Riešenie problémov s drzým desaťročným synom

@akvi to je úplne mimo realitu a sebaklam, že Ty si sa rozhodla. Nerozhodla. Narodila si sa do tohoto systému a len málo ľudí má naozaj podmienky z neho vystúpiť. Vačšinou sú to ľudia bezdetní. Keď už máš deti, tak z toho systému neunikneš. A jasné, že keby som nemusela platiť účty, tak nepracujem za peniaze ale robím úplne niečo iné, nekomerčné a nekonzumné. Jasné, že keby sa mi zázračne niekto postaral o domácnosť a deti, tak sa o to starať nemusím. Ale inak musím. Je to moja zodpovednosť. A tým, že od detí vyžadujem zodpovedný prístup k povinnostiam, tak ich učím tej zodpovednosti a keď raz dozrejú, tak to budú brať ako normálne, že človek je za niečo zodpovedný a nenarodil sa tu ako zvieratko čo tu len tak prežije a ,,podochne"...

@anketkarka väčšina ľudí by ani nechcela vystúpiť aj keď by mohla. Každý si môže zvážiť, ako chce žiť. Deti tiež nie je povinnosť mať. A ja napríklad domáce práce robím rada. Pracujem tiež rada. Možno stačí zmeniť pohľad na vec. A zodpovedného človeka vychovas nie tým, že ho budeš nútiť do povinností, ale tým, že mu neberieš zodpovednosť.

@anketkarka ja nezijem na pustom ostrove, ani nie som budhisticky mnich.. takze nie, nie je to nerealne (a nie som jedina)
odsudenie v mojich komentaroch vidi ten, kto si ho tam dosadi.. ja som tam ziadne nedala.. ano, posudenie tych veci, ktore su nefunkcne a robia problemy, tam je - ale ako inak sa da nieco zmenit, ako, ze si uvedomim, co je nefunkcne, aby som to mohla zmenit? to, ze si niekto nieco nie je schopny/ochotny uvedomit, ja nezmenim.. preto som hned na zaciatku aj s radami skoncila a napisala, ze 'zivot vas nauci' - to nebolo odsudenie, ani povysenie sa, len skonstatovanie faktu.. ano, takto to v zivote chodi.. ak si nie sme schopni ci ochotni uvedomit, ze robime nieco, co nam skodi, zivot nam to vzdy ukaze.. pise o tom aj @akvi napr., ja sama som si to tiez zazila

ak niekto odo mna caka rady, ako lepsie robit to, co skodi, tak sa nedocka

@anketkarka mimo realitu a sebaklam je, ze nieco musis a niekto rozhoduje za teba.. ze podmienky, v ktorych zijes, su dane a ty sa musis prisposobit, inak neprezijes, resp. budes trpiet.. tiez som to kedysi takto vnimala .. bolo to peklo.. bez uniku..
ale nastastie som sa odvazila verit tomu, ze to tak nie je.. a ono nie je 🙂 NAOZAJ

@akvi ver, že nikomu neberiem zodpovednosť a nevzdávam sa ani tej svojej. A pri takomto prístupe ako opisuješ, sa proste zmieriš so všetkým (po Tvojom sa to volá zmeniť pohľad na vec) a chcela by som fakt vedieť aký dopad do dospelosti tento Tvoj výchovnyý prístup bude mať na Tvoje deti. A keby sme mali všetci takýto prístup, že len rob si čo chceš a so všetkým sa zmier, tak ako ľudstvo sme odsúdení na vyhynutie, lebo tu budeme manipulovateľní ako bábky na špagátiku...a darmo sa tváriš, že je ľahké vystúpiť. Je to len sebeklam, keď už máš záväzky.

Nám psychiater poradil zamestnať ho,mam takého 7 ročného,že mu mame dat krúžky a hlavne aspoň jeden pohybový, aby mal kde ventilovat. Ja osobne si myslím, že ten náš je závislý na hrách aj keď mu ich zakazujem,nedávam vždy mu to niekto strčí bud muž alebo babka,potom ma nepočúva ani keď mu ho vezmem,alebo vlastne práve kvôli tomu.

