Problémové správanie 9 ročného syna
Milé maminky, zaujímalo by ma ako riešite problémové správanie u svojho dieťaťa, resp. skončí to niekedy?? Mám dvoch synov - 3 r. a 9 r.. Starší je z predchádzajúceho manželstva, ktoré sa mi rozpadlo keď mal 1,5r - o rok neskôr k nám prišiel môj aktuálny partner. Starší syn bol vždy náročný na "údržbu"..8x za noc sa budil, kojila som ho do dvoch rokov, v MŠ ma vždy učiteľka čakala..aby mi zvestovala "novinky", takže som tam pre neho prichádzala vždy s obavou..čo zasa bude..cca od 4 rokov sme pravidelne navštevovali psychologickú poradňu. Prvý ročník bol náročný. Syn začal mať tyky, drobné pohyby s rukami, neskôr naozaj výrazné zášklby hlavou. Absolvoval liečbu, snažili sme sa vyvíjať na neho čo najmenší tlak. Našťastie máme toto obdobie za sebou. Momentálne končí 3 ročník..odpoveď má vždy na všetko a každú našu prosbu či požiadavku sprevádza neúnavný slovný komentár z jeho strany typu .. prečo..no určite..nebudem..nechcem..zaas..o chvíľu (čiže nikdy) - pričom stratí viac času oponovaním ako samotnou činnosťou, ktorú mal urobiť. Keď mu dáme nejaký zákaz vrieska, oponuje a opakuje stále dokolečka, že zákaz nemá a vyslovene sterorizuje celú rodinu. Stojí nás to skutočne veľa psychických síl. Zákaz nakoniec samozrejme má, občas sa ho všemožne snaží porušiť, čím získa vždy nejaký bonusový navyše. V konečnom dôsledku však zákaz vydrží, dokonca sa voči nemu obrní a dospeje do fázy, keď mu to nevadí. Čiže je akoby nepotrestateľný. Zo školy máme časté telefonáty a tento rok bude mať i zníženú známku zo správania. Učiteľka na nás neustále apeluje, aby sme sa s ním porozprávali..čo však míňa účinok..ako hrach na stenu. Jeho správanie je vyslovene nevydržateľné, provokatívne. Príde mi ako energetický upír. Cielene provokuje, narúša pokoj - všade s úsmevom a povýšeneckým pohĺadom, vychutnáva si keď nás ničí. Skúšala som hrať aj pokoj angličana, povedať raz a nevysvetlovať..no chodil za mnou a pýtal sa s úsmevom, čo je mami? Snažila som sa ostať v pokoji (no vnútri som mala chuť sa na neho vrhnúť ako v akčnom filme a zneškodniť ho nadobro).. Za tých XY rokov sme vystriedali 3 psychologické poradne - všade bol samozrejme úúúžasnýýýý (má tú schopnosť nastaviť plachty podľa toho ako vietor fúka..), boli sme aj na vyšetrení mozgu, absolvovali sme odblokovávanie (jeho aj mňa), rodinné konštelácie, liečebný kód, prečítala som nespočetne veľa literatúry. Všetko má extrémne krátky účinok. Akoby to šlo mimo neho. Každý deň sa opakujú tie isté situácie - capnuté veci v chodbe, capnuté šatstvo pri sprche, provokovanie mladšieho a tešenie sa z jeho vreskotu, odvrávanie a nekonečný vzdor. Hoci niekedy ide urobiť, čo mu povieme..na polceste na to zabudne. Izbu si upratuje sám, učí sa už našťastie tiež sám (písomné DÚ, ktoré potom skontrolujem..tiež prúser jak hrom, keď ich má opraviť..), keď niečo v škole znehodnotil spolužiakovi- uhradil škody zo svojich nasporených peňazí (nevadí mu)..zo školy v prírode ho vylúčili- učiteľke odvrkol -aspoň ušetríme..nevadilo mu ani keď som ho celý týždeň čo boli spolužiaci v Tatrách drézúrovala v učení a dva týždne sa nepohol mimo domu, pomáhal v záhrade a s domácimi