Riešenie problémov s drzým desaťročným synom

@andreatytler otazka hranic totiz byva nepochopena. Vacsina ludi chce davat hranice niekomu inemu. Ja si myslim, ze hranice si mas drzat a strazit akurat tak sama sebe. Mozno to na prvy pohlad vyzera ako to iste, ale nie je. A z toho casto vznikaju aj tie konflikty, pretoze rodic chce davat hranicu, ale vlastne ju akoby vymysla z vetra. Lebo "sa to tak ma".. Ja to mam dokonca este aj tak, ze ja s hranicou pracujem dynamicky. Pretoze co mi vadilo dnes, neznamena, ze mi to bude vadit aj zajtra. Priklad - dieta si rozlozi lego v obyvacke, jeden den mu to zatrhnem, pretoze ma boli hlava a neznesiem pocuvat, ako sa prehrabuje v tej skatuli s legom. Moja hranica je v ten den dana mojim stavom - vadi mi to a tak to aj komunikujem a poslem dieta do izby alebo mu navrhnem inu cinnost. Cez to nejde vlak a dieta to dobre chape a fakt nikdy sa mi nestalo, ze by taketo nieco nerespektovalo. A je to aj preto, lebo vie, ze dalsi den ma hlava neboli, som v pohode a dokonca sa zapojim do hry s nim a budeme to lego v obyvacke stavat spolu. Niekto iny by stanovil hranicu dietatu, ze lego do obyvacky nie. Lenze preco nie? Lebo mi to niekedy vadilo? Nedava to proste zmysel,

A ten strach z inej vychovy, alebo ako to nazvat.. Vacsinou ta podrazdi nieco, co sa ta dotkne. Nie na vedomej urovni, tam si racionalne obhajis to svoje.. Ale niekde v hlbke ti niekto stupi na otlak.. A reagujes.. Vacsinou ides proti, do utoku, alebo ostavas v obrane. S utociacimi sa velmi diskutovat neda. Ostatni si obhajuju svoj nazor, vtedy je debata zaujimava a rada citam argumenty druhych.. Ono to niekedy mozno vyzera, ze ja nepripusitm iny nazor, ale vobec to tak nie je. Tak isto to mozno vyzera, ze mam vychovu dokonale zvladnutu, ale to tiez tak nie je a ak si pamatas inu debatu, tam som aj napisala, ako som to ja mala a aj mam este niekedy.. Cez co u mna nejde vlak, je nerespekt a agresia. Tam svoje nazory asi nikdy nezmenim, ani neposuniem..

@ptvw a na co ti mam odpovedat? 🙂 ak chces, napis mi sama IP s konkr. problemom a ja ti odpoviem, ak budem vediet.. a ak sa mi bude chciet 😀 😉

@janage nebrat zodpovednost - napriklad autorka tejto temy kontroluje dietatu peracnik a struha mu pastelky = vzala mu zodpovednost za nieco, co to dieta davno zvladne. Robi za neho nieco, co sa jej vlastne ani vobec netyka. To dieta je uz s velkou pravdepodobnostou schopne, aby si peracnik kontrolovalo. Ze to nerobi a kasle na to, to je v poriadku, dobehnu ho prirodzene dosledky.
Tu je podstatne aj to, za co je dieta schopne tu zodpovednost prevziat. To je opat o dobrom poznani svojho dietata, aby nedostalo na plecia nieco, co este neda..

Ten priklad, co si dala , ze dieta ma upratat kuchynu. Uz som to tu niekde pisala - vacsinou taketo veci zlyhavaju preto, lebo to dieta tu kuchynu upratovat nechce. Rodic sa snazi ho presvedcit, ze sa vsetci musia podielat na chode domacnosti, ale dieta velmi dobre vie, ze to nie je jeho zodpovednost. Deti nemame preto, aby sme ich zaukolovali .. Viem, ze sa tlaci povedat to "ale"..ale ved musi pomoct, musi sa podielat, zijeme tu spolu atd atd.. No nie, fakt to nie je jeho zodpovednot... 😅 🙂 Preto ja napriklad som nikdy nerozdelovala ziadne ulohy a povinnosti. My takto naozaj nefungujeme. Vsetko sa riesi v tom okamihu, ked je to potrebne. Dietata sa pytam, ci pomoze.. A beriem aj odpoved nie. To je cele.

2 deti v jednej izbe - to je zase o hraniciach. Ako si ich kto dokaze ustrazit. Vacsinou to je tak, ze mladsiemu alebo submisivnejsiemu dietatu s tym musi pomoct rodic, lebo starsie alebo dominantnejsie ho prevalcuje. V pripade tych vreckoviek by to prekracovalo dokonca tu moju hranicu , pretoze ide o zdravie. Tam by som sa urcite do nemoty bavila s dietatom o tom, preco to prekracuje moju hranicu a komunikovala mu, co od neho potrebujem. A ak to bude ignorovat, tak proste pozbieram tie vreckovky ja..