@reanda ja nič nevnímam ako peklo, ale zasa sa nebudem klamať, že toto čo tu žijeme je rajská záhrada, kde všetci toho druhého ľúbia a nesebecky interagujú medzi sebou len v dobrom. Utópia. Nikto nerozhoduje za Teba, ale veľa vecí musíš. A v komentoch nevieš reagovať asertívne, skôr sú to agresívne komenty a povýšenecké. Tu lásku u vás doma by som si teda pozrela. Lebo neverím, že len tu reaguješ takto a doma Matka Tereza. Nedá sa ,,prepínať" človeka. Tá tolerancia v Tvojich komentoch absolútne absentuje. A to nie je len môj pohľad, keďže na to reagovalo viac ľudí.

ahoj, necítala som komentáre, ale pozri si knihu Nadané dieťa alebo toto https://www.martinus.sk/1127597-vysoce-citlive-...
Nie, vy ste nezlyhali. Treba psychologičku, ktorá sa venuje presne týmto problémom. Napr. pani Stehlíková.

@anketkarka dieťa mám dospelé, spokojné, sebestačné. Takže ten môj prístup asi nebude úplne nanič. Nikde nepíšem, že je ľahké vystúpiť, práve naopak, vyjadrujem pochopenie všetkým, ktorí nevidia a nevedia. Veľmi dobre tomu rozumiem.

@anketkarka a presne opačne to je, manipulovatelni sú práve ľudia, ktorí nedokážu ani len pripustiť, že aký Matrix tu žijeme. A myslím, že vôbec nerozumieš, čo ja myslím pod tým, "rob si čo chceš". Tak, ako drvivá väčšina ľudí nerozumie respektujucej výchove a nerozumie práci s vlastnou hranicou. Všetky tieto veci súvisia.

@akvi všetci sme blázni, iba ty si prekukla matrix a nás ti je ľúto, lebo sme slepí. Toto mi vychádza z tvojich rečí. Pre mňa dovi, dopo. Áno a práve preto že sme ľudia a a žijeme v ľudskej spoločnosti tak niektoré veci nemusíme, ale je ich treba urobiť. Našťastie je dosť ľudí, ktorí si to uvedomujú a preto máme vynesené smeti v mestách, sestričky, ktoré vymieňajú plienky starým ľuďom, neupchaté kanalizácie a kopec iných profesií, . Som zvedavá aká by si bola prekvapená keby si došla k doktorovi a raz by tam bol a raz nie. možno by ti predpísal lieky a možno nie, lebo on robí len to čo ho baví a on nič nemusí.

@pleja môžeš to tak vnímať, je to v poriadku.

autorka Nie, nezlyhali ste, má iba 9-10 rokov, ešte ho viete "ohýbať". Dieťa skúša kde sú hranice. Musíte nájsť spôsob ako s ním pracovať podľa jeho povahy. Škola je základ, aspoň bez aspoň strednej školy to nejde. Úlohy do školy musia byť, aj príprava, aj keď by ste pri ňom mali sedieť, možno potrebuje parťáka na učenie hoci doteraz nepotreboval. Takisto nejaké povinnosti v domácnosti - možno začať tým, že budete ich robiť spolu - spolu vykladať práčku, spolu variť, spolu vykladať nákup. Postupne presunúť kompetencie.

@akvi milujem tieto všeobjímajúce odpovede

@pleja a čo ti mám napísať? Hneď v prvej vete si si vytvorila nejakú konštrukciu. K tomu fakt nemám čo povedať. A s tým zvyškom sčasti súhlasím, ale netuším, kam tým mieris. Takže som ti len potvrdila, že rozumiem, že to tak môžeš vnímať a dala som ti najavo, že som si to prečítala. Nemám pocit, že chceš diskutovať.

