Prečo je Futová povinnou literatúrou v školách?

Vies, na literature je pekne to, ze kazdeho oslovi inak, alebo aj neoslovi vobec. Ja knihy zeriem, ale nikdy som nedokazala precitat Dickensa, hoci si velmi rada pozriem filmove spracovanie jeho diel a doteraz nechapem, ako moze byt novela Moskva-Petusky povazovana za vykvet postmodernistickej prozy 🤷‍♀️ Nic mi nehovori Tolkien a pritom oslovil tolko ludi… to vsak neznamena, ze budem tychto spisovatelov a ich diela vseobecne znevazovat. Milujem Isabelle Allende, zato moj syn - este vacsi knihozrut ako ja - jej nikdy neprisiel na chut. Ved nechaj na svojich detoch, nech sa rozhodnu, ci sa im to paci, diskutuj s nimi o knizkach, ja som sa s mojimi vzdy o knihach rozpravala.

@evkatk Citanie na rychlost som nezazila. Pamatas si prosim, v akych rokoch to takto byvalo? Ja tu knihu necham dietatu precitat, ked uz je to povinne. My sa o tom doma budeme rozpravat. Moje deti uz maju dost nacitane aj mnou aj samostatne a sami uz vedia trocha filtrovat kvalitu. Len mi jednoducho nijako nejde do hlavy, co na tom ucitelky vidia, ze je to tak casto odporucane.

@simsalabim Nemusi ti sadnut zaner. Neoslovi ta tema. Alebo nesuhlasis s nazormi, ake autor predklada v knihe. Ale ked si nahodne precitas stranu v Dickensovi a stranu v Urbanikovej, tak asi dokazes vidiet kvalitativny rozdiel, nie?

Ale ano, ale to nic nemeni na tom, ze Dickens je pre mna necitatelny. Ak chceme, aby deti citali, musime im predlozit nieco, co v nich vzbudi chut citat a potom niektori - mozno - siahnu aj po Dickensovi 🤷‍♀️

Čítanie na rýchlosť začalo koncom 80. rokov a niekde sa to praktizuje doposiaľ. Závisí to od hlúposti učiteľky. Dôležité je naučiť deti čítať s porozumením už od 1. ročníka a to aj doma. O tom, čo dieťa čítalo, treba sa rozprávať. Postupne sa okrem sústredenia sa na správne čítanie, súčasne sa naučiť vnímať počas čítania text. Dá sa to a mozog dieťaťa v tom je veľmi plastický. Chce to len skorý nácvik.

Ja mám tesne po 40tke a cca v treťom-štvrtom ročníku som zažila v kabinete čítanie na rýchlosť....
A teda nesúhlasím s tým, čo tu niekto vyššie napísal, že kedysi ľudia vedeli čítať s porozumením... s prepáčením prd makový... práve naša generácia a generácia našich rodičov je tiež tá, ktorá nevie čítať s porozumením... krásne to vidieť na sociálnych sieťach.... a pokračuje to u našich detí...

@quaxi Odkial vietor fuka?

@stevvvka Sice nevies nic o tom, ktora ucitelka na akej skole v akom meste, ale hlavne ze vies lepsie, ake su jej poziadavky, ako niekto, koho sa to tyka. Nie, nedovoli individualne inu knihu, lebo nebude citat inu knihu kvoli manierom ziakov a rodicov. Nebude pripravovat ani osobitny test. Uz som pisala, ze dieta knihu bude musiet precitat, ak nechce dostat gulu. Ja kvoli tomu protesty nejdem robit. Ale prosto nechapem tento vyber nekvality, ked je mnoho ovela lepsich knih. A presne taku otazku som v uvode polozila. Ze preco maju ucitelky pocit, ze toto by mala byt povinna alebo hoci len odporucana kniha.

autorka - úplne ťa chápem. Podstata je v tom, že ste nedostali na výber slobodne, čo chcete čítať. Ak sa niekomu Futová páči, alebo s jej knihami nemá problém, tak nech jej knihy kupuje a číta. Nechápem prečo tu ostatné tak trápi, aký máš na jej knihy názor ty. Na rozdiel od ostatných tvoje dieťa na výber nedostalo. Je to zarážajúce. Školy sa snažia, aby deti mohli čítať to, čo ich baví... preto si chlapci veľakrát vyberajú knihy o futbale, dievčatá o poníkoch atď atď. U nás učiteľka dovoľuje deckám aj encyklopédie, či faktografické knihy, prípadne aj komiksy, ak to je dieťa čo má s čítaním problém.

Dalsia premotivovana matka, ktora ma pocit, ze si moze dovolit komentovat ucitelkine metody a vyber? Kedy budete mat, mile matky, aspon trochu sebareflexie a pochopite, ze uz mate prestat vyjadrovat vase nekompetentne nazory? Skuste sa kafrat do roboty lekrovi a uvidite, vyhodi vas cez zatvorene okno... Ja uz normalne nevladzem citat tieto verejne vylevy.

@prosimopomoc Vedeli by ste mi teda laicky opísať kvality zmienrnej autorky a jej diela, pani učiteľka?

@autorka O zozname povinnej literatúry rozhoduje Štátny pedagogický ústav. Navrhuje ho ústredná predmetová komisia slovenského jazyka a literatúry. Čiže nejaké Tvoje úvahy, fabulácie alebo konšpirácie o tom, čo za tým, že autorka je “protežovaná” stojí, nie sú na mieste.

Nechcem Ťa ani uraziť, ani sa Ťa dotknúť, neviem, aké máš vzdelanie resp. či máš vzdelanie na to, aby si súdila “kvalitu” alebo “nekvalitu” predmetnej spisovateľky alebo spisovateľov všeobecne. Zamysli sa však nad tým, že každému sa páči niečo iné, preto je toľko žánrov a toľko spisovateľov a každý čitateľ si nájde “to svoje”. Áno, aj Gabriela Futová má svojich verných čitateľov. Za mojich študentských čias boli tiež knihy na povinné čítanie, ktoré študentov neoslovili, nebavili a bolo utrpenie ich čítať. Nerada to píšem, ale z mnohých si okrem názvu diela a autora nepamätám absolútne nič. To ale neznamená, že tých autorov a ich diela budem znevažovať.

Ak sa mám vyjadriť k spomínanej autorke, nemám s ňou absolútny problém. Píše vtipne, ľahko, pútavo, detským jazykom, ktorý sa ľahko číta a deti sa vedia s postavami ľahko stotožniť, Predpokladám, že si od nej neprečítala žiadnu knihu od začiatku do konca, keďže tvrdíš, že nemá žiadne posolstvo a na konci poučenie. Ak deti čítajú jej knihy s porozumením, tak to posolstvo a poučenie tam vždy je.
Škoda, že si niektoré matky prečítajú len 1-2 strany z knihy, kde sa zhodou okolností nachádza nejaké expresívne slovo alebo “nevhodná” pasáž vytrhnutá z kontextu a celú knihu pasujú za nevhodnú a autora za nekvalitného.

Gabika Futová nie je žiadna pseudospisovateľka, má vyštudovanú žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na svojom konte vydaných okolo 30 kníh. Keby sa tie knihy nikomu nepáčili a nikto ich nečítal, žiadne vydavateľstvo by ich nevydalo a žiadne kníhkupectvo nepredalo. O knihách Gabiky Futovej sa to povedať nedá. Jej knihy sú predávané, čítané a autorka získala veľa ocenení. Niektoré jej knihy majú už 5 vydanie. Myslíš, že keby neboli čítané a náklad vypredaný, tak by sa robila dotlač?

Žijeme v Nemecku, takže moje deti neboli nútené jej knihy čítať a aj tak ich majú z veľkej časti prečítané. Tie novšie už nie, keďže dcéra je tínedžerka a syn takmer dospelý. Z jej kníh nemajú žiadnu psychickú ujmu a expresívne slová by si v ich slovníku hľadala ťažko. Obaja sú slušne vychovaní, dcéra je premiantka triedy, spolužiakom pomáha, doučuje nad rámec vlastného voľného času. Rozmýšľam, ako nevhodne ju knihy Gabiky Futovej ovplyvnili.

Snáď z Tvojho dieťaťa neubudne, keď prečíta jednu jedinú knihu od Futovej. A čo Ty vieš? Možno sa jej to bude nakoniec páčiť (ak jej to svojim moralizovaním dopredu nezhnusíš). Ak áno, aj tak jej nedovolíš prečítať ďalšie knihy? Len preto, že Ty tie knihy nepovažuješ za kvalitnú literatúru?

Autorka, @zuzanockamt je pedagóg, pokiaľ si dobre pamätám.

Mladá generácia a generácia narodená od konca 70. čítať s porozumením sa naučila neskôr. No staršia vedela od 1. roč. Učila som od r. 1974 a to aj najstaršiu (dobrú) koncepciu z r. 1962, ktorá sa na 1. stupni zamerala na čítanie s porozumením. Nevedeli to iba tí najslabší, ktorí skončili aj s nižším vzdelaním. Priemerným a nadpriemerným žiakom to problémy nerobilo. Šlabikár končil niekoľkými krásnymi rozprávkami ako o motýlikoch a pod., ktoré po prečítaní sa rozoberali a ich obsah deti zvládali. Problém nastal po zavedení novej koncepcie začiatkom 80. rokov. Pôvodný šlabikár bol malého formátu s hrúbkou menšou ako 1 cm, jediný diel a deti lepšie čítali a s porozumením ako teraz pri 2 dieloch šlabikára formátu hrubých skrípt. Je to dôsledok toho, že sa im do hlávok dáva veľa nepodstatného a podstata uniká. Veľa toho sa nestíha, domácich úloh je preto neprimerane veľa, nervozita je na strane učiteľov, rodičov a všetká sa prenáša na deti, ktoré sú ešte zaťažené množstvom mimoškolských aktivít, krúžkov, atď., v čom sa rodičia doslova predbiehajú. Myslíme vôbec na deti, ich potreby? Knihy na povinné čítanie by mali deti motivovať k čítaniu a nie rozhádať verejnosť.

Prečítala som niekoľko kníh od pani Futovej. Má talent na vtipné opisy, naozaj sa ľahko číta. Ale súhlasím s autorkou: Futová podsúva deťom návody ako sa správať naozaj nevhodne: klamať rodičom, učiteľom, neposlúchať ich, utiecť zo zubárskeho kresla, utiecť z triedy atď. Slovník v knihách obsahuje vulgarizmy aj vekovo neprimerané témy, ktoré len tak mimochodom vkladá do príbehov, ale nijak ich potom nevysvetľuje. Napr. v knihe Brata musíš poslúchať, ktorú doniesol náš tretiak domov ako povinné čítanie, píše o vtipnom zážitku s erotickým prádlom, o P-M-S, o hrátkach staršieho brata (ôsmaka) s jeho frajerkou pod dekou a pod. Áno, dá sa ísť tou cestou, že čítať spolu a vysvetľovať. Ale deti radi čítajú aj samé, preto by detská literatúra mala mať aj jasný záver/pointu/ponaučenie. Život môže byť hocijak pomotaný, ale knihy by mali ukazovať cestu, nie motať ešte viac.