prácami. (moja nervová sústava však značne utrpela ..o tom, že to nebol med lízať písať ani nemusím, ale vydržala som). Keď opäť získal svoju slobodu sekal pár dní dobrotu. Ku svojmu otcovi chodí každý druhý víkend, všetci na okolí vedia, že je to pre nás VÍKEND POKOJA. Sme vyčerpaní..my ako rodičia, bio otec, starí rodičia i učiteľka. Uvažovala som aj nad reedukačným zariadením..obávam sa však, že by sme tým nič nevyriešili a obohatil by sa o nové praktiky a neduhy. Viem, že robím všetko najlepšie v rámci vlastným možností (som si vedomá svojich chýb - krik, bitka) snažím sa na sebe neustále pracovať..no cítim sa ako taký hovniválik, čo si tíska tú svoju guličku do strmého kopca..aby ho v okamihu zas prevalcovala. Manžel sa tiež snaží..no má toho už dosť. Obaja sa snažíme viesť deti k samostatnosti, zodpovednosti za svoje činy, obom deťom sa venujeme (mladšiemu samozrejme viac..starší má už predsalen aktivity so svojimi kamarátmi - je športovo založený). Viem, že jeho správanie je dôsledkom rozvodu, príchodu nového partnera neskôr súrodenca, našeho výchovného štýlu a jeho ťažkej povahy. Mysleli sme, že časom..vekom.. nástupom do školy sa správanie staršieho syna zlepší..no opak bol pravdou..a začíname sa skutočne obávať puberty..
mozno skus nieco poriesit aj stravou..meneje sladkosti,menej muky,menej chemie..nech je hlavne prvotpotraviny bez konzervantov-maso-ked sa domaci chov,vajicka,orechy,ryby,semienka,zeleninu, ovocie,pohanku,pseno....a omega 3 davaj kludne aj ako doplnok-kapsle,alebo priamo tuk...vyluc slnecnicove a repkove oleje a nahrad olivakom ,kokosakom a rybym tukom.....tuky su alfa omega pre cinnost mozgu a tiez nadmiera cukru ma vplyv na mozog. O chemii ani nehovorim...a inak asi len trpezlivost a odborne vedenie.
Z tvojho popisu to vyzerá, že celý ten cirkus tvojho staršieho syna nesmierne baví. Aj mňa asi ukameňujú, ale prikláňam sa k názoru @pribinak . Sú deti, ktoré majú uši na zadku. Avšak neviem, či to ešte v tomto veku zaberie. On bol dlho jedináčik, aj to hrá svoju rolu. A ako aj v iných témach doporučujem prečítať si ätlu knižočku Malý tyran.
@pribiniak,aj manzel to tak praktizuje s tebou??
@pribinak a myslíš, že to pomôže?,...no určite NIE. Mám doma niečo podobné (trošku miernejšia verzia) ale každý trest je skôr trest pre mňa ako pre neho. Čiže zákaz vychádzok, počítač, tablet, playstation....všetko čo sa dá mu zakážem a aj tak vydrží možno deň, dva poslúchať a potom zas pomaličky skúša moju trpezlivosť. A tá bitka skôr viac bolí mňa, hlavne psychicky ako jeho. Lebo tieto deti majú pocit, že veď oni nič zlé nerobia a všetci sú proti nim, každí okolo je na vine, len nie on. Čiže sa akurát tak uzavrie viac do seba, do svojho sveta ale určite si neuvedomuje ako ubližuje svojím správaním......
@soniell ťažko radiť, my sme ešte žiadnu poradňu nenavštívili, i keď som sa o tom už minule s manželom bavili, že asi tam pôjdeme. Napr. s mojím synom sa nedá ani pekne porozprávať, to už musí mať teda veľmi slabú chvíľku..ináč odpovedá jednoslovne a samozrejme všetko ho obťažuje, povinností má minimum aj to má problém urobiť. On je tiež taká ťažká, tvrdohlavá povaha, že už niekedy som v koncoch....
@soniell Ahoj. Kto to nezazije asi nepochopi... Mali sme v rodine nieco velmi podobne. Podla popisu to presne sedi. Bol to moj synovec, uz ked bol prvak spisali rodicia peticiu o jeho vylucenie. Vsade problem, jemu to bolo jedno a ako pises, s usmevom sa chodil pytat ci sa nieco deje ked teba ide od zialu a hnevu rozhodit. Nepomohlo ani reedukacne centrum. Teraz ma mlady pan 22 a vsetko sa skoncilo ked koncil pubertu. Uplne sa otocil, je z neho chapavy prijemny mlady muz. Ked sa obcas orzpravame o tom co vyvadzal, tak na veci co robil ked bol prvak, druhak si vobec nespomina. Reedukacne v nom zanechalo velmi zly zazitok, chapal to ze ho mama odlozila lebo ho nechcela... Je to tazke a na kazde taketo dieta plati uplne nieco ine. A je pravda, ze psychologovia vacsinou nechapu v com je problem, lebo snimi su uplne ok a bez problemovi... Ono je problem len ked uz sa musi pozornost delit medzi viac objektov. Pokial je sam s dospelym tak hotovy anjel. Maly nemal problem aj ociernovat svoju mamu vymyslenymi vecami typu: nedava mi jest a podobne... len aby mal lutost od druhych a vacsiu pozornost.
Neviem ci si uz skusala sa snazit spravat tak, aby jeho spravanie nevyvolalo ziadnu odozvu. Byt bez emocii a akychkolvek reakcii na jeho spravanie. Vacsinou potom ho to prestane bavit ked zisti ze si tym neziskava pozornost. Ale je to tazke, prajem vela nervov a psychickych sil
Ahoj!
Toto bude trochu odveci a nechcem túto stránku zahlcovať veľmi spirituálnymi vecami (keďže však nepredpokladám, že to spomenie niekto iný, tak si to dovolím). Ale mne tak napadlo (okrem asi osemsto chýb, ktoré ste mohli urobiť) - nebolo jednou z taktík, ako si s malým poradiť, návšteva liečiteľa alebo niečo iné, čo nadväzuje na mágiu či alternatívnu medicínu? V čase nášho detstva bolo veľmi moderné so všetkými chorými deťmi vymätať ambulancie liečiteľov (osobne som absolvovala všetko od akupunktúry až po kineziológiu) a spätne to vnímam veľmi negatívne - tie veci vedia zasahovať psychiku veľmi prapodivným spôsobom. Navyše som to vnímala aj ako neférový experiment so svojou osobou a stavy rebélie to vo mne len stupňovalo. V súčasnosti vnímam, že prichádza do módy homeopatia a o jej spirituálne podtexty sa väčšina ľudí nezaujíma.
Napadlo mi to len preto, lebo si spomínala nespočetné návštevy všetkých možných odborníkov. Viem, že keď má rodič problém, skúša všetko možné aj nemožné, no aj nekonečné pokusy bez racionalizácie môžu byť kontraproduktívne.
Do manželskej problematiky si nedovolím zabŕdnuť, takže toľko za mňa. 🙂
este ma napadlo,ze ak by sa dalo,skus s nim ist len ty a on na tyzden niekam kde by ho to bavilo,ale nebol tam luxus..stanovacka.chata...nech robi muzske prace ktore budu ozaj potrebne...a k tomu dokolecka rozhovory...
Asi by som namiesto psychologa skusila psychiatra
Chváliť ho za pozitívne veci, vedome si naňho vyhradiť denne intenzívny čas podľa uváženia (možno len 15 min), kedy sa budete venovať len jemu, počúvať ho, rozprávať sa o tom, čo HO baví. Výsledky sa iste hneď nedostavia, ale láska a prijatie by ho mohli "vyliečiť".
Mne to nepripada ako dosledok rozvodu. Z toho vsetkeho co opisujes, si milujuca mama a urobila si vsetko co si mohla. Tiez pochadzam z rozvedenej rodiny, dieta v tak rannom veku si nic nepamata a nakoniec je lepsie pre dieta ked zije v pokojnejsej domacnosti. "tak aby si si nedavala za vinu" ze rozvod je pricinou. Z toho co opisujes dieta ma psychicke problemy od malicka, pokial sa Tvoj novy partner sa k nemu spraval pekne nie je dovod si mysliet, ze utrpel vaznu traumu z rozvodu. Su deti, ktore maju psychicke problemy a nic to nevyriesi. Vidim, ze sa snazis viest ho k zodpovednosti a neustupujes, co je velmi dolezite. Uziva syn nejake lieky? Niesom normalne za lieky ale co opisujes mi pripada nad ramec normalneho dietata a suhlasim s Natalym, a myslim si ze je to skor pripad pre psychiatra. Nie som odbornik, len mama 3 deti a vobec sa mi to nezda normalne so opisujes. Tiez nemyslim, ze bitka nieco vyriesi ked to ma vsetko 'na haku" ale ja sama by som porozmyslala nad reedukacnym centrom (aspon docasne, hoc len na tyzden) ako na ukazanie dietatu reality, co ho caka ak sa neukludni (t.j aj je Tvoje dieta toho vobec schopne, ak nie nasadila by som medicamentoznu liecbu) ale co je najhlavnejsie, dal by rodine aspon docasne priestor na normalny rodinny zivot a trochu revitalizacie seba samych, pretoze takymto tempom mozes skoncit v centre Ty sama. Vela stastia ☹
@soniell vyskusaj si prejst tento dotaznik:
http://www.ambulanciajanosikova.sk/testas.html je uplne dolu pod textom, jednoduche stiahnutie a poctivo si ho vypln, moze ta naviest, ci syn nahodou neprejavuje znaky aspergerovho syndromu. Ja osobne som proti fyzickemu trestu, nikam nevedie, len dietatu ukazeme, ze sme slabi a zlyhali sme my.
Skúšali ste to aj opačne? Nie zákazmi a trestami, ale odmenami? Napríklad "keď si spravíš úlohy môžeš tablet" . Dať mu nejakú dôležitú úlohu v domácnosti, ktorú bude mať na starosť len on - vynášanie smetí.
Tiež by som už išla za psychiatrom. Ak má niektorú z porúch, nepomôže bitka ani veľa lásky, ani zadávanie úloh. Nakoľko je možné, že je mu to jednoducho jedno.
Mne to pripomina Poruchu pozornosti a poruchu spravania, tusim sa to vola ADHD.
Vo sa tyka hadok, tvrdohlavosti agresivity, vybuchov hnevu a staznosti v skolke, boli aj u nas. Potom malemu diagnostikovali histaminovu intoleranciu a po prechode na dietu vybuchy a agresivita zmizli. Objavuju sa este po sladkych ranajkach pre deti, co sa sypu do mlieka. /nechcem menovat znacku/
Dalej mi to pripomina poruchu osobnosti, teda psychopatiu. Hlavne to ze u psychologov je dobry, takze je to ucelove jednanie. Niekedy deti takto trestaju nlizkych za nedostatok pozornosti. Ak psychopatia, mohla by byt na 70 percent dedicna. Nezdedil to po otcovi?
Patrajte dalej, i co ide. Aj ten psychiater je dobry napad.
@soniell precitaj si tento clanok, velmi pekne napisane.. mozno ti to pomoze.. https://dennikn.sk/blog/deti-potrebuju-konflikt...
@katarinagalik nie ;))) ale ja môjho muza neotibokujem, nedráždime jeho nervovú sústavu, nerobím mu naprieky a nevytáčam ho do zúfalstva ako tento synak svoju mamku
@mischy00 moj otec bol majster odbor.vycviku na priemyslovke. Raz to nevydržal a zmlátil jedneho chalana. Dnes by ho média roznosili na korytách a rodicia ho vláčili po sudoch.
Otec to doma nikdy nepovedal, ale raz som s nim bola v meste, zastalo pri nas drahé zahraničné suto, vystúpil pán podnikateľ a povedal: pán majster pamätáte si ma? Potom sa dali do reci, ten chlap predomnou priznal, ze ten výprask bolo to najlepsie vo kto pre neho kedy urobil. sli spolu na obed a dlho sa rozprávali. Az pozom doma oco povedal co sa kdesi udialo a to nas mal foma otec kopu deti a v tom case uz aj prve vnúča.
Proste niekedy reálne treba ukazat, ze konci tu su hranice.
Ja nie som zástanca výchovy, kde je to bitka a zaucho a tresty, ALE ked je toho priveľa tsk je toho priveľa
Podla mna je otázkou Čadu, kedy ten mladší zacne kopírovať toho staršieho
Asi ma tu ukameňujú a vyhlásia za netvora, ale ja by som ho zdravá Jak hada, modriny by mu výprask mesiac pripomínali!!!!
Niekedy uz treba odložiť vsetky reci a múdre knihy a siahnuť po kvalitnom opasku!