@akvi jedno dieťa a už dospelé? Tak to je len možno spomienkový optimizmus čo Ty tu píšeš. A nie každé dieťa je náročné. Vieš, aj Ty si zjavne spokojná a znie mi to tak, že by si asi bola spokojná aj na Luníku 9. Ani oni nič nemusia a sú v podstate mimo systém. Žijú si ako chcú. Oni ani tú povinnú školskú dochádzku ,,nemusia". A už vôbec nie nejakú zodpovednosť.

@reanda omg ty si fakt hrozná ženská
od prvého príspevku múdra jak rádio
podľa mňa ani žiadnu inú radu nemáš, len si potrebovala oznámiť že nesúhlasíš s touto výchovou , ale v skutočnosti nevieš , ako pomôcť
podľa mňa máš male deti
menšie ako autorka a si presne tá matka , ktorá lubi ukazovať prstom do momentu kým sama na vlastnej koži nezažije
inak by si tu zi seba nerobila debila

@anketkarka spomienkový optimizmus to bude možno keď bude mať decko 40 a ja vnúčatá. Dieťa vlani skončilo SŠ. Snáď ho ešte môžem volať dieťa, ešte býva s nami. Stále si nepochopila, ako to myslím o tom "nemusenî". Neviem to už veľmi inak napísať. Naše myšlienky sa evidentne nevedia "stretnúť". Moje chápanie toho, že robím to, čo chcem a tvoje chápanie toho je proste iné.

@molare vo svojom profile ma @reanda uvedene deti vo veku 10 a 12 rokov

@akvi Och, toto sa mi velmi paci.
"Zodpovedného človeka vychovas nie tým, že ho budeš nútiť do povinností, ale tým, že mu neberieš zodpovednosť."
Dost som uvazovala nad tym ako to ze tvoje dieta nie je rozmaznane. Teoreticky z toho co si napisala by sa dalo usudit ze nema ziadne hranice, lebo aj ked nejake hranice urcis, nemusi ich dodrzat. A ja som bola v tom ze tie hranice a ich nedodrziavanie je alfa a omega rozmaznanosti. A takto to podla mna chapu aj vsetky tie zeny ktore ti nerozumeju. Vytvoris si pravidla na zivot a potom fungujes ako bachar a sledujes ci ich dieta dodrziava. Tymto ale budujes poslusnost.
Co je pricinou toho strachu z inej vychovy? To mna fascinuje ked citam debaty o vychove a vychova podobna tej tvojej sa stretava s vasnivou odozvou a velkou potrebou ju potlacit. Ludia maju z nej strach. Preco?

@akvi toto ma zaujalo. A zodpovedného človeka vychovas nie tým, že ho budeš nútiť do povinností, ale tým, že mu neberieš zodpovednosť.
Mohla by si to konkretizovať? Na nejakých príkladoch?
Napr. mama varí, otec nakúpi a dieťa, ktoré má ten deň službu má upratať kuchyňu. Dieťa to chápe, ale neurobí. Prvý večer, druhý deň....dokedy čakať? Upratať je jeho zodpovednosť alebo úloha. Ak to neurobí, vysvetľovanie nepomáha, aký konkrétny postup by si poradila.
Lebo v rodine žijú viacerí a tak ak viacerí majú zodpovednosť za jej chod. Každý v inom čase za niečo iné.
Alebo iný príklad. 2 deti zdieľajú spoločnú izbu. Jedno z deti chápe potrebu udržiavať povedzme hygienické minimum poriadku v izbe a robí to, druhé nie.
Činnosť dieťaťa, ktoré odmieta zodpovednosť za svoju časť udržiavať aký taký poriadok ovplyvňuje pohodu a priestor druhého dieťaťa. Dajme tomu, že jedno z deti má silnú nádchu a necháva použité vreckovky v izbe miesto aby ich vyhodilo. Ono vnútornú motiváciu ich hneď hodiť do koša nemá. Druhému dieťaťu to samozrejme vadí.
Mam 2 podľa testovania nadpriemerne inteligentné deti. Ale jednému z nich totálne chyba empatia. Ťažko sa s ním dohodnúť či nejakú vnútornú motiváciu vzbudiť pri činnostiach, ktoré sú mu ukradnuté, ale sú potrebné, pre neho samotné a ovplyvňujú aj ostatných v rodine.
Dám ďalší príklad nutnosť pravidelného užívania liekov.
A doplním, že ani jedno z deti nie je ešte plnoleté teda zodpovedne samé za seba aj v očiach zákona. Takže systém, ak sa rozhodneš nebrať lieky a zhorší sa tvoj zdravotný stav bude to tvoja zodpovednosť a ty budeš znášať dôsledky neplatí. Tie dôsledky potom znášať ja ako rodič, ktorý má za neho zodpovednosť

@andreatytler ja zas to chápem tak, že sú pravidlá, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti. Z toho, že ak spolu chceme fungovať v rodine, tak každý má určitú zodpovednosť za jej fungovanie a chod. Plus sú pravidlá, ktoré vyplynu z toho, že ak ich nedodržíš vytváraš tým diskomfort spolubývajúcim, či sebe svoj zdravotný. Pripadne to má následky aj pre ostatných členov rodiny.
Ak by sa rodicia rozhodli, že nebudú pracovať tak to výrazne zasiahne ich deti. Ak nebudú mať kde bývať čo jesť skončia v náhradnej rodine.
A tiež ľudia aj deti sú rôzne. Niekomu vysvetlíš, prečo to je potrebné a pochopí, niekto má tú vnútornú motiváciu a niekto nie a ani mu nevysvetlíš.
Dokonca poslednú teóriu čo som citala, že psychológovia niektorí považujú dnešné deti za unavené a preťažené z toho, že sa neustále od nich očakáva, že oni sa rozhodnú, že sa k nim pristupuje ako k dospelým.
A opačne sú názory, že k dieťaťu sa práve ako k seberovnemu má pristupovať za každých okolností.
Môj osobný názor je, že kto znasa dôsledky činov, ten by mal mať právo rozhodovať ci podieľať sa na rozhodovaní.
Príklad ak sa dieťa rozhodne, že nebude večerať bude hladné. Teda znáša dôsledok. Ak sa rozhodne, že v mínus desať si neoblecie bundu a pôjde len v svetrí dôsledok bude choroba, ale pre rodiča vypadnutie z prace, či nutnosť o dieťa sa postarať. Teda ja ako rodič pokiaľ to má pre mňa negatívne dôsledky toto nedovolím, dám hranicu a budem na nej trvať. Buď sa dieťa oblečie alebo nepôjdeme von. V pripade ze von musime, napr. vyzdvihnut surodenca z kruzku, trvam na bunde. Tak to nejako chápem ja

@janage Dakujem za nazor.
Tiez som si nie ista ci je dobre pristupovat k dietatu ako k seberovnemu, ale urcite viem ze je spravne s nim komunikovat ako so seberovnym.
Ten priklad s chorobou je dobry. U mna to nejak tak spada do kategorie bezpecnosti. Ze ja rozhodujem o cinnostiach ktore ohrozuju zdravie a bezpecnost. Ale zatial je to lahke lebo ma len 4 roky. Myslim ze neskor uz treba to rozhodovanie pustat aj v tejto oblasti viac na dieta. Neviem. Podla mna je to velmi tazke, kedze sa o deti bojime. Tiez mam skusenost ze moje nazory na bezpecnost nie vzdy zodpovedaju skutocnosti. Ja som verila tomu ze dieta ochorie ak nie je v noci pod paplonom, ale ukazalo sa ze neochorie. Podobne to moze byt s tym ze ide do skoly vo svetri.
Tiez sa mi paci ten priklad s 2 detmi v izbe ktore maju rozne naroky na cistotu. Rada si vypocujem nazory ako to riesit. Tu bude asi potrebny rozhovor vsetkych 3 stran, alebo len ich dvoch, lebo rodic by nemal byt sudca.

@andreatytler no prax je taká, že sa nedokážu dohodnúť resp. málokedy sa dohodnú lebo na dohodu musia byť 2. Ak je to jednému jedno lebo to nepovažuje za dôležité alebo je sústavne v module "teraz je dôležité robiť niečo iné" ale pre druhé dieťa to dôležité či nepríjemné je.
Alebo sa síce dohodnú, ale jedna strana dohodu sústavne porušuje resp. nedodržiava.😉

@janage No, viem si predstavit ze takto nejako to je v praxi. Ja by som toho spindura vykazala spat do spajzi (alebo ineho priestoru), kedze asi nie je moznost dat kazdemu dietatu vlastnu izbu. Alebo mu tie zasmrkane servitky kazdy den pozbierala a nahadzala na postel aby v tom spal. Ale ci je to spravne riesenie to neviem. Ja sama velmi casto sklzavam do autoritativnej vychovy, najma vtedy ked si neviem rady.

@andreatytler špajzu nemáš 😁dieťa je celkom cistocne, ale poriadok všeobecne považuje za úplne nedolezity obmedzujúci element. Ono nie že apriori tie servítky nechce vyhodiť, ono nemá čas lebo robí iné v tom momente megadolezite. Potom zabudne a dokolecka. Hodiť ich na posteľ mne osobne príde také ponižujúce. Niežeby som nemala občas chuť. Ja som potom zaviedla uzatváraní sáčok len na tie vreckovky. Ale keby to bolo na tom dieťati tak jemu to nevadí ono nemá vnútornú motiváciu ich riešiť. Proste akoby tam neboli pre neho. Neviem to vysvetliť lepšie.
By som mohla romány písať ako umýva riad na etapy. Kým vôbec dôjde lebo vždy že "za chvíľku". Potom 3x odbehne a často ani nedokončí. 3x idem pripomenúť. Ale hej potom už dám časový limit do kedy a dôsledok je bud habem mobil, kým to neurobi a je mi jedno že sa musí ešte učiť alebo predlžujem službu v kuchyni o jeden deň. Už raz bolo že miesto týždňa boli dva týždne. Mňa policajta robiť nebaví. Ale som len človek, nie dokonalý rodič.
Druhé dieťa si nechá vysvetliť, dodržiava omnoho viac na com sa dohodneme, prizná si chybu ak urobí a celkovo je ta komunikácia oooomnoho jednoduchšia.

@janage presne s Tebou súhlasím. Toto som myslela tou zodpovednosťou. Rešpektujem vôľu dieťaťa, kým následky nemusí znášať aj iný človek. Dieťa si samozrejme uvedomuje len seba a svoju pozíciu a rodič je na to, aby mu nastavil hranice a zrkadlo. Aby si postupne zo sebestredného spôsobu myslenia dieťa prešlo na citlivé vnímanie aj hraníc iných ľudí a dopad svojich činov na život dieťaťa a jeho okolie. To sa začína zo zákona v 14 až 18tich a dovtedy rodič nastavuje hranice práve preto, že má záujem o to dieťa a jeho život-zdravie, budúcnosť (aj keď dieťaťu to tak nepripadá).

@andreatytler vôbec to nie je strach z inej výchovy. Len si človek uvedomuje možné následky. Je tu veľa spomínaná rešpektujúca výchova. Ale dnešné deti nemajú potrebu Ti ten rešpekt zrkadliť naspäť. Vyžadovali by si rešpekt k svojim hraniciam a svojej osobe, ale oni ten rešpekt poväčšine vôbec nemajú k druhým ľuďom. Ešte sa to len učia pribúdajúcimi rokmi.