Lieky - ide o zdravie. Neviem, aky problem konkretne tam riesis, takze neviem, co by som robila ..

@andreatytler som sa zasmiala nad tymi vreckovkami v posteli.. Toto som sa ja uchylila urobit, ked decko neodnasalo riad z izby a kopil sa mu tam spinavy,, Som sa raz nastvala a vsetko mu dala do postele /predtym som sa mu tym vyhrazala, vramci srandy/. Musim povedat, ze to pomohlo, uz si daval bacha a odvtedy odnasal takmer 100percentne.. Ani mi to vlastne neprislo a nepride nejako ponizujuce..je to vlastne gesto..lebo povedane to uz bolo..a asi to chcelo to gesto.. Pride mi, ze zalezi aj od veku..to je take pre pubertaka skor, 7 rocnemu by som to asi nespravila..

@0silvia0 vôbec to nič nemení na mojom názore… proste ak vie poradiť , pomôcť , povzbudiť , proste to urob
toto moralizovanie a hranie sa na to kto je lepši je o čom?
poslednú dobu neviem vystáť takéto mamky mudrlantky
máš skúsenosť a vyriešila si ju?
ok, daj návod,radu , pomoc
nevieš alebo nechceš nič povzbudivé napísať?
tak čuš pre kristapana a nemoralizuj

@anketkarka Na dieťa je možné preniesť len toľko zodpovednosti, koľko je schopné uniesť. To je mozna príčina toho, prečo veci zlyhávajú.
Buď ma ten človiečik zodpovednosti malo, rodič za neho všetko rieši, nedovolí mu zlyhať, získať vlastné cenné skúsenosti… alebo naopak vela, miesto toho, aby sa učil riešiť problémy, sa v nich “topí”, zlyháva. Určitá miera frustrácie je potrebná, no všetko s mierou ako sa hovorí.
Byt zodpovedný a plniť si svoje povinnosti sa inak učíme i pozorovaním, príkladom rodičov.
Avšak nedá sa podľa mna vypichnúť len jedna, že keď budem robiť to a to, bude to fungovať (alebo naopak; veď robím to a to, a aj tak to nefunguje). Toto treba chápať v celom kontexte. Ak dam dietatu zodpovednost, no nebudem mu oporou, nebudem prijímať jeho pocity, zlyhania, budem ho súdiť alebo mu radiť a pod. tiež to nebude mat patričný efekt.

@akvi Ja si myslim, ze hranice si mas drzat a strazit akurat tak sama sebe. - joj, presne takto to vidím, cítim, robím ja 😉👌. To je ta druha strana rešpektu - rešpektu voci sebe nielen dietatu; a niekedy kameň úrazu, prečo je respektujuca výchova tak zaznávaná (a najmä od ľudí, ktorí si o nej nič “nezistia” len “pomyslia”). Problém je castokrat v tom, že ľudia svoje hranice necítia, majú ich nízko (možno sú s tým Ok, poučia sa alebo trpia), nechajú si ich prekračovať.

Pravidla zas vidím ako zjednodušenie fungovania vzťahov v spoločnosti, v skupine. Tu zas môže nastať problém, ak ich niekto povýši nad niečo ostatne. Hovorím si, že pravidla/zákony majú slúžiť nám, nie my im. Čiže je dobre to pravidlo dodrzat, no niekedy i prehodnotiť, spraviť výnimku či úplne zmeniť, nie je to svätý gral.

Môj “otlak” je možno tiež to pomáhanie v domácnosti. Zatiaľ mám len malého drobca, pomáha rada, zapájam ju (niekedy sa teším, keď skončí 😆), neopravujem, skôr vysvetlím, podakujem. No som nastavená na to, že keď neurobím - tak nemám. V domácnosti žijeme spoločne, mame sa o ňu starať, podieľať sa na jej fungovaní spolocne, každý nejakým dielom. Nie je to len moja povinnosť.
Asi to budem riešiť prirodzenými dôsledkami, rozhovormi, dohodami..neviem?

Inak by ma celkom zaujimalo, ako to napokon dopadlo s tým strateným perecnikom, chôdzou na boso? Čo, kde, kedy, ako ste to vyriešili?

@akvi ďakujem za odpoveď. Áno máme iný pohľad na vec. Z môjho pohľadu, tak ako je moja zodpovednosť zabezpečiť potreby dieťaťa, a tiež sa mi koľkokrát nechce, nevyhovuje mi to atď. Je jeho zodpovednosťou podieľať sa na chode rodiny kde žije v rámci svojich možností a schopností.
U nás systém vysvetľujem svoju potrebu a potom to namiesto dieťaťa urobím ja, viedlo k jedinému a to k tomu, že by to neurobilo nikdy. Pre moje dieťa tento model jednoducho nie je vhodný.
A to som na mnohé veci zmenila pohľad, prehodnotila svoj prístup, som otvorenejsia kompromisom atď.
Ale tak ako moje deti majú svoje práva majú aj svoje určite povinnosti, či inak povedané svoju zodpovednosť.
Ty to vidíš inak a funguje vám to.
Ak to obrátim na tie vreckovky mojou zodpovednosťou nemá byť riešiť poriadok a vyhadzovat vreckovky po niekom kto má kapacity zvládnuť to sám.
Zodpovednosťou dieťaťa za mňa je podieľať sa na udržiavaní miesta kde žije lebo tým ovplyvňuje kvalitu života tých spoluzijucich.
Ja napr. žehlim doma prádlo lebo mam ekzematikov. Ale prestala som žehliť staršiemu dieťaťu, ktoré to zvládne samé po tom, čo nepomohlo niekoľko upozornení, že vyzehlene si ma odložiť a nie krcit týždeň na kope. Jednoducho dôsledok. A prirodzený presun zodpovednosti. za toto konkrétne. Ak považuje za dôležité mať veci ozehlene, môže si ozehlit.

@akvi pre môjho pubertaka by takéto "znecistenie" postele ponižujúce bolo. A nastal by ešte väčší odpor a boj. Riad ci vreckovky by skoncili na zemi vedla postele a ostali by tam. A mohli by sme zacat hrat kto z koho. Plus pocit nespravodlivosti intenzivny a dlhotrvajuci. Omnoho účinnejšie je u nás odobratie mobilu kým danú činnosť nevykoná, potom sa mobil vráti bez prieťahov. U vas je dôsledok špina v posteli účinný u nás určité dočasne obmedzenie niečoho co dieťa považuje za dôležité.
Jednoducho z môjho pohľadu u rôznych deti nemá rovnaký prístup rovnaké výsledky.

@anketkarka ako sa hovorí.. “musíš len zomrieť.” Ostatne veci sú na tvojom rozhodnutí, len to chce iný pohľad. NEMUSIŠ chodit do prace, platiť za bývanie, starať sa o deti. Lenže potom budeš na ulici či vo väzení, bez peňazí, s dlhmi, chorá, nešťastná, deti v detskom domove. Takze toto nechceš, jasne.

Ibaže je to potom už tvoja voľba, že pracuješ, platíš účty, staráš sa o deti. Ty tieto veci v skutočnosti chceš, potrebuješ, možno ta i bavia, chceš sa vyhnúť dôsledkom, avšak NEMUSIS ich robiť. Nikto ta nedonúti, ak naozaj nechceš.

Vyššie spomenuté sú ozaj extrémne príklady, no v živote je to rovnaké, akurát v bežných činnostiach, menších veciach. Castokrat rozmýšľame a hovoríme, musím to, musím hento a to je zaťažujúce, akoby mame toho vela naloženého, samé povinnosti.
Prakticky sa nezmení nič, no staci zmenit tento prístup, myslenie a veci uvidis v úplne iných súvislostiach.

@janage Tie vreckovky v posteli by bola moja pomsta.🙂 Urobila som to raz muzovi so spinavymi ponozkami. Moj muz ma diametralne rozdielne naroky na cistotu a poriadok. Nepomohlo to a ani som necakala ze to pomoze. Viem ze muza nemozem a ani nechcem vychovavat k cistote. Musim respektovat jeho standard na poriadok a upratat sama ak to potrebujem mat cistejsie. Na druhej strane mam pocit ze musim vychovavat syna k poriadkumilovnosti. Ze je to doslova moja povinnost. Aky je rozdiel medzi muzom a synom? Jedinne ten ze syna dokazem zatial hravo ovladat. Preco nezaujmem ten isty postoj pri synovi a jednoducho neupracem hracky sama ak sa jemu nechce?
Vreckovky by som do postele dala koli tomu, lebo je to jeho spina. Chapem ze on ich nevidi a nepovazuje to za dolezite ich vyhodit, ale ak mu nevadia na zemi, potom by mu nemali vadit ani v tej posteli. Ak jemu nevadi zit v spine, nech si tu spinu drzi na svojej casti izby. Ale toto je len moja smiesna teoria. Nemam ani starsie dieta a ani dve deti. Vobec neviem ako riesit tento problem. Ako to nakoniec dopadlo? Zacal ich hadzat do toho sacku?

@andreatytler áno zacal9 hádzať do jedného uzatvaratelneho sáčku.
Ono to s tými položkami. No áno nemáš muža vychovávať. Píšeš ze musíš rešpektovať jehobstandard čistoty. A on tvoj nemusí? Nemal by byt rešpekt obojstranný?
Ak začne dnes ponožky, zajtra nechávať špinavý riad v obývačke lebo tam začne jesť?
Ja to vidím trocha inak. Ak viem, že môjmu mužovi vadia odrobiny po aute z jedla, tak to rešpektujem a pokiaľ neumieram od hladu, v aute nejem alebo ho potom povysavam. Respektujem jeho potrebu mat v aute cisto Ak mne vadí špinavý hrnček od kávy a tanier v obývačke tiež očakávam, že ich po sebe uprace a nebude čakať kým to urobím ja. Teda bude rešpektovať on moju potrebu.
Lebo vieš presne toto sa stane, že tvoje dieťa povie a prečo by som ja malo niečo upratovať po sebe keď otec môže a nerobí to a ty bez mihnutia oka alebo s mihnutim to urobíš za neho.
Preto sú určite hranice v rodine či pravidlá podľa moznosi a schopností členov rodiny lebo princíp jednosyranneho rešpektu v tvojom prípade teda len ak ty budeš rešpektovať druhých urobí pri neporiadnikovi z teba službu.
Možno sa mýlim, ale určiť nejaké minimum čo sme ochotní navzájom rešpektovať je cesta a deti sa takto určia hľadať dohodu a nevidieť len seba a svoje potreby.

@anketkarka Ja nemam vela skusenosti s vychovou ale som nadsena myslienkou ze dieta by malo dostat uz od sameho zaciatku taky isty respekt ako dospely. Ja som bola vychovavana sposobom ze respekt si musim zasluzit. V podstate vsetky deti si museli respekt zasluzit, museli nan dospiet. Ale to nebol respekt co tie deti davali, iba poslusnost.

@janage To je skvele ze ste nasli sposob ako tie vreckovky vyriesit. Ja mam tiez podobnu skusenost, kedy muz daval poskladane nohavice na kopu na komodu. Bol prilis lenivy ich vesat cez vesiak a zavesit do skrine. Fakt je ze cez ten vesiak sa niekedy tazko navliekaju aj mne a tak som kupila ten tycovy vesiak utierok co ma niekolko otocnych ramien a namontovala do skrine. Na to sa mu nohavice velmi lahko vesaju a odvtedy uz nie su na komode.
K tomu standardu cistoty. Nie, on nemusi respektovat moj, lebo to ze nechcem spinave ponozky na dlazke, je moj problem. Nemozem ziadat od neho aby riesil moje problemy. Riesim si ich sama a zase na oplatku on si bez reptania riesi vsetky svoje problemy. Mne nevadi nechat v umyvadle 2 dni spinavy riad a aj ho nechavam, a on ten riad vzdy bez slova umyje lebo to nema rad.
Bola tu debata o tom ako sa manzelia navzajom vytacaju ked nerobia veci tak ako to ma ten druhy rad. Zena niekedy zabudla odlozit hubku na riad na urcene miesto a muz nenarovnal vankuse na gauci. A tak ten muz tu hubku odkladal, ale vzdy pri tom somral tak aby to pocula. Ona napravala vankuse a somrala spat. Mne sa nas sposob paci viac.

@janage v tomto sa na to pozerame inak - ja si nemyslim, ze je zodpovednost dietata podielat sa na chode rodiny, uz vobec nie, kym je male.. Jeho zodpovednost to bude, ked bude mat svoju vlastnu rodinu, tu zaklada preto, lebo sa tak rozhodlo. V tej mojej rodine sa proste len ocitlo.. Vnimam v tom rozdiel.. A preto ja nemam problem s tym, ak komunikujem svoju potrebu, ze ak je to odignorovane, spravim si to sama. Lebo vies, vo vacsine rodin to dopadne tak, ze to dieta to aj tak nespravi, aj tak to odignoruje a rodic je nahnevany, ze je jeho potreba ignorovana a mysli si, ze za to jeho nahnevanie moze dieta. Z toho vznikaju konflikty a zla atmosfera v rodinach. Ja toto nechcem. A verim, ze ked je v rodine dostatok lasky, pochopenia, respektu, dovery, tak to dieta to vidi, citi a postupne, ako dozrieva, tak mu to proste neda, aby nepomohlo, aby sa nepodielalo.. Moj syn teda nie je ziadny borec v empatii, on je AS, on s tym ma praveze problem, niekedy to az boli, aky vie byt neempaticky. Napriek tomu odpozoroval to, ze si tu navzajom pomahame. A vela veci robi aj bez toho, aby mu niekto vravel. Nakupi, natankuje auto, narube drevo, vynedie odpad, pokosi, uvari, robi mi taxikara.. Toto vsetko robi dokonca rad. A ja nevidim dovod, aby som ho nutila napriklad vyvesat pradlo.. Jednak by to nezodpovedalo mojim standardom, takze by som to pravdepodobne po nom aj tak opravovala.. Fakt mi viac pomoze, ak pