Problémová kamarátka: Príbeh zo školskej lavice

Ja ti poviem rovno z vlastnej skúsenosti... My sme toto začali riešiť už 10 rokov dozadu,čiže viem pokračovanie. Nepustila by som ju a stále by som sa snažila ju podporovať v tom,aby sa jej vyhýbala a nekamaratila sa s ňou. Akýkoľvek majú doma problém,ver,že ty a ani tvoja dcéra ho nevyriešite. Musia si ho riešiť oni a musia ho chcieť riešiť. Časom to bude horšie,až budú staršie. A budeš rada,že tvoja dcéra bude nad vecou a nebude toho už ucastna. Je super chcieť niekomu pomôcť,ale ten niekto musí v prvom rade chcieť. Keď to nepochopili z dohovarania doteraz,nemá to žiaden ďalší zmysel pre vás...

Ja sa čudujem, že toľké roky necháš svoju dcéru sikanovat.Ved aj ona je už tým poznačená, ona SA BOJI tam neísť, na čo ešte čakáš keď ti ju úplne pridusi alebo pichne nožom. Co ju týmto učíš, ze k sikanatorke chodíme s darčekom?

Ako ste sa rozhodli? Ako dopadol rozhovor s tou mamičkou ?

Niečo mi tu nesedí takže bud vymyslená téma alebo prekrutené fakty alebo neviem. Píšeš ze dcéra mala paniku z kamarátky a nechcela chodiť do školy...wtf??? A Ty riešiš ci ma ost na jej oslavu??? Co rodicia toho dievčatá? Sú nejakí nedotknutelni ze ich nespomínas? V prvom rade sa to malo riešiť s nimi, ak ste s nimi kamaráti tak tým skôr, ale ak aj nie, to je jedno. Šikana jak vysita, dokonca s fyzickými prvkami. Spamataj sa!

@tatisna samozreme ze niesme kamarati s jej rodicmi. Jej otec je vzdy len ticho, vsetko ignoruje. Matka je agresivna, ako som uz vyssie spominala. Vzdy ked sme sa streli osobne, tak to bolo neprijemne. Preto som s nou prestala komunikovat osobne. Napisem jej len cez WhatsApp ze dcerka nepride, tak ako vsetci ostatni.

Hlavne jej napis cim skor a nie v den oslavy.. vies uz 2dni ze nepojde, tak nech sa vedia zariadit, zase nech mala necaka ze kamosky idu a dozvie sa pred oslavou ze nepridu :D By ma slak trafil, keby ako mama objednam a chystam veci a vecer pred oslavou alebo ten den sa mi odhlasia vsetci.

@simca06022011 nie, oslava je az o mesiac a napisala som jej uz dnes rano.

Aj si napísala dôvod?

@ivuska027 napisala som ze neprideme, lebo dcerka nechce ist.
Ona mi odpisala " pocula som".

Vidno, že jej nič nedošlo. Očividne je tupá ako bedňa gytu. Dobre si spravila. Držím palce. Zostante konzistentné vo svojom správaní 🙂

A dohovor aj triednej, aj vychoške, aby sakra na Z dozerali. A dcérke nakáž, nech všetko hlasi dospelému hneď v tej chvili.
Držím palce!

Dobre, ze ste ucast odriekli. V den oslavy by som kamaratke Z dorucila darcek: https://www.taktik.sk/o-surikate-katke-ktora-sa...
V ukazke str.19.

Takúto empatiu som mala ja a poviem ti, že mi to v živote veľmi ublížilo.
Ľudia, ktorí sú zlí si nikdy nebudú vážiť tvoju dobrotu a keď sa im len trochu znepaci nejaké tvoje správanie sú schopní ťa podráziť aj za cenu, že ťa stratia....aj keď si jediný koho majú.
Vždy som si myslela, že dotyčná potrebuje viac lásky ktorú nezakusa.
Že jediné láska ju môže zmeniť.
Lenže ten človek musí sa chcieť zmeniť!
Mne povedal psychológ, že na vzťah sú dvaja ľudia. Ak jeden z nich sa správa zle taký vzťah nemá hodnotu. Buď dám tomu človeku podmienky alebo odídem.
Teraz nepíšem o partnerskom vzťahu, našťastie tam som to neaplikovala.
Ja píšem o kamoške alebo kolegyni, ktoré pre zle správanie boli vylúčené z kolektívu. Keďže ja som bola obľúbená snažila som sa dotyčné včleniť do kolektívu, ale poriadne sa mi to vypomstilo.

Po mojich skúseností ja by som dcérku neodviezla na oslavu a vysvetlila jej aké sú zdravé kamarátske vzťahy.
Tvoja dcérka nemusela Z oznámiť, že s ňou nechce byť kamoška....mala len zredukovať kontakt s ňou. Vyhbat sa spoločných aktivit. Oznamovanie takého typu každého naštve a poníži.
Nevychádzalo ani s jej mamou, o niečom to svedčí. Tvoje dieťa nie je hračka, musí sa naučiť spracovať svoje emócie z človeka.
Nehovorím, že nemá odpúšťať, ale kamarátov si vyberáme.

V pondelok v druzine: Z sedela za mojou a kym pisali domace ulohy tak jej vykrikovala nadavky, ale ze najhorsie ake si viete predstavit. Moja to povedala dozerajucej ucitelke a ta na to "no a, co ja s tym mam teraz urobit?". V utorok som telefonovala s riaditelkou skoly (nahodou, koli inej teme ale spomenula som jej aj toto) tak mi slubila, ze vsetky dozerajuce upozorni, ze Z musi sediet daleko od mojej.
No a vcera mi prisla dcerka zo skoly a hovori: "uz som so Z znova kamoska, lebo dnes mi nic zle neurobila".
Skoro ma porazilo 🤦‍♀️ Vyavetlila som jej ze urcite nie, niesu kamosky, lebo to ze je niekto 1 den mily neznamena ze su kamosky. A nemoze ju v pondelok takgo urazat a v utorok sa tvarit ze je to ok. Doslova som jej zakazala nazyvat ju kamoskou.

ja ťa plne chápem a viem si predstaviť, ako to v tebe vrie zúfalstvom. Prežila som to isté. Ale na tebe je len jedno - podporovať dcéru všemožne, aby to pochopila. To, čo som písala, čo píše @mantilka. Musíš stále vysvetľovať, ako to medzi dvomi ľuďmi a medzi kamarátmi funguje. Ona bude určite múdra a časom to pochopí. U nás to trvalo dosť dlho, ale neustále vysvetľovanie prinieslo nakoniec svoje ovocie... Ale dotyčná aj po rokoch, čo ju dcéra už "len" zdraví, pokračuje v ohováraní, robení naschválov atď. Ale dcéra už pochopila, že nad toto sa musí jedine povzniesť. Nič iné nepomože...

Keď už sa to ťahá od 3 rokov a považovala ju za svoju kamarátku, je veľmi ťažké jej teraz behom mesiaca vysvetliť, že aj keď sa chová jeden deň ok a druhý na ňu nadáva, tak stráca hlavne svoju dôstojnosť a sebaúctu. Šikana. Ale na tej úplne zvrátenej úrovni akože kamarátstva. Zastav to, čím skôr tým lepšie. Ona musí mať doma veľké problémy, že sa takto správa. Úprimne chápem ťa, že nechceš preložiť svoje dieťa do inej triedy. Ale aby som ochránila svoje dieťa, spravila by som hocičo, aby jej nebolo nadávame a kruto ublizovane. Kamarátky si vie nájsť aj v inej triede. A to som tiež dosť veľký empat, no odtiaľ potiaľ. Hranice to dieťa nemá. Či už Z alebo tvoje. Ona si vložila do hlavy, že jej je ľúto Z zakaždým keď sa s ňou nikto nehrá. Ale ona nemusí hrať samaritana, to dieťa ju sikanuje keď nie fyzicky tak psychicky, riešila by som preklad.