• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Navštevuje vaše dieťa triedu pre nadané deti?

22. marca 2017 
certik, to máš super, náš má v škole 2 kamarátov, veľa a rád číta, ale nerád verejne vzstupuje. Teraz začína vystrkovať rožky prostredný, tak uvidíme ako sa prejaví. :wink:
1. jún 2010 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ved uvidim co bude v skole. ak mu nesadne ucitelka, tak koniec. v skolke, ked jeho uci isla na dovolenku a zastupovala ina, tak to boli soky. raz ma suplujuca ucitelka odstopla este pri aute aby mi povedala, ze bol velmi, velmi.....velmi zly. inak super ucitelka, teraz ma moju malu a ta ju miluje, no ale z davida bola upne mimo.
3. jún 2010 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@c.e.r.t.ik. učiteľky si nevyberieš, u nás je len jedna a dokonca tam chodili deti z okolitých dedín len kvoli super učiteľkám :slight_smile: Mali veľa problémových detí aj na ne občas zvýšili hlas, ale na každom dieťati je niečo dobré, v niečom vyniká a práve to ony u nich vyzdvihujú :wink:
3. jún 2010 o 17:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som bola včera na rodičovskom pred vstupom do školy. Bola tam aj Romankova budúca učiteľka - zo všadiaľ som na ňu počula len dobré referencie - tak som rada, že ju bude Romi mať. :slight_smile:
15. jún 2010 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My sme tiež mali v škôlke rodičovské, boli tam aj učitelia budúcich prvákov. Predstavili nám ich a dokonca sme si mohli aj vybrať, ak sme chceli. Náš Matej (6 rokov) aj jeho brat Jakub (17 rokov) sú tiež mimoriadne nadaní. Pri Maťkovi sme však radšej zvolili cestu individálnej integrácie a nie triedy pre nadané deti. Pri Jakubovi sme totiž zistili, že nie je všetko vysoké IQ (má až 167), sociálne kontakty s priemernými ľuďmi (ktorých je aj tak drvivá väčšina) sú omnoho dôležitejšie. Nadpriemerné dieťa môže byť aj v normálnej triede, je však považované za dieťa so špeciálnymi potrebami, a tomu sa prispôsobuje aj jeho rozvrh. Stále je však v kontakte s "normálnou" populáciou. Starší syn nemal kamarátov, všetci boli "blbci", bol samotár, boli veľké problémy so začlenením do kolektívu 8 ročného gymnázia, lebo bol iný. Keď bol v triede pre nadané deti, kde ich bolo 8, všetci boli stredobodom pozornosti, všade ich brali ako niečo viac. Na gymnáziu nastala šikana a až teraz (ide do posledného ročníka) si našiel cestu k svojim spolužiakom.
18. jún 2010 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
renab - náš Romanko nemá problém komunikovať a hrať sa s normálnymi deťmi - denne sa s nimi stretáva na ihrisku a vytvoril si veľmi pekné priateľstvá.
18. jún 2010 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab nam sa velmi osvedcila skola pre nadane deti. vela som o skole pre syna rozmyslala, pytala sa, skusala rozne skoly. ziadny specialny program nam nebol nikde ponuknuty... akurat, ze moze preskocit prvy rocnik. a toto som povazovala za nestastne riesenie. takze siel do skoly pre nadane deti, skolu ma velmi rad, vsetko mu ide, stvrtrocne testy pise na 100%, s prezentaciou rocnikovej prace postupil medzi 12 najlepsich deti z celej skoly, hoci je len prvak... dostava tu ovela viac podnetov, ma moznost viac rozvijat svoj intelekt.. a stale to nestaci, stale ma pocit, ze potrebuje viac. cely rok ma prehovaral, ze nech ho prihlasim na husle, az nakoniec sme to aj s manzelom zvazili a boli ho prihlasit na akordeon od buduceho skolskeho roka, zaroven uz druhy rok robi aj judo.
takze po nasej viac ako pozitivnej skusenosti aj druhe dieta skusime tiez prihlasit do skoly pre nadane deti.
a so zaclenenim do kolektivu beznych deti nemaju problem, neizolujeme ich, vyhladavame spolocnost inych rodin, deti - deti behaju po vonku s detmi, chodia na rozne zaujmove cinnosti, na vylety, akcie s kopou inych deti.
18. jún 2010 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bets - presne ako píšeš - na rodičovskom nám hovorila - že v školskom klube sú deti spojené s normálnymi deťmi - nevyčleňujú ich. :slight_smile:
18. jún 2010 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bets - tak to máte šťastie, Jakub sa od 4 ročného dieťaťa rýpal a dodnes rýpe len v elektrike, tvrdo išiel za svojim cieľom. Už ako 9 ročný chodil na doučko k jednému profesorovi z gymnázia, ktorý nám povedal, že by mohol s jeho vedomosťami maturovať z fyziky. Avšak deti moc nemusel, kamarátku mal spájkovačku a knihy o elektrotechnike. A viac-menej je to tak stále. Akurát, že sa trošku naučil komunikovať aj s ostatnými ľuďmi. Profka v škole ho chváli, že si s ním dobre rozumie, ale on si od dieťaťa rozumie len s dospelými, aj to nie so všetkými. V škole podnety ani moc nedostáva, lebo mu profesori nestačia, ale snažia sa a vybavujú mu vstupy na kadejaké vysokoškolské prednášky a vedecké prednášky. Keď chce niečo vedieť, hľadá si informácie sám. Takže v tomto by som u neho nevidela rozdiel, či by chodil ako integrovaný, alebo priamo do triedy pre nadané deti. U nás v triede pre nadané deti deti vedú k tomu, že sú niečo viac a to sa mi nepáči. Momentálne tam chodí kamarátkin syn a je nafúkaný až hrôza a s tými vedomosťami u neho to nie je zas také slávne, lebo náš Matej toho vie oveľa viac a ešte do školy ani nechodil. Nechcem, aby mal takéto správanie.
18. jún 2010 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab,
moj najstarší syn, chce byť lekárom, zatiaľ chodí len na liečivé rastliny a pomaly číta chémiu. V škole sa nudí. Od 5. ročníka pojde na osemročné gymnázium, je dosť nespoločenský :angry: , tak nech sa trošku oťuká a potom pojde ,,do sveta"
18. jún 2010 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab : Tvoj Matej pojde do skoly teraz v septembri? Ako planujete riesit tu integraciu? Lebo nasa Adrianka bude v septembri uz druhacka a hoci je mimoriadne nadana, psychologicka nam odporucala s integraciou pockat, lebo je emocionalne dost nezrela. Takze sa na to chystame niekedy v polovici druheho rocnika a neviem si to celkom predstavit: mam nabehnut k riaditelke a zahlasit "Moja dcera je mimoriadne nadana, tak jej pripravte individualny studijny plan."? Ani neviem, ako by som chcela, aby taky plan vyzeral...
18. jún 2010 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My sme museli absolvovať testy v pedagogicko-psychologickej poradni. Muselo vyjsť IQ vyše 140. Potom sme im museli povedať, či chceme integráciu alebo triedu pre nadané deti. Rozhodli sme sa pre integráciu a oni nám dali rozhodnutie a to sme doručili do školy. Škola na takéto dieťa dostane viac peniažkov, ale riaditeľ s triednym učiteľom musia v prvých dvoch mesiacoch školy (keď si dieťa okukajú) vypracovať plán, ktorý my musíme schváliť a potom budeme podpisovať jeho dodržiavanie. V škole, kde nastupujeme, už s tým majú skúsenosti. V prvom ročníku budú integrované dve deti. Časť hodín strávia spoločne so spolužiakmi, nejaké budú mať vo vyššom ročníku, cez ďalšie budú spoločne so špeciálnou pedagogičkou a psychologičkou vypracovávať projekt. Toto všetko bude prispôsobené ich záujmom. To čo je vraj povinné, to sú dve hodiny informatiky týždenne a na nej programovanie v Baltíku. Ďalej to budú rôzne exkurzie aj s integrovanými deťmi vo vyšších ročníkoch a taktiež hodina týždenne spoločne s deťmi integrovanými pre nejaké zdravotné problémy alebo problémy s učením. Riaditeľka v ped.psych.poradni mi povedala, že už roky porovnáva deti z triedy pre nadané deti a deti integrované a zistila, že deti integrované majú síce pri testoch o nejaké to malé percento menšie vedomosti, ale oveľa väčšie sociálne cítenie. Povedala, že sme sa rozhodli dobre, ale keby sme chceli rozhodnutie zmeniť a dať ho do tej špeciálnej triedy, tak nie je problém hocikedy aj v priebehu roka. Tak uvidíme, dúfam, že sa Maťkovi bude v škole páčiť. Dokonca aj v škôlke nám chceli vyjsť v ústrety a spraviť integráciu, ale my chodíme len tento posledný rok, lebo mal Maťko celiakiu, tak sme považovali za potrebné len to, aby bol medzi rovesníkmi a naučil sa s nimi komunikovať. Vychádzali nám v ústrety, Maťko nemusel ležať, mohol si čítať alebo robiť v pracovných zošitoch, čo som mu doniesla, alebo chodil k psychologičke a tá sa mu venovala. Momentálne fičíme na vesmíre.
19. jún 2010 o 20:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab to je zaujimavy sposob, integracia. Ked sme sa rozhodovali co s dcerou pred mnohymi rokmi, alternativna vyuka pre nadane deti bola len v zaciatkoch a lto trieda pre nadane deti. Boli sme radi, ze sa s niecim takym vobec zacalo. Vidim, ze vyvoj pokracuje a priniesol dalsiu formu, sice viac moznosti, ale tazsie rozhodovanie ...prekvapila ma podmienka dolnej hranice IQ pre takuto integraciu , kedze sa za vysoky nadpriemer povazuje IQ130...zda sa mi, ze stat zasa setri ...ved tam uz bude radovo menej deti, ktore budu moct byt zahrnute do tohto programu :unamused:
ten pristup v skolke bol fantasticky - mali ste stastie :slight_smile:
zelam Ti, aby ste boli spokojni s vyberom
19. jún 2010 o 22:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab aj mna zaujala ta spodna hranica IQ. My sme tiez chceli, aby nas maly bol integrovany v klasickej skole, ale podla rozhovorov s pani riadietelkou a buducou ucitelkou nas viac menej tlacili k tomu, ze casom preskoci rocnik a bude po probleme. A to sme my striktne proti tomu, preto sme sa rozhodli pre specialnu skolu, aj ked to pre nas znamena kazdodennu dochadzku do ineho mesta. Holt, mensie mesto, mensia skola a malo skusenosti.
A presne ako pises, najvacsmi mi robi starosti to, aby maly nezostal nafukany, ze je nieco viac. My ho sice k tomu nevedieme, ale kolektiv dokaze spravit vela. Preto som rozhodnuta, ze ked sa to nebude vyvijat podla nasich predstav a maly sa zacne menit, tak ho z tej skoly odhlasim a pojde do klasickej skoly alebo na 8 rocne gymnazium.

Drzim vam palce, nech vam ta integracia vyjde :wink:
21. jún 2010 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab ta integracia vyzera celkom fajn. a o nejakom specialnom pristupe v nasej skolke len mozem snivat... v akom meste bude chodit do skoly a chodi do skolky?
teraz ma napadlo, ze dcera spominala, ze ju ucitelka testovala a testy posielala niekde na ministerstvo, lebo ze je sikovna, len neviem co to malo byt, musim sa spytat v skolke..
21. jún 2010 o 11:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My bývame v Martine, v MT chodíme aj do škôlky (chodíme 1. rok, iba do predškolskej) a pôjdeme tu aj do školy. To IQ neviem, či som nepoplietla, či to nemá byť 130, ale pre nás bolo podstatné, že nám tú integráciu v poradni odklepli. Neskôr som sa dozvedela, že škola, na ktorú Maťko nastupuje, pracuje navyše aj s deťmi, ktorým to v poradni nevyšlo, ale učiteľkám sa javia ako nadané. Inak v poradni nám tiež povedali, že môžeme po pol roku preskočiť ročník, my sme však nesúhlasili. My sme v tej poradni boli otestovaní už aj minulý rok na základe odporučenia logopéda, takže Matej mal podľa nich nastúpiť do školy už v 5 rokoch. Ani s tým sme nesúhlasili vzhľadom k tomu, že už máme skúsenosti s jeho starším bratom.
21. jún 2010 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
renab - Je zaujímavé čítať ako to "chodí" inde. Dcéra doteraz chodila do školy pre nadané deti a bola som veľmi spokojná. V triede ich je 11 a nikto ich nevychovával tak, že sú niekto viac. Toto sme skôr pociťovali zo strany bežných ľudí, ktorí nás stavali do pozície "namyslenej elity". V škole mali bežne záujmové krúžky so žiakmi z ostatných (obyčajných) tried a nemali problémy. Takže je to skôr vec toho ako to do nich vštepujú dospeláci...

Čo sa týka náročnosti a súčasne mojej spokojnosti so vzdelávaním mojej dcéry, myslím, že to bola do veľmi veľkej miery zásluha triednej učiteľky. Myslím, že to platí aj v tom prípade ak je dieťa len integrované a nie priamo v ucelenej triede nadaných detí. Veľa závisí od prístupu učiteľa....

Momentálne však nastala situácia, ked naše deti prešli na druhý stupeň a tu nastali problémy. Preberajú také isté učivo ako v obyčajných triedach, len niektorí učitelia im dávajú niečo navyše a aj to sa nám rodičom zdá málo, absolútne nezohľadňujú ich emotívnu a sociálnu nezrelosť a celkovo je to posun k podstatne nižšej kvalite. Deti sa nudili a začali "vymýšľať" čo na seba naviazalo dalšie problémy.... (je to opakujúci sa problém, na ktorý poukazovali už aj ročníky pred nami - odozvou bol horší prístup k deťom)
Momentálne sme prijatí na 8 ročné gymnázium a dúfam, že tam im dajú "zabrať".
22. jún 2010 o 07:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
renab - ešte ma zaujalo správanie tvojho staršieho syna. Možno sa mýlim, ale myslím si, že jeho "neprispôsobenie" sa okoliu je dané jeho vysokým IQ. Vôbec mu nezávidím. Nech si to každý skúsi predstaviť, pohybovať sa sústavne v spoločenstve ľudí, s ktorými "nie je o čom". Želám mu, aby raz našiel niekoho kto mu intelektuálne rovný...
22. jún 2010 o 07:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ywana So starším synom to bolo od mala tak trochu (pre nás) na hlavu. V piatich rokoch sa začal zaujímať o elektriku. V šiestich sme mu už s mužom nestačili, nevedeli sme mu odpovedať na jeho otázky. Je júlový a na zápise nám povedali, že mu máme dať odklad. Lebo nemienil komunikovať s učiteľkou. Pýtala sa pre neho "podradné" otázky: Koľko je 4 + 2 atď.. Iba jej odpovedal, že je dosť stará na to, aby to vedela. V tej dobe, asi do 9 rokov nikomu nevykal. Jednoducho nemal potrebu. Prvý dospelý, ktorému začal po čase vykať bol stredoškolský profesor fyziky, ktorý sa ho ujal. Kamarátov nemal, hoci chodil do škôlky, von nechodil, nemal sa s deťmi o čom baviť. V škôlke sedel v kúte a čítal encyklopédie. Následne aj v ŠKD. Asi v tretej triede začalo štádium pokusov. Bolo to poriadne na nervy, keď mi volal do roboty, že skúša na sebe, koľko znesie elektriny. Bolo to obdobie, že sme mali v byte samé káble, "kopali" nás kľučky na dverách, všade boli samé alarmy, všetko svietilo a húkalo. Ale na druhej strane, zas bol a je veľmi roztržitý. Poznajú nás hádam všade. Na SAD, v škole, na úrade. Stále vybavujeme stratené preukážky, občiansky preukaz už má tretí. Pier, peračníkov, kružidiel, telesných stratí do roka nespočetne veľa. Keď mu kúpim novú mikinu a hneď si ju zoberie do školy, už ju viac nedonesie, lebo on takú nikdy nemal. Chodí oblečený na ruby a vôbec, je mu to jedno, čo má na sebe. Už prišiel zo školy aj bez nohavíc, v kraťasoch z telesnej. Jednoducho sa neprezliekol, lebo práve nad niečim rozmýšľal. Testy písal v škole tak, že napr. v prvej otázke odpovedal na piatu, alebo si z dvoch príkladov (skupina A a skupina B) z tabule vytvoril jeden a počítal. Tešili sme sa, keď prešiel na 8 ročné gymnázium, že bude viac vyťažený. Nebolo to tak. Na budúci rok maturuje a zatiaľ som ho okrem jazykov (tie mu idú pomalšie do hlavy, lebo sa ich musí bifľovať, taký máme systém učenia jazykov na školách) nevidela sedieť dlhšie pri knihe. Z viacerých predmetov vie oveľa viac, ako sú osnovy a naozaj záleží len na učiteľovi, ako sa k tomu postaví. Nie každý to znesie. Ale on mal na gymnáziu na učiteľov šťastie. Čo sa týka logiky, je na tom vynikajúco, ale príklad napr. 6-2 dokáže vyriešiť tak, že výsledok je osem. Pre neho jednoduché veci podceňuje. Je vorkoholik. Robí aj do druhej rána a ráno ide na siedmu do školy, hoci nemajú nulté hodiny. Spať jednoducho nepotrebuje. Žije jednoducho vo svojom svete a kým sa trošku neprispôsobil spolužiakom, tak ho neraz šikanovali. Niektorí ľudia mi hovoria, že sa "mám", že som sa s deťmi nikdy nemusela učiť, že im ide všetko bez problémov. A ja by som si niekedy priala mať také priemerné dieťa, s normálnymi detskými problémami.
22. jún 2010 o 09:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@renab, no máte to veselé. U nás to funguje rovnako. Syn je na obyčajnej škole- je málo spoločenský a nemá rád veľa ľudí, začne chaosiť, ale nudí sa ako blázon. Úlohy má hotové za 5 minút a robí ich v škole. Nakazil aj porstredného, ich debaty sú zlaté :grinning: Dokonca sa mi zdá, že staršieho brata v jeho veku predbieha. :sunglasses:
Tvoj syn mi pripomína mojich. Keď sa ich niečo pýtam, neodpovedajú, v papučiach chodia domov pravidelne. Bundy nosí iných, červená je , ale že nieje jeho a je dievčenská je mu fuk.
22. jún 2010 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ renab, presne viem čo myslíš tým prianím "mať obyčajné dieťa". S názorom, že "vy sa máte" sa stretávame aj my. ľudia s priemerne inteligentnými deťmi si myslia, že naši všetko zvládnu hravo a my rodičia s nimi nemáme v podstate žiadnu robotu. :grinning: (musela som dať smajlíka, lebo je to na smiech)
Takisto máme problémy so zabúdaním a strácaním a nenosením si pomôcok. Pre tieto deti to nie sú dôležité veci.

Mala som možnosť istý čas pozorovať správanie takéhoto malého génia (nie vlastnej dcéry, bolo to cudzie dieťa). Ten chlapec už v prvej triede, kým ostatní vymaľovávali farebne nejaké obrázky, písal po okrajoch papiera mocniny a odmocniny. Fascinovali ho dievčenské vrkoče, pravdepodobne preto, že boli dva a boli súmerné. Dievča, ktoré sa takto do školy učesalo, malo celý deň spomínaného chlapca v pätách. Ten chlapec bol celý čas ako "zasnívaný". mal taký mierne neprítomný pohľad a kto chcela zaujať jeho pozornosť musel sa mu napchať do pohľadu, alebo ho osloviť hlasnejšie a dôraznejšie, alebo ho podrgať.
V kolektíve bol pomerne obľúbený, i ked občas vyvádzal. Napr. v ŠKD sa deti hrali a on si v určitom momente zmyslel, že nutne potrebuje určitú hračku. Prišiel k dieťaťu, ktoré sa s tou hračkou hralo a jednoducho mu ju zobral. A nechápal prečo ho učiteľka karhá (ked on ju predsa nutne potrebuje). Toto boli najčastejšie zdroje jeho nezhôd s kolektívom.
Raz sedel za stolom a doniesli mu na obed rizoto. Sklonil hlavu do taniera, popozeral čo na tanieri je, pravdepodobne jeho mozog vyslal signál, že je to jedlo a on si začal jedlo naberať a dávať do úst pravou rukou. Prišla k nemu pani vychovávateľka (tá to sním veľmi pekne vedela) a dôrazne mu vravela, že potrebuje lyžicu. Jeho mozog zas zapracoval, pozrel napravo, kde na stole ležala lyžica, vzal ju a začal jesť.
Pre mňa to bolo úžasné divadlo, pri ktorom som pochopila aké je, pre niektorých géniov, nepodstatné čo zjedia, ako to zjedia a kde to zjedia. Dôležité je len utíšiť biologickú potrebu hladu a v podstate je jedno akou formou.
Ich životne dôležitými procesmi sú myšlienkové pochody.
Ked tento chlapec rozmýšľal a niekto ho chcel z myšlienok vytrhnúť, dvihol len nechápavý, neprítomný pohľad. Ak dotyčný nástojil na odpovedi, čím ho vytrhol z jeho myšlienok, chlapec začal zúriť. Nebolo to tak vždy, ale často.

Myslím, že ich treba nechať v ich myšlienkach a nesnažiť sa silou - mocou o socializáciu. Chcem podotknúť, že mám na mysli nejakú silenú socializáciu. Snaha o klasické začlenenie je dobrá a prospešná aj pre nich.
22. jún 2010 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
všelijako sa prejavujú nadané deti...dcéra sa neprejavovala nejakými excesmi v správaní , ale napríklad: lekárke sa nieco nepozdávalo, poslala dcéru ku kardiológovi s podozrením na šelest. Kargiologička ju vyšetrila s tým, že to šelest nie je a spýtala sa, či sa dobre učí, či je šikovná, že tieto deti majú tak výkonné srdce, že sa jeho ozvy môžu javiť ako šelest. Ďalej - predčasný nástup puberty => vyšetrenia, či to nie je spôsobené tumorom : neurológ, oftalmológ, endokrinológ...napokon podľa stupňa osifikácie kostí zápästia sa pripustilo, že u nej ide nie o chorobný jav, ale jej vývinu primeraný. Nadané deti majú aj niektoré fyziologické zvláštnosti, niekoré orgány, srdce, pečeň majú výkonnejšie.
23. jún 2010 o 15:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...moja sa prejavovala len tým, že si pamätala všetko na prvý raz...len upratanie detskej si sústavne nepamätá... :grinning:
...akurát som dnes na pokraji nervového zrútenia, lebo moja mladá je tak silná osobnosť, že ma stojí kopec energie...
23. jún 2010 o 18:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
renab, tvoj pribeh je skoro uplne totozny s pribehom mojho ujka spred 50-ich rokov. Az na maturitu, ku ktorej sa nedostal, lebo uz na ZS bol neprisposobivy, prepadal z ruskeho jazyka, stale nieco zabudal a pravopis neovlada dodnes. No ak sa niekomu z rodiny nieco pokazilo, tak opravit dokazal vsetko. Ked mal 30 r. usiel do Australie, tam ma vlastnu pocitacovu firmu a vsetko co sa naucil, tak sa naucil sam. On je typicky priklad nedoceneneho nadaneho dietata. Aj ked sa od dvoch rokov prejavoval genialne, bol skor povazovany za trulka a cudaka. Preto velmi fandim projektom ako su skoly pre nadane deti, aby si kazde taketo dieta naslo to svoje miesto medzi nami priemerakmi. Prajem vela trpezlivosti pri vychove vasich ratolesti.
24. jún 2010 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Pripájam sa do diskusie. Môj syn chodí tiež do triedy pre nadané deti v Banskej Bystrici. Ako tieto deti zvládate? Ja mám pocit, že už nevládzem, najmä teraz na konci prázdnin... :cry: Mám ešte jeden a pol ročnú dcérku a mať ich dokopy je dosť... momentálne som na konci so silami a čakám na zač. školského roka ako na spasenie.
12. aug 2010 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moje deti nie su hyperaktivne, ja som s nimi nemala nejake problemy ako zvladnut ich temerament. oni su skor kludnejsie, zahrabane v knizkach... ale maju svoje specifika. napr. dobre argumentuju a tazko im nieco prikazat, ked na to nie su padne argumenty, ziju vo svojom svete a casto nevnimaju okolie. hlavne syn vela veci straca, zabuda, akokeby bezny prakticky zivot isiel mimo neho a nebol pre neho dolezity...
12. aug 2010 o 14:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@daska7 - syn Ti chodí na Ďumbierksu? Náš Romanko tam začne chodiť do prvej triedy teraz v septembri. On je tiež také živé striebro a argumenty má fakt na všetko .
13. aug 2010 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Áno na Ďumbiersku. Zatiaľ som spokojná, aj so školou, aj s tým, že sme ho tam vôbec dali. Sú aj nedostatky, ale myslím, že všetko podstatné je fajn.
13. aug 2010 o 13:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra.
13. aug 2010 o 14:35 • icha5
@daska7 viem aké je to náročné. ja mám 5 ročnú a 5 mesačnú a to je tiež neskombinovateľné. Obe sú si podobné v tom, že takmer nespia a pri všetkom vydržia asi 5 minúť. Staršia je teraz u babky a veľmi si to tam užíva...babka (svokra) ju zbožňuje a má pre ňu úplné pochopenie. pre jej hystériu aj tvrdohlavosť a všetky tie výmysly a pokusy - ako napríklad čo sa stane keď sa spustím na kolobežke dolu kopcom bez brzdenia :grinning: Od septembra ide do školy do zv, do triedy pre talentované deti, tajne dúfam, že ten individuálny prístup, ktorý sľubujú aj dodržia, lebo inak to bude peklo...tak ako v škôlke...Každý večer padám od od únavy na nos, ale som šťastná, že ich mám a snažím sa im dať všetko pochopenie a lásku sveta. Pre moju mamu som totiž dodnes iba tvrdohlavá a neprispôsobivá osoba, ktorej to osud všetko vrátil na deťoch - na to, že som aj ja bola nadané dieťa som prišla až po narodení prvej dcéry, keď som začala študovať materiály a pochopila som seba samú a tým aj správanie a prejavy mojich detí. od vtedy som oveľa šťastnejšia a pokojnejšia...
14. aug 2010 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok