojte , som uplne nestastna ... Moje6 rocne dieta si ma vobec nevazi .
Robim pre nho co mozem , staram ako len mozem , co chce to dostane , venujem sa mu , milujem z celeho srdca ...
v skole ma super prospech ,nenadava , je citlive to moje dieta nadherne , mudre , uzastne , no nevazi si ma .
Doma si so mna robi sluzku, ..ked uz mam toho dost a ide mi to cez hlavu tak skriknem ze uz bolo dost ja nie som tvoja sluzka ..odpoved : ano mami si . Vytoci ma to ze moje vlastne dieta sa so mnou takto bavi tak zakazem napr.x-box , a laptop na cely den , .. necham len rozpravky na tv . , ked nieco navarim nechce jest tak zakazem sladkosti alebo cokolvek ine pokial nezje to co som dala ... odpoved: etse sa na mna nastve a ukazuje nervy .
Pooblieka sa akoze ako na modnu prehliadku pocas dna... o hodinu ..vsade veci porozhadzovane a berie dalsie ...nechapem...poviem jej ze ziadne dalsie neberie a dam to naspet do skrine ...ukaze mi nervy a este sa do mna zacne ze to su jej vec a ze ona si s nimi moze robit co len chce leo su jej.
Spori si korunky v takej doze ( vacsinu jej tam sporim ja samozrejme ) ideme do obchodu a ona zacne ze si to moze minut lebo je to len jej...(aj ked napr.bezne nakupy to nie je problem ked poviem ze dnes nekupujeme ziadne hracky tak v pohode , nerobi mi cirkusy ) pricom jej to tam sporim, preto aby sa naucila s tym hospodarit a aby aj pochopila ze ked to naraz minie nebude mat uz nic...(ludia ma tam bezne 70-80 libier ) a vie o tom pretoze niekedy ich pocita ...vie dbre ze same tam nenaskacu...
Nikedy mam pocit ze by bola schopna za zapredat za kusok cokolady alebo ja neviem ani coho .
Dnes si po nu prisiel akoze ,,otec ,, niekedy si ju berie na vikend ( nie je to biolog.otec ale mala si ho tak pameta kedze s nami do casu bol asi cca do jej 5 tich ) , sla som s nimi na atrakcie kde chodievame bezne , alebo on s malou alebo ja ked je doma so mnou...viete co spravila? najprv zacala zjapat nech idem prec , a nech s nimi nejdem .. potom zacala revat ako blazon ze ona si mna tam nezela .
Viete ako ma toto ranilo? nedavno som dorevala ako male decko , co sa nemozem cez to preniest , ze vlastne dieta mi toto takto povie...tak hnusne ma odbije ...
nadovsetko ju milujem a velmi by som chcela aby toto zmenilo , boli to ked sa k vam vlastne dieta takto sprava ... no nemam silu nastolit razne pravidla alebo vlastne ani neviem kde zacat... ako vysoko polozit hranice... co je uz moc , co je este v pohode ...je citliva a ja ju milujem , ale ona ani nema sajnu ako mi tymto spravanim ublizuje... a nechcem ani aby ma znenavidela alebo zacala utekat k nemu za to ze jej zrazu nastavim pravidla myslim tym prisne alebo neviem ani sama co, ... poradte kde mam zacat?
Prosim Vas na komentare od veci nie som zvedava... potrebujem pomoct.
naučte sa na nejaké PRAVIDLÁ
kľudne si ich dajte na nástenku, spolu sa na nich dohodnodnite a potom
o nich rozprávajte, napĺňajte tie veci spolu
(ja som napr. takto riešila: že si malý musí nájsť čas na jedlo! 🙂
že počítač je len do šiestej a keď to nevychádza, večer sa už nezapína
že sa používajú pozitívne vety atď.)
Musia byť denno-denne na očiach a v debatách, z viacerých strán napr.:
"dnes celkom dobre ti išla tá ohľaduplnosť, aj si mi pomohla s tým košom.. a pamätáš, ako som sa zamračila, keď si odbehol a jedlo si mal potom studené?"
Proste veci, ktoré sú pre teba dôležité -- treba riešiť, spraviť z nich TÉMU DŇA, tému týždňa apod.
Ešte ma napadlo, že čo funguje/nefunguje: keď niečo chceš od malej, nevrav jej to z druhej izby -- ale choď za ňou tam, kde je ona, teda do jej situácie🙂
Tie pravidlá (ako slovo) treba zaviesť do slovníka vášho, aj rodiny...
bola som raz na takom školení pre učiteľov MŠ/ZŠ, je to celá metodika 🙂
@zltyslonik mas pravdu, suhlasim so vsetkym. Ja dokonca ani neviem, ci je dobry napad, aby mala chodila k tomuto cudziemu chlapovi. Iba ju rozmaznava a ani nie su rodina. Podla mna skor mama ho potrebuje, aby citila že dcerke zabezpecila nejakeho otca, ked uz biologickeho nema pri sebe. Myslí to dobre, ale ma to skor opačny efekt.
A vobec som sa neurazila 🙂 Rada si prečítam, čo píšeš. AJ ked občas pochybujem, či je to troling, alebo taky zmysel pre ironiu. Ale napr. ta pocikana a znasilnená z pohara vina, bola super 😂 😂 Presne tak by som to podala aj svokre ako odpoved na tie je dristy, ze bola opita.
baby tu popísali veľmi veľa a naozaj k veci, na 85% sa pripájam a ani nebudem menovať ktoré napísali najlepšie...
mna len napadla taká drobnosť - na návštevu by k vám mohla prísť vysoká prísna pani v kostýme, s taškou a šanónom s papiermi.
povypĺňala by dotazník, kde a ako bývate, či máte ok
sociálne zariadenie - kto čistí a upratuje,
kúpelku - kto perie , čistí, žehlí
kuchyňu - kto varí, nakupuje potraviny, umýva riad, vynáša smeti, čo sa varieva doma a či chodia jesť aj inde
spálňa - kto tam býva, kto upratuje, ukladá veci, utiera prach, ako je poriadok v skrini
detská izba - či je posteľ vvhodná pre dieťa, či je čistá, kde a ako sú poukladané veci -čisté opraté ožehlené, kto to robí, či má tam miesto na svoje hračky, knihy, hry, športové a výtvarné potreby kto to upratuje, kto vysáva, umýva okná, perie záclony a závesy, či má svoju elektroniku a ako často ju používa
obývačka - ako trávia v nej čas, kto tam upratuje,
chodba, hala , schodisko blízke okolie domu,
kde chodila do škôlky, ako sa jej tam páčilo
kde chodí do školy a čo sa učí, aké má výsledky
na aké krúžky a aktivity chodí
akých má kamarátov, spolužiakov
kde a čo robí matka, aké má zamestnanie, ako sa dopravuje, ako a kde nakupuje
ako je to so starými rodičmi, kde žijú, ako sa kontaktujete a pod.
akotrávite spolu voľný čas, kde chodíte, aké výlety, hry, zážitky
usilovne by si pani zo sociálky zapisovala, a zopárkrát by len prehodila, že to budú porovnávať, hodnotiť, a skúmať, či môžu spolu žiť, lebo mama je taká zlá ked jej nepomáha, kričí na ňu, nevarí jej neupratuje a ked je taká zlá že ju aj udiera, ved to povedala v škole a bola pri tom aj polícia a kolegyňa zo sociálky, tak ju asi takej mamy zbavia a bude tej malej lepšie. ešte sa s ňou poradia, kam by chcela ísť, ked tu mama nebude...
ja viem že je to riadne fest, mám asi príliš bujnú fantáziu, ale ostatné rady tu už padli a stále nie sú dosť dobré. potom už len nahlásiť dieťa na políciu, na sociálku , podať trestné oznámenie za amorálne správanie, šikanu, krik - posychické týranie, ekonomické týranie a agresiu, nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na tele
= keby toto všetko nám robili dospeláci, tak to takto riešime, alebo aj s hrubokrkými, len malé dieťa je malý anjelik, tomu ani nonono ....
vysoká pani 🙂
@tomiholjubavi mas pravdu ale povedz mi ktora matka nechce pre dieta to najlepsie?
ale inac tie zakazy na x box a nove hracky kazdy den zaberaju , a ani by ma nenapadl ze to pojde takto efektivne ... Ako vdaka vsettkym co ste mi radili....
Este musim dost pracovat na tych pocitoch viny co mavam ked jej nieco nedam pekne dlho ale inac uz mi aj pomaha v domacnosti ako veci sis voje uprace a aj olecenie si niekedy posklada... a aj s tym jedlom to je uplne super , proste navarim nieco a bodka, nechces jest tak bud hladna ...viete co ? 2-3 hodky max a aj tak to zje ..a ja som taka rada ze do seba dostava aj ine jedla ako len doteraz. Velmi sa tesim ze to ide k dobremu a ze stacilo len tak malo :D Ale vsetkym dakujem pekne :DDD
@sopka10 ja som ako dieta nedostala bitku nikdy, fakt nikdy. Iba v puberte som raz schytala od mamy cez papulu za drzosť.
Napriek tomu, že ma vobec nebili, som si za celé detstvo nedovolila ani 5% z toho, čo tvoja dcéra. A teraz, hoci mam už 30 rokov, keď mama zavelí, naklušem a robím čo nakáže 😅 Vždy to tak bolo u nás bolo.
Mama povedala, že na vysvedčení budú samé jednotky, tak boli.
Mama povedala, že sa bude upratovať, tak sa upratovalo. Žiadne revy, trucovanie a hystérie nám nepomohli. Dovtedy sme čučali v izbe, kým nevyzerala podla jej predstáv. (Počítač, telka atď boli v obývačke.)
Mama povedala, že budeme jesť čo pripravila, tak sme to jedli. Keď sme nechceli, mali sme smolu, nič iné nebolo v ponuke.
Mama povedala, že takto oblečené von nepojdeme, tak sme tak oblečene von nešli...atd atd
Pamatám si, ešte sme boli uplne malé, strasne sme so segrou chceli tie velke chodiace babiky. Aj sme ich dostali. To bolo radosti...Ale za dva dni sme zobrali pera a fixky a popisali im cele tvare. Potom sme revali, že su popisane. (logika 😀 ) Bolo by najmenej zobrat aceton a vydrhnut ich, ale nie. Zostali také dočarbané a my sme sa mohli rozdrapit od jedu, nič nám to neosožilo. Ešte sme za trest dostali hračkové embargo na veelmi dlhu dobu.
Neskôr, už sme boli v puberte, sme si tak skoro vyškemrali mobily pod stromček. Lenže náhodou sme dopredu zistili aké dostaneme - dva rovnaké, začali sme ohrnat nad nimi nos a vieš čo? Mama ich bola normálne vratit, ešte nerozbalené v krabiciach...a tato nam povedal, že ked nam neboli dobré hentie, nedostaneme žiadne. A fakt...ešte dobré dva tri roky sme mohli o mobile len snivat. Bol to následok nášho nevdaku. Doteraz si na to spomínam s trpkosťou, že aka som bola blbá. Odvtedy sa u nás žiadny nevdak nekonal.
Ako malé sme si vyrevali psa. Jasné, že sa nám o neho nechcelo potom starať, tak to prischlo tatovi. Ešte sme aj porušovali zákazy a pratali si ju do postele potajomky, dávali jej všeličo pojesť - cukriky, chlebíčky, zemiaky. Obcas sme jej nalakovali pazúrky 😂 Podmienka však bola - jeden raz uvidím, že psíkovi ubližujete, okamžite pojde k dobrým ludom a vy už nikdy nedostanete druhého. Náš psík nebol ani raz čo len za chvost potiahnutý, lebo sme vedeli, že mama svoju vyhrážku splní.
Raz sa ale stalo, že na našu fenku vyskočil susedov pes a mali sme šteniatka. Keď sa okotila, mama nam povedala, nech k nej nechodíme moc blízko, lebo nás može pokúsať. Jasne, ze som išla a rovno jednodňové šteniatko išla na ruky brať...a? jasne, že ma rafla. Ale len trochu, za prst, viac vystražne, než reálne. Ani krv mi nešla, ale zlakla som sa a revala ako tur. A hovorim: sprostý pes, uz ju nemam rada! a mama mi, že: sprostá si ty, lebo si vedela, čo sa stane a aj tak si to išla robiť. ...no nakoniec som dostala vypindané, žiadne fúú fúúú chudatko. Bola si upozornená, teraz si nes dosledky. inak iwesska napisala na túto temu zaujimavy članok, odporúčam ti prečítať.
Moja mama nebola tyran, vlastne dost nas aj rozmaznala. Lebo sme mali v podstate všetko - aj tamagoči, aj jednoradové kolieskové korčule, aj céčka, aj walkman a ostatné vychytávky vtedajšej doby. Akurát sme nič z toho nedostali zadarmo a všetko sme si museli vážiť. Nevďak bol u nás doma najväčší hriech. Zarábali sme si tieto darčeky posluchom, upratovaním, dobrými známkami, vysledkami na olympiádach a sútaziach...
Napriek tomuto prístupu odmien a následkov, sme k nej lásku nestratili. Prave naopak, mame skvely vztah a je to aj moja najlepšia kamaratka a viem, ze sa mozem na nu spolahnut. Vzdy je uprimna, vzdy to so mnou mysli dobre a aj ked kritizuje, robí to s umyslom pomocť.
Keby mi však dovolila biť ju po hlave pastou a najhorši trest by bol zakazany
xbox na jeden den, neviem či by som k nej mala taky dobry vztah ako teraz.
Bit deti je blbost podla mna, ale hranice určené musia byt. Skús tiež takúto výchovu - bez kriku, bez bitky. Ale dieta musi vediet, ze akcia vyvola patričnú reakciu. Moja mama nemusela ani hláska vydať, už pohlad vedela taky hodiť, že si stískalo zadnicu 😂 Tato vlastnost jej stále zostala 😂