Nepovinný druhý cudzí jazyk na základných školách
Ahojte. Asi ste zaregistrovali, že od septembra už na základných školách nie je povinný druhý cudzí jazyk. To znamená, že je na samotnej škole (a žiakoch, a teda rodičoch, a kapacite učiteľov, ktorými škola disponuje), či druhý cudzí jazyk zaradí do programu alebo nie. Viem, že školy súa budú ešte viac zavalené osnovami a povinnosťami, ktoré musia (aj podľa nových pravidiel) splniť a odovzdať o nich siahodlhé správy a formuláre, ale nie je to škoda? Resp. chyba? Myslím si, že čo sa týka cudzieho jazyka, funguje to na princípe: čím skôr, tým lepšie. Je mi jasné, že angličtinu v 21. storočí musí ovládať takmer každý, a je dobre, keď je povinná, bárs aj od 1. ročníka (teraz to je od 3.). Ale čo druhý jazyk? Začať s ním na strednej škole je neskoro, keď zoberiem v úvahu spomínanú ľahkosť, s ktorou sa deti učia čokoľvek, nie len cudzí jazyk. V Čehcách napríklad uzákonili úplný opak. Prečo ideme sami proti sebe a rušíme pravidlo, ktoré fungovalo a malo zmysel? Prečo radšej netlačíme na to, aby bolo viac lepších a motivovanejších učiteľov (jazyka, ale aj ných predmetov) ako na prikazovanie a zakazovanie jednotlivých predmetov? Aj keď je druhý jazyk teraz klasifikovaný ako "voliteľný", všetci vieme, že toho "povinného" učiva bude toľko, že len máloktorá škola sa odhodlá presadiť "voliteľný predmet". Je to potom len na nás rodičoch s deťmi (v spolupráci s učiteľmi), aby sme presadzovali niektoré priority. Zaujíma ma, či má niekto podobný názor ako ja, resp. čo si o tom myslíte. 🙂
Ja som mala ako triedna celkom šikovných žiakov. Bolo ich 24. No pre min. 10 bol 2. jazyk zbytočný - nevedeli dobre ani jeden. Dokonca 3 mali problémy aj s vyjadrovaním v slovenskom jazyku.
Myslím, že jeden cudzí jazyk ako povinný predet je úplne postačujúci. Kto chce ten sa bude druhý jazyk učiť aj ako nepovinný, no zaťažovať tým aj deti, ktoré sú radi, že prechádzajú aspoň z jedného je zbytočné.
Ja osobne som mala dva jazyky a dodnes sa mi pletú tak, že v angličtine používam nemecké slovíčka a opačne. Môj brat mal iba jeden jazyk a tým rozpráva plynulo a ďalšie dva, ktoré na škole ani nemal ovláda tak na prežitie. 🙂
@andreah25 jasné, chápem čo hovoríš a súhlasím, že nie každý má schopnosť dobre sa naučiť jazyk, ja som len vysvetlila, ako je to s jazykmi a vedou 😉
bože veď tie dnešné deti sa už toľko toho učia, že nič poriadne nevedia.....a slovenčina veru riadne pokrivkáva 🙂
@meluela Áno, osoba, ktorá ho neovláda, resp. nevie ho učiť, aj keby ho ovládala. To sa stáva veľmi často. Existujú však aj výborní učitelia-jazykári, ktorí to s deckami vedia, dokonca bez toho, aby otvorili nejakú superdrahú učebnicu predpísanú ministerstvom! Tam treba hľadať inšpiráciu 🙂
@bubelko Ja som úplne rozumela, čo hovoríš, reagovala som len čiastkovo. Takže: áno, presne tak to je. Keď človeka hodia do vody, treba plávať, či sa to voľakedy učil alebo nie. O takom sa vtedy nerozmýšľa. A v týchto situáciách sa každý naučí hocijakú reč (teda pokým nie je hluchý a slepý a celkovo apatický voči okoliu), som o tom presvedčená. Ale nemyslím si, že sa do takejto (povedzme šťastnej) situácie dostane každý, resp. chce dostať každý. Zo strednej školy sa dá dostať do zahraničia väčšinou len vďaka peniazom (rodičov), z vysokej školy už ľahšie, aj keď štipko nie vždy stačí. Tu je ale predpokladom, že človek sa na tú výšku dostane. A to tiež nie každý chce a zvládne a potrebuje a môže si dovoliť (lebo veď vieme, že to dosť stojí, aj keď je školstvo de jure bezplatné). Napriek tomu by si (napríklad aj) vďaka ovládaniu dvoch jazykov na nejakej dohovoriteľnej úrovni (A2-B1) aj po strednej vedel nájsť naozaj dobrú prácu. Zamestnávatelia postupne prichádzajú na to, že asistentka nepotrebuje mať vysokoškolský titul, ale jazyky ovládať musí. Už to tu zaznelo: na angličtinu sa už niekto na pohovore nepýta, ale začne ňou hneď rozprávať, tak najlepšie zistí, ako na tom uchádzač je. Ďalšia otázka spravidla znie, čo vie uchádzač okrem toho?
Ja som mala od tretej triedy na ZS rustinu, potom padol rezim, od stvrteho rocnika som mala anglictinu a od piateho nemcinu. AJ a NJ som mala aj celu strednu skolu, v maturitnom rocniku kazdy den. Bolo to super, mala som ich aj na vyske. Zial na MD a po vyske som vela zabudla. No teraz keby som nevedela oba jazyky, prioritne nemcinu, tak sa zamestnam velmi tazko. Ked budem mat viac casu, urcite zamakam na jazykoch. Keby som ich vedela lepsie, tak mam idealne podmienky aj na postup v praci. Mam vela kolegov, kt. plynule hovoria v dvoch, troch jazykoch, nie je to nic vynimocne. Mne je len luto, ze nie som na tom rovnako. A ak niekto naraza na slovencinu, pravopis sa mi zopsul az v praci, kedze sme interne komunikovali len v anglictine, ale vzdy som sa opravila, urcite mi to slovencinu nepokazilo a ked niekto napise nieco zle, okamzite mi to bije do oci. Kazdy by sa mal ucit tolko jazykov na kolko sa citi a ma chut. Kto nema jazykovu barieru, citi sa slobodnejsie. To je moj pohlad.
Na okraj: viackrát tu odznelo, že by sa deti mali viac venovať slovenčine, "až potom" cudziemu jazyku. Čo sa však stalo, že sa deti "nevenujú" slovenčine? Je to naozaj len chyba školy? Mám k tejto téze skromnú (možno pre niekoho odvážnu) poznámku (mimo tému pôvodnej diskusie, stálo by to za založenie novej, ak taká ešte neexistuje): pozorujem všeobecne rozšírený trend, že deti málo čítajú. Literatúru primeranú ich veku. Či už v škole alebo doma. Teraz nemyslím len čítanie ako-také (t.j. školák sadne za brutálne Dobšinského rozprávky a prelúska ich za jeden večer), ale aj "počúvavé" čítanie, ktoré je veľakrát oveľa dôležitejšie. A čo je hlavné, dá sa praktizovať už od narodenia 🙂 Deťom treba veľa, naozaj veľa čítať. Tak sa naučia väčšinu slovnej zásoby. Pretože počúvať čítanie živého rodiča/učiteľa/hocikoho je niečo iné ako okrajovo vnímať postavičku v rozprávke v telke. Keď pritom nakúkajú do knihy, je to samozrejme ešte efektívnejšie, pretože vnímajú aj to, čo je čítané. Vo vyššom veku, keď už dokážu celú knihu prečítať samy, sa práve takto dokážu naučiť pravidlá slovenských Y a I bez toho, aby si to uvedomovali. Ak si po takomto "tréningu" potom napíšu "mydlo" a "midlo" vedľa seba, určite prídu na to, ktorú z tých dvoch verzií videli v knihe častejšie 🙂 Nehovoriac o tom, že deti napodobňujú svojich rodičov, resp. osoby v ich blízkosti. Čiže ak vidia niekoho s knihou, aj oni si ju väčšinou (časom) zoberú do rúk. A učenie potom prebieha aj samé 🙂 Nesmieme asi zabúdať, že nie všetko je úlohou školy. A zase opakujem, keď sa nám na tom, ako škola postupuje, niečo nepáči, musíme to určite povedať a rozobrať aj medzi ostatnými rodičmi. Je to veľakrát o komunikácii, dá sa tak podľa mňa predísť zbytočným treniciam a následnej apatii a antipatii voči škole, resp. konkrétnemu učiteľovi.
Podla mna je jedno kolko jazykov sa bude na skole vyucovat, dolezite je aky ma k tomu vztah dieta, ci mu to ide, bavi ho to, lebo nie kazdy je jednoducho na jazyky....ak raz to niekoho nebavi a nema nato vlohy mozu v skole ucit aj 10 jazykov...plus dalsia vec vsetko zalezi aj od ucitelov a lektorov, niekto to podat vie iny nie....ja suhlasim s tym, aby si rodicia spolu s detmi volili formu vyucovania, nie kazdemu ide vsetko, preco potom deti do niecoho nutit, vytvara sa zbytocne negativny vztah k skole....ja som chodila na jazykovku na zakladnu mala som od 3. triedy dva jazyky..naroky nenomalne a potom sa cudovali, ze boli u niekoho problemy......
@bubelko Koľko ich je samozrejme neviem, ale existujú. Pravdepodobne ich je však málo, keď sa nám to zdá neuveriteľné. A tam zase narážame na ten problém, že vyučovanie jazykov je len záležitosť školy. Ono by to tak bolo super, ale práve jazyk je taká záležitosť, ktorá sa musí riešiť aj mimo školu. A tým nemyslím hneď jazykovku alebo akékoľvek doučovanie. Myslím skôr vlastnú iniciatívu, resp. iniciatívu rodiča, ktorá obsahuje spravidla dôkazy toho, že ten jazyk je naozaj živý. To znamená kuknem si obľúbený film v tamtom jazyku, že schválne, ako to znie. A potom zase a zase. Až kým nerozlúštim, ako sa povie moja obľúbená replika po nemecky/rusky/hotentótsky. A potom si (veľmi odvážne) otvorím knihu v hentom jazyku, ktorú som v mojom rodnom čítala medzi prvými "naozajstnými"... a tak ďalej. Možností je veľa. Ale mesidž je, že to nekončí za bránou školy. Ono tak isto by to malo fungovať aj s inými predmetmi (fyzika, chémia, matika, biológia), ale tie teraz bohužiaľ nespadajú pod tému 🙂
@hanica11 tiez si myslim, ze ich je malo. mozno ti, co z jazyka zmaturovali. ono ludia sa jazyku inenzivnejsie zacnu venovat az ked ho zacnu potrebovat - t.j. studenti na stipendijnych pobytoch, kvoli praci v zahranici ci na svk. ale inak? nie je dovod...
ani v zahranici to nefunguje lepsie... 😉
@hanica11, ja ti budem tak trochu oponovat. Suhlasim, ze je citanie dolezite, ale ked sa pozriem na internetove fora, tak mam pocit, ze drviva vacsina pisatelov netusi, ze nejaka gramatika vobec existuje. Nemam na mysli skratky, preklepy ci nahodnu hrubicu v narychlo napisanom texte. Keby som mala za kazdeho absolventa "visokej" skoly dostat euro, tak celkom zbohatnem. Neschopnost ci neochota napisat po slovensky gramaticky spravnu vetu je vekuprosta. Pravopis neovladaju deti, dospeli a ani starsi. Naozaj by ma zaujimalo, odkial pochadza tato slovenska gramaticka anarchia. Chodim aj na nemecke fora a napodiv sa tam hrubice vyskytuju len zriedkavo (namiesto y/i maju ss/ß a ine chytaky, takze vybrane slova nie su argument). Jednoducho sme (vo vseobecnosti) narod gramatickych nedoukov a ignorantov a ja sa pytam, kde mame chybu v matrixe...
@vroni Ale veď mi v podstate neoponuješ 🙂 Môj predpoklad, prečo dve tretiny národa v diskusiách nedosahujú ani úroveň gramotnosti, je práve v nedostatočnom (vnímavom) čítaní (nie bulváru!) a v nedostatočnom tlaku škôl na čítanie. Asi si to predstavujem veľmi jednoducho, ale niekedy sú riešenia (aj veľkých) problémov naozaj detinsky jednoduché.
Necitala som diskusiu.
Moja siedmacka ma od 1. rocnika 3-5 hodin anglictiny tyzdenne, nikdy nechodila na nijaky kruzok ani nebola v ang. hovoriacej krajine a celkom slusne sa dohovori, ma slusnu slovnu zasobu a aj aku-taku gramatiku. To viem podla toho, ze ju to bavi a dost casto sa bavi po anglicky aj so mnou 😅 Ak sa do toho pusti na strednej seriozne, ked zmaturuje, bude vediet dobre po anglicky.
Od 6. roc. ma aj nemcinu 2x tyzdenne, cize rok a pol, a teraz si zacala dopisovat s nejakou finkou, po nemecky. Cize nie su to len stratene dve hodiny tyzdenne. Ja si myslim, ze mat jazyk hoci len 2x tyzdenne je fajn, da sa vela naucit.
Dceru som naschval zapisala na ZS, ktora je zamerana na jazyky. Povazujem to za dolezite. A je mi luto, ak to nebude bezne, ze su na ZS dva cudzie jazyky...
@hanica11 Nie je pravda, že druhý cudzí jazyk bude nepovinný - prikladám citát z rámcového učebného plánu, schváleného dňa 6.2.2015 s platnosťou od 1.9.2015:
"5. Škola je povinná z rámca voliteľných hodín ponúknuť žiakom 7.-9.ročníka ako druhý cudzí jazyk jeden z jazykov: francúzsky, nemecký, ruský, španielsky, taliansky jazyk podľa možností školy a záujmu žiakov, a to najmenej 2 vyučovacie hodiny týždenne."
@hanica11 urcite je aj par dobrych jazykarov ... problem je, ze ich je par .. ked je naozaj dobry jazykar jeden na kazdej piatej-desiatej skolke, tak na vela skolach to len lepia diletantami ... a ministerstvo islo zase raz lahsou cestou, teda radsej zrusilo povinnost druheho jazyka (kedze to nema kto zmysluplne ucit) nez by spravili skutocne zasadne kroky ktore by aspon v horizonte desiatok rokov zlepsili situaciu v skolach /prilakanie potrebneho mnozstva naozaj kvalitnych ludi do ucitelskeho stavu, zrusenie nezmyselnych nariadeni, prekopanie osnov a ucebnych programov, skutocna zmena cielov vyucovania.../
čo znamená učiť sa cudzí jazyk v škole????....ono je to všetko pekné, ale keď tie deti majú vycestovať a naozaj hovoriť cudzím jazykom, tak to nejde....však niektoré z cudzieho jazyka ledva zmaturujú a to sa ho učia už od škôlky....vidím to na synovi, z anj najlepší z triedy, samé jednotky a veru keď sme vycestovali a zostal v hoteli celý deň sám, mal čo robiť aby sa dohovoril....veľa cestujeme, tak sa to výrazne zlepšilo, no vidím, že v škole na hodinách nič nové
@rosabella presne tak ako píšeš, škola bude povinná ponúknuť žiakom / lepšie povedané ich zákonným zástupcom/ druhý cudzí jazyk ako voliteľný predmet. Takže rodičia, ktorí budú mať záujem, aby sa ich dieťa učilo dva cudzie jazyky, dieťa na jazyk prihlásia a vybavená vec. Naopak, ak je dieťa slabé a nedokáže si osvojiť ani jeden cudzí jazyk, nebude sa musieť trápiť ešte aj s druhým jazykom. Takže neviem, čo sa z toho robí taká kobojka.
@rosabella
@nikawero12 Ja vidím trochu problém v celom "nastavení" systému. V čase, keď sa vyspelé štáty EÚ snažia do školského systému implementovať ešte viac cudzích jazykov (na ZŠ 2, na SŠ ešte aspoň jeden k tomu - viď gymnáziá v Nemecku), u nás sa z dvoch stane jeden. O tej formulácii SPU by sa dalo meditovať dlho, keďže obsahuje zázračnú formulku "podľa možností školy a záujmu žiakov". Všetci vieme, čo takáto formulácia v našich zemepisných šírkach môže (áno, nemusí, veď chvalabohu) znamenať...
@andreah25 Dovolím si tvrdiť, že sa mýliš, keď tvrdíš, že "my sme všetky mali v škole dva cudzie jazyky a ani jedna z nás poriadne nevie ani jeden, ...". Už len z tejto malinkej diskusie je jasné, že je tu kopec žien, ktoré tie jazyky (a nie len 2) naozaj vedia a pracujú s nimi.
K téme od susedov, ktorí na rozdiel od nás zaviedli povinnosť druhého cudzieho jazyka na druhom stupni ZŠ. Pretože pochopili vývoj v Európe a vo svete. http://www.nuv.cz/vse-o-nuv/zavedenim-druheho-p...
Neviem či naše školstvo nejak motivuje súčasných učiteľov. Bolo by fajn mať 2 cudzie jazyky, ale kvalita výučby je tak slabá, že učiteľ nie je schopný dostatočne naučiť jazyk tak, aby nesuplovali doma rodičia. To je len môj názor a bohužiaľ realita, ktorú momentálne zažívame doma.
@hanica11
@hanica11 a spol, krasnu debatu ste rozprudili, inteligentne nazory a postoje, to malokedy na koniku take nieco citam 😵 😵 😵
tema obsirna, vedela by som debatit do vecera 😉 neda mi napisat svoj pohlad- ako sa vravi "od fachu"...som ucitelka AJ na ZS....skusim prv reagovat na uvodny prispevok, aj ked diskusia uz potom sla mozno viac do hlbky....
Takze ci nie je chyba/ skoda, ze sa rusi povinnost druheho cudzieho jazyka na ZS- resp. posuva sa do neskorsich rocnikov 2. stupna....moja odpoved- nie je, ak by sa rozsirili hodiny prveho cudzieho jazyka....na mojej skole mali decka 3hodky AJ+ 3hod druheho CJ (ak hovorim o druhom stupni), na prvom stupni sa to menilo...pre mnohe deti je toto dost narocne....tych talentovanych a motivovanych, kt. tu spominate, tych je mizive percento. :( takze ja by som uvitala viac hodin jedneho CJ a druhy len tak orientacne popri....(nemusi byt tym prvym jazykom AJ),hocico co si dieta vyberie, ale nech je vyuka intenzivnejsia.....pre mna viac hodin prinesie viac kvality...to ucivo je na urovni ZS podla mna tak nahustene, ze 3hod tyzdenne, plus vsetky co odpadnu, kvoli prazdninam a roznym inym sk. akciam je zalostne malo...(o tom neskor mozno)
Druhu otazku/ poznamku co si mala- druhy jazyk je na strednej skole neskoro....podla mna nie je....uz sa tu mnohokrat pisalo a suhlasim s nazorom, ze znalost jazykov nie je az tak zavisla od veku, kedy sa zacalo s jazykom ako od MOTIVACIE...student SS je uz casto viac vnutorne motivovany (nie tlakom povinnosti ucit sa to, ale preto ze sam chce/ potrebuje) ja som sa anglictinu ucila od zs, ale az po maturite a odchode do UK som sa ju naucila, zmotivovala na odborne studium, lebo som chcela anglinu ucit a ucit ju odborne 😉 urcite som o nic neprisla tym ze som sa neucila od skolky, ani nic neziskala 8rocnym studiom na urovni ake bolo v 90tych rokoch
Dalej pise ze rusime pravidlo co fungovalo??? Fungovalo? Merala sa niekde kvalita ako toto pravidlo vyuky 2 cudzich jazykov funguje? Podla mna nefungovalo. ZS by podla mojich predstav mala naucit ziacikov tak, aby sa vedeli dohovorit v cudzom jazyku na tzv. "kuchynskej" urovni...ale skutocne dohovorit, reagovat na bezne zivotne situacie. Vedia? Nevedia....lebo sa podla osnov ucime tvorit predpritomne casy a podmienkove vety a podobne veci, kt. su pre decka strasne abstraktne a su im na dve veci... 😒 (mozno sa k tomuto vratim)
A posledny dotaz- preco netlacime na lepsich a motivovanejsich ucitelov? no preco? pride motivovany ucitel do skoly- prve co, nemoze si vybrat ucebnicu s kt. chce pracovat...ked chce zmeny, nema sancu ich presadit, lebo ti, co su tam roky, ziadne zmeny nechcu....zacne makat na vlastnu past, vyrabat si material, pomocky....po par mesiacoch pohladu na vyplatnu pasku si prerata investovany cas, a nemale naklady (laminovacka, toner, farebny papier, kancelarsky papier, fotokopie- NIC z toho mi skola neda) a motivacie je....popritom si vsetci naokolo tukaju na celo, ze co robis, lebo sak treba robit len do vysky platu....ked o nieco trapne prosim rodicov, tak este dostanem, ze oni uz investuju dost a viac nemienia....ze ich ta skola neskutocne zdiera, a vkuse pytame na nieco nejake peniaze...a tak...tolko (zatial strucne) k "motivovanym" ucitelom
vela z vas tu pise o dobrych/ zlych uciteloch a kvalite vyucby...preco je to aj po rokoch kvazi zmien stale takmer rovnake ako predtym...pre mna osobne najvacsi problem je rozsah uciva- tazko sa mi ucia veci, ktore viem ze su v praxi malo vyuzivane, pre deti tazko pochopitelne....lenze osnovy, ucebnice, testy, vsetko je nastavene, ze tym ucivom "musim" prejst....dalej je vaznym problemom delenie deti do skupin...nemozem ich delit podla urovne, lebo "diskriminujem", cize mam v triede talentovane decka, s kt. by sa dalo paradne napredovat, a decka, co sa fakt strasne s jazykom trapia a treba im vsetko zjednodusene vysvetlovat a venovat sa im....teraz je v triedach tolko deti s poruchami spravania, co narusaju priebeh hodiny ako taky, ze si ich proste s kolegynami delime, aby to bolo ako tak zvladnutelne....opat sme tam, ze deti co maju chut a zaujem sa ucit su obmedzovane lebo sa venujem deckam, co potrebuju specialneho pedagoga, alebo asistenta, ale na to nie su peniaze, tak asi tak....preto sa ide tempom najslabsieho clanku v retazci, resp. sa to "vzda" a ide sa s ucivom dalej, lebo inak by sa vsetko "prebrat" nestihalo....cielom v skole u nas je "prebrat" ucivo, nie naucit....osnovy+ ucebnice+mnozstvo odpadnutych hodin velky priestor na neustale upevnovanie vedomosti a postupne nabalovanie nedava.... 😒
dalsim problemom je neustala zmena tried, kazdy rok ucim niekoho ineho, neudrzuje sa naslednost, ze ak zacnem s piatakmi, tak skoncim az s deviatakmi, proste, ako to "rozvrh" vyhodi, ako to zapasuje, tak ucime....jeden rok ucim 5.A, druhy rok nepokracujem, ale ucim v inej triede, nove deti, nove zvyky, zaciname odznova aj ja aj deti....neviem ako je to inde, mozno zavisi od vedenia skoly ako si da na tychto "dolezitych drobnostiach"zalezat....cize ani ja ako ucitel vyseldky svojej osobnej prace nevidim, lebo rok je na to malo...a to je strasne demotivujuce, chcela by som strasne napr. vediet, stretnut deti, ze z mojej skupiny sa dostali povedzme na bilingualne gymnazia a ze sa im tam dari, maju dobre zaklady...ani plat by mi zvysovat nemuseli, toto by mi stacilo vediet 😵 😵 😵
potom spominate ze ucitel nie je schopny naucit deti jazyk v skole a dieta sa musi doucovat doma....no to je to,ze cim viac sa jazyku venujem, tym lepsie ho viem....a je to velmi individualne a rodic o tom ani netusi casto, ze pr. sa s druhacikmi ucim ovocie, vselijako rozne to opakujeme uz 3 tyzdne, su deti, co po 2 hodinach vedeli,ine na to potrebovali tyzden aby sa im to upevnilo, dalsim sa aj po 3 tydnoch vsetko nejak miesalo....ti prvi povedia, ze co preboha 3 tyzdne robime na temu ovocie, a ti posledni, ze preco ideme dalej, ked este ani ovocie nevedia...a tak staaale dokooola... 🙂 ale beriem, su aj ucitelia, ktori nevedia, nemaju vystudovanu metodiku jazyka (podla mna vacsina na nasich ZS nema) a takto to potom vyzera....lebo sak sup sup si dorobit externe za 2 roky papier nech mame "kvalifikaciu", ale celkovo vyslovnost nula bodov a metodika minus 2 body...
ja by som suhlasila, ze na zakladnej skole staci jeden povinny cudzi jazyk. A povedzme druhy medzi povinne volitelnymi predmetmi (kam by som v pohode nastrkala aj "zivotne dolezite" predmety ako vytvarna, hudobna, nabozenstvo a spol.) A rozhodne by som bola za, aby tym prvym a povinnym jazykom nebola nutne anglictina (tu sa fakt douci kazdy kedykolvek, ked to chce a potrebuje), pretoze tu zo zakladnej skoly bez dalsich vedomosti vyuzijete fakt len pri vykladani tovaru v Tescu v UK (po anglicky hovorim plynule a na velmi slusnej urovni, nehovori zo mna ziaden komplex)