• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Navštevuje vaše dieťa triedu pre nadané deti?

12. januára 2017 
@bebel klobúk dole, nestíham čítať celú diskusiu, ale tvoje príspevky som si vypichla :sweat_smile: Výborne sa čítajú a dosť sa pri nich pobavím :grinning: Máš super synátora, ak sa smiem spýtať, koľko má rokov?
13. sep 2011 o 11:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
btw k empatii: kvitujem treba ju rozvíjať a posilňovať...ale keď sebakriticky pozriem na seba a môjho syna...je ďaleko empatickejší, tak nejak prirodzene. :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:

@hajanka detto u nás, testovalo sa bez mojej prítomnosti. Dostala som len oficiálne dopručenie s mini správou o výkonoch. Spodnú bodovú hranicu však poznám na základe terminológie, neviem, však konkrétne číslo. Schválne som ho dala testovať u človeka, ktorý takmer vôbec nepodporuje segregáciu vzdelávania a výchovy týchto detí. Viem, že je kopec psychológov, ktorí sa "vší silou" snažia o čo najlepšie skóre.
btw pri úvodnom stretnutí ma dotyčný taktiež zhodil, že kde beriem tú trúfalosť hodnotiť ho ako potenciálne nadaného,ktorý by potreboval špeciálny prístup.
Po vyšetrení zmenil tón reči aj prístup ku mne. Bolo to neprofesionálne a bežného rodiča laika by tým úvodom dosť zneistel a možno aj úplne odradil.
13. sep 2011 o 12:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@indiankaindi hm, ďakujem. Má 5.
13. sep 2011 o 12:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bebel obávam sa, že slovko sebavedomie je veľmi široký pojem. U detí pod ním rozumiem to, že si uvedomujú vlastnú osobnosť, opatrne uvediem aj uvedomenie si vlastnej hodnoty ako výsledok istých myšlienkových pochodov v súvislosti s definovaním samého seba s ohľadom na vzťahy so svojim okolím. Také ako istota, pocit bezpečia, dôvera v samého seba to sú už ďalšie záležitosti a v detskom veku to samé od seba nepríde, je nutná stimulácia a podpora dospelého, bez toho by vývoj sebavedomia závisel od náhodných faktorov a systém vlastných pokusov a omylov, ktorých spracovanie sdamozrejme závisí i od typu osobnosti a vrodených povahových vlastností.
13. sep 2011 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 to asi nebolo k môjmu príspevku...ja som sebavedomie ani nespomenula :sweat_smile:
13. sep 2011 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 , to súhlasím, detské sebavedomie je predovšetkým o tom, že blízke osoby (rodičia) ho akceptujú a milujú, takého aké je, tá takzvaná bezpodmienečná láska, láska a prijatie bez podmienok. Na tom môže potom stavať a svoje "vedomie vlastnej hodnoty" si budovať v interakcii s rovesníkmi, s inými dospelými ľuďmi...atď. Takéto deti potom jednoduchšie vedia aj prijať určitú kritiku či nesúhlas s ich správaním, to že ľudia a spoločnosť im dáva určité mantinely. Nevnímajú to ako útok na svoju osobu, na ich hodnotu, ale len ako podnet či zamyslenie ku korigovaniu svojho správania, ku zlepšovaniu vo výkonoch či v správaní. A vedia aj kriticky a reálne zhodnotiť aj chválu či preceňovanie ich schopností.
Samozrejme tú empatiu a schopnosť pochopiť pomerne zložité medziľudské vzťahy a hlavne schopnosť pochopiť sám seba je u detí vyvinutá v rozličnej miere a aj pri nasprávnejšom prístupe si mnohé deti toto budujú až do dospelosti a niekedy to nepochopia ani vtedy.
13. sep 2011 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bebel to je jedno, diskutujeme, klikám v slede diskusie, nebuď vzťahovačná :slight_smile:
13. sep 2011 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 väčšinou to potom lavíruje v dospelosti v extrémoch (nekonečný narcis vs. zúfalec bez akéhokoĺvek pocitu vlastnej hodnoty)
13. sep 2011 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 , a často sa tieto protipóly objavujú v jednej osobe :wink:
13. sep 2011 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 veď to !!!
13. sep 2011 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maggie2 ale reaguješ na mňa :grinning: nie som vzťahovačná :wink: Sebavedomie, hodnoty, ašpirácie študentov...boli témou mojej diplomovky, brrrrrrrrrrrrrrr...to sú vody, ktoré zďaleka obchádzam a nemienim ich viac hodnotiť, lebo sme aj tak k ničomu poriadnemu nedospeli. Už sme v dohadoch a vysokej abstrakcii a domýšaľania, čo ako funguje a vytvára sa. Ontogenéza osobnosti a jej zložiek je veľmi ošemetná záležitosť - nedá sa regulovať pravidlom.
V každom prípade poučka z múdrych kníh znie, že Sebavedomie je modulované individuálnymi zážitkami(precíteniami) úspechov a neúspechov.
Idem už off, lebo máme nejaké povinnosti.
čaute. :wink:
13. sep 2011 o 12:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Teda pár dni som tu nebola a vidím že ste popísali poriadne musím docitat! Ale skôr ako docitam vsetko zameskane neda mi nezareagovat :slight_smile:
@bebel presne si vystihla moje pocity :slight_smile: Ja ak nemusím tiež "nepriznam" že syn chodi do nadanej triedy. Nie že by som sa hanbila ale unavujú ma reči typu: aj nás/ naša mala je veľmi šikovný ale my sme ho/ju testovat nedali. A hlavne ked pocujem ten tón hlasu ... Az ma z toho vždy pichne v zadku. Sorry. Niekedy sa tomu ale nevyhnem kedže syn chodi do školy na opačný koniec mesta každého zaujíma preco :stuck_out_tongue_closed_eyes:
V poslednej dobe začínam môjmu " nadanemu" lepšie rozumieť a snažím sa ho chápať, ale synacik vytača ocka teda parádne. Včera zabudol v škole peňaženku s kartickou na obedy a brejky ( u nadanych deti vraj bežné že takéto veci zabudajú) mm s ním robil poriadky že je totálne nezodpovedný.... Mladý (plakal lebo tvrdil že ju mal stále na krku a že nevie kde sa podela) na to že ty si oco nikdy nic nezabudol? a uz bol oheň na streche. A sranda bola že akurát včera si mm zabudol v robote vestu s dokladmi :grinning: ja som sa syna zastala že rano ju určite nájdeme v škole a pripomenula ockovi tu vestu z dokladmi a uz som bola zlá aj ja a vraj to je iné. Najlepšie ale bolo že peňaženku som našla na večer na pisacom stole kde si robil ulohy :grinning: :grinning: :grinning:
13. sep 2011 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ilona3 , teraz cez víkend som sa stretla s jedným veľmi bystrým chlapčekom, čo chodí do školy pre nadané deti v Košiciach (nebol to ten tvoj? :grinning: :wink:) , prišiel do nášho turistického klubu. A jeho babka mi hovorila o tej škole pre nadané deti a ja som jej na to povedala, že aj naša Sonička je veľmi šikovná a tiež som chvíľu uvažovala o tej škole. Ale myslela som to úprimne, skôr ako nejakú spoločnú tému na rozhovor. Nie ako niečo v štýle "nemyslite si, že máte doma zázrak, naše dieťa je rovnako dobré, keď nie lepšie" Takže už budem vedieť, že takáto odpoveď môže niekoho iritovať :wink:.
Ale všetko je to o vnútornej projekcii, keď počúvaš dookola tie isté reakcie a reči , tak prikladáš tomu určitý význam, ak je k tomu spojený s tónom hlasu a výrazom tváre... :confounded:.
Ale chápem o čom hovoríš, ja som sa podobne vyhýbala tomu, aby som niekomu spomínala, že moje dieťa chodí (chodilo) do waldorfskej (súkromnej) škôlky. Tak isto som mala z reakcií niektorých ľudí pocit, že ma kdesi pichá. Niektorí to brali, ako, že to máš tak "nóbl" dieťa, že mu nestačí "obyčajná" škôlka ako tým našim deťom?. Takže tiež som rozmýšľala, komu čo poviem. B.
13. sep 2011 o 13:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
tým chcem povedať, že kým dieťa nie je otestované relevantnými testami, tak všetko je to viac menej na dohade a subjektívnom pohľade, či a nakoľko je dieťa nadané a akú vysokú má inteligenciu. Sú všelijakí rodičia, tí čo nadanie detí tak trochu skrývajú, lebo sa obávajú zlých (možno až závistlivých) reakcií a tí, ktorí sa nadaním svojich detí chvália kde sa dá, väčšina je niekde medzi tým.
To, či nedá rodič dieťa otestovať, len preto, lebo v kútiku duše sa obáva, že výsledky by neboli až také oslňujúce, ako si namýšľa, alebo preto, že týmto testom neprikladá až taký význam, poprípade si myslí, že by to mohlo dieťaťu uškodiť - všetko stojí na tom, ako dokáže byť rodič k sebe či okoliu úprimný. A minimálne kvôli svojmu dieťaťu by k sebe úprimný a súdny mal byť. B.
13. sep 2011 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 moj syn chodi do školy v Martine, takže to nebol on :slight_smile:
To že sa synovou školou nechvalim som myslela presne tak ako si to napísala, že z väčšiny ľudí som mala pocit že si myslia že sa chvalim ake mám úžasne dieťa pripadne lepšie ako iní a pritom to tak vôbec nie je. Preto to radšej nehovorím a mám pokoj. A samozrejme je pravda že tak nereagovali všetci.
Ale musím zase povedať že starí rodičia sa pochvali veľmi radi :wink:
Stalo sa mi ale že než sme išli na testy do PPP tak som sa dozvedela o dvoch deťoch ktore su "velmi nadane a budú chodiť do triedy pre nadane deti". Ked nám po testoch psychologicka odporučila tuto triedu tešila som sa že tam bude mat syn kamarátov. Na moje veľké prekvapenie tieto deti som potom v škole nenašla. Na testoch sa "nadanie" tychto deti nepotvrdilo. No neviem ako sa potom cítili rodičia, ale asi nic moc, ked sa chvalili vopred a v ich prípade to bolo naozaj chvalenie sa. :slight_smile:
13. sep 2011 o 14:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, som tu nová, babeny, v kolkých rokoch dieťaťa ste začali prvý krát tušiť, že vaše dieťa je nadanejšie ?? :slight_smile: čo som tu stihla prečítať, tak všetky máte už staršie detičky, ale ako sa to začalo prejavovať? My máme 2 ročného syna, nejdem ani nechcem robiť žiadne ilúzie o nadpriemernej inteligencii, ale predsa len pozorujem u neho viaceré odchýlky od svojich rovesníkov.
13. sep 2011 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ilona3 , nuž ja by som v tomto prípade, keby moje dieťa išlo na takéto testy a nedosiahlo potrebnú hranicu nadanosti (tuším to je IQ na 130) v pohode priznala. Veď napokon, ak by tam dieťa dosiahlo napr. IQ 120 či 125, ešte stále je to veľmi vysoké a nadpriemerné IQ, za ktoré sa fakt netreba hanbiť, takéto deti majú veľké predpoklady uspieť v štúdiu i v bežnom živote.
13. sep 2011 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 to je jasne, možno su v živote ešte uspesnejsie ako ti čo maju IQ nad 130. Ale u týchto deti sa mi zdalo že išlo skôr o prestiž rodičov ako o dobro dieťaťa. Nechcela som sa nikoho dotknúť.
13. sep 2011 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ilona3 , veď to, človek si musí priznať, o čo mu vlastne ide: o masírovanie ega prostredníctvom dieťaťa alebo o jeho skutočný profit. Toto však niektorí ľudia nedokážu.
13. sep 2011 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tanika5 - ahoj, napis pls. co robi, ja si tiez myslim ze teri je sikovna ale nejaka genialna asi nie...akurat si zacala velmi skoro uvedom. svoju osobnost-zacala si hovorit " ja" okolo 20 mesiacov, pytat sa Co to je? Kto to je? V 23. mes. sa uz pytala preco? Spocitava si hracky-tak do 9...napocita aj do 17,spieva si cele pesnicky, pekne tancuje, cvici-aj v skolke ju chvalia, ze je pohybove nadana.tak by ma zaujimalo ako ine deti v 2 rokoch. ale cisla a pismena ju zatial velmi nezaujimaju...ani kreslenie.ale uz od 22.mesiaca sa s nami rozprava v dialogoch, je velmi zvidava...
od 23.mesiaca je bez plienky na noc aj den, s obcasnymi nehodami-ktore zacali az v skolke-asi kvoli adaptacii. ale uz sa teraz sama v noci zobudi a ide na nocnik
13. sep 2011 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 - ja mam teraz taky pocit v praci-ze na mna pozeraju preco davam obidve deti do sukromnej skolky. u nas je to jednak kvoli tomu ze veru nezobrali do statnej=kvoli tomu ze brali len 40 percent deti a ja som bola automaticky diskriminovana pretoze som na rodicovskej. tak sme potrebovali vercu rozvyjat a po vzajom. dohode s mm sme rozhodli ze sa vratim do prace a obidve holky pojdu do sukrom. skolky kedze obidve babicky byvaju 400 km od nas a nemame Teri kam dat. Mam pocit ze ma tu nikto nechape-ani tu na sidlisku ani v praci-vsetci si myslia ze som moc nobl :frowning2:
Proste asi ine myslenie a priority :confounded:
a este kvoli tomu ze Veru ma tu receptivnu dysfazku-lahku formu ale velmi jej pomaha byt s detmi-ona ich kopiruje a velmi rychle sa uci.Myslim ze ten dalsi rok ktory by bola len doma by jej potom chybal. takto sa velmi vela v skolke nauci aj socializuje...
13. sep 2011 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@susik77 náš Domko už v 12tich mesiacoch vedel povedať asi 50 slov, od roku a pol už komunikuje ako velký chlap, skladá vety aj z 10 slov. Básničky, pesničky ovlada tiež. Hračky typu autíčiek a pod. sa u nas moc neuplatnili. Najradsej číta knihy, kreslí ( nakreslí autíčko so všetkým:okná, antena, svetlá) zloží pozzle pre 5 ročných. Pozná značky áut, rozozná kvetiny.200 stranovú knížku so zvieratkami, vsetky druhy zvierat, vsetko pozna. Rovnako aj tvary pozná.Pamätá si veci čo boli pred rokom a presne vie čo kedy a k čomu má povedať. Na ihrisku som zistila, že sa necíti dobre medzi svojimi rovesníkmi, ale ak príde niekto starší, prípadne niekto dospelí tak hned nadviaže rozhovor. Je toho strasne vela, teraz ma tak narýchlo moc toho nenapadá, dosli sme z obchodu a ideme este von. Musím si to asi zapisovat :slight_smile:
13. sep 2011 o 18:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tanika5 tak to je naozaj nadany, my sme mali tych 50 aktivnych sloviciek asi az v 18 mesiacoch, pasivnych ovela viac.
teri sa rozbehla od 18 mesiacov, dovtedy bola len sikovna. Od 18 mesiacov som videla ze jej to pali, tak sme vela citali knizky, spievali, tancovali, modelovali, kreslili a skoro kazdy den mala nejaky maly pokrok:slight_smile:
13. sep 2011 o 19:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
netusim kolko aktivnych slovicok mal v roku ale v roku a pol sypal jedno za druhym aj cele vety a rozpraval si rozpravky :slight_smile:
13. sep 2011 o 19:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj ma teraz v 20 mesiacoch zasobu cca 400-500 slov,hovori aj 5 slovne vety-použiva vela prisloviek,pridavynch mien a aj par zamien,jasne za aj slovesa a podst.mena.
Slova hore-dole použiva spravne od 15m,otazky -kto je to,co je to- sa pyta od 16m.Použiva zameno -moj,tvoj-cca mesiac. Pozna mena vsetkych clenov rodiny a aj niektorych susedov-vie odpovedat na otoaky kto sa ako vola.
Ma dvojjazycnu vychovu-vsetko rozumie a po madarsky a aj niektore slova aktivne použiva. Nehovori vsak vsetko cisto,niečo aj skomoli.
Bez plienok cez den je od 16 a pol mesiaca.Tiež si vela vaci pamata z minulosti.
Ale tzv.rozvíjajúce hry -ho nebavia.Hit su praveže bezne hracky ako autička,lego,knihy,plysaky.
Ludi miluje,hned sa s každym skamarati a vykecava potom s nimi.Tiež inklinuje k starsim detom.
Zatial to ako nadanie nevidim-sikovny je to iste,ale je strasne svojhlavy a to co ho nebavi proste robit nebude a tak ani neviem co vie,lebo ako hovorim tie hry ako vkaldacky,doplnovacky -proste tie mudere hracky ho moc nebavia-tak 5 minut za den sa s nimi hra.Tak neviem. St.syna toto praveže bavilo.Tak sa dame prekvapit kam to bude smerovat. :slight_smile:
St.syn bol na tom podobne
13. sep 2011 o 20:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kaja73 - tak to je fakt velmi sikovny. a ty si sa mu aj viac venovala alebo vsetko sa ucil sam od seba? u nas bol problem s veru-ze ja som do 18 m terezku moc nerozvijala lebo verca bola strasne problematicka-tie jej vzdory a skoro cely cas som sa venovala len jej. okolo tych 18 m sme si vsimli s mm ze Teri je velmi bystra, krasne pouziva suvislosti tak som sa jej zacala cielene venovat-citali sme si vela, spievali a tak a odvtedy v kratkom casovom useku urobila obrovske pokroky...mozno keby som sa jej viac venovala uz predtym tak je asi dalej... ona bola totiz uzasne dobra, tichucka, take reklamne dieta :wink:
13. sep 2011 o 20:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@susik77 venujem sa mu normalne,nie dako navyse a jeho sa cielene rozvijat neda,ignoruje to.Akoby vycitil že mam aj iny ciel ako sa len s nim hrat.A tak sa posledne mesiace fakt "iba hrame" s vlacikmi,autami,citame si knihy-aj to napr uprednostnuje klasicke rozpravkove,ako len dake obrazky-pozrie aj take knih pomenuje mi skoro vsetko,ale bavia ho pribehy-napr .pribehy o krtkovi,o detoch atd-proste je take typické dieta,co ale ozaj moc keca-a to hned dvojjazycne,pamata si strasne vela,vela veci prirodzene odpozoruje a potom použiva-napr mna uplne super imituje pri pozdrave-nič mu nepoviem-on sa spontanne každemu zdravi-kyvne rukou a povie dobryyyy-som si uvedomila ,že to presne tak robim ja :slight_smile: -takycho prikladov je vela-a tiež sa skoro odplienkoval.
St.syn bol iny-ludi neznasal,nekomunikoval s cudzimi,nepozdravil sa nikomu,ale sa dal krasne rozvijat a hned vsetko vedel-bavilo ho to.Tento ma ozaj v tomto smere ignoruje. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Je to iny oriešok.
13. sep 2011 o 20:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kaja73 - aj Teri je v tom odpozorovani a napodobovani uplne super. niekedy sa musim smiat :sunglasses: spievame si pesnicku a ona napodobuje kazdy minipohyb po mne-kyvanie hlavou, mimiku, vsetko :grinning:
a este krasne vsetko opakuje-anglicke slovicka, pesnicky, minule som citala nej. casopis-anglicke mena-prin charles a pod. a ona vsetko super vyslovila a zopakovala :slight_smile: tak mozno bude na jazyky-mne isli vzdy cudzie slovicka a jazyky super, s minimalnou namahou...
13. sep 2011 o 21:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@susik77 no na rozprávanie je teda naozaj profík, pred mesiacom sa naučil uz aj "R" , teraz najnovšie, pred mesiacom sme boli v cirkuse, v tom talianskom Medrano, boli sme tam dva krat, celý cirkus tlieskal a vykrikoval akí sú dobrí :D tá pani Casarteliová (hlavná z toho cirkusu) sa pristavila pri nas, že si ho zoberú zo sebou ako hlavného roztlieskavača :D :D :D a teraz stále rozpráva o tom čo bolo v cirkuse, presne vie kolko tam bolo slonov, tigrov, žifár, motoriek a najradšej začal už aj on žonglovať :D to stále chodí že je žongler :D začal s tenisovou raketou a vcelku mu to ide :D najviac sa zasmejeme na jeho hlaskach, ktore su častokrát peckovejšie ako od nejakého starého chlapa :D teda nie v zlom ale vždy si kazdy povie, že kde sa to v nom berie :D
13. sep 2011 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kaja73 ako vidím, tak naši Drobci by si asi rozumeli :D nas je ale ozaj zatazený na knihy, puzzle, kreslenie, a spoznavanie resp. vsetko co sa týka naberania nových vedomostí. Autíčka, dráhy a také hracky nam doslova len stoja v izbe :D Naposledy sa v meste rozbehol do kníhkupectva čo som sa čudovala, bo hned vedla bola hračkaren :D a tam sa začal tváriť velmi vážne a uja predavača začal poúčať čo je čo, čo ma ako predavať a komu. (napr. chytil knihu o rastlinách a povedal, že to je pre takých botanikov, dalej knihu o zdraví:to je pre doktorov, a asi po dvadsiatich knihach mu povedal: ale samozrejme to môžete predať aj mne, mne to tatinko určite kúpi a ja budem čítať !" vtedy už predavač ostal pozerať doslova ako Puk :D
13. sep 2011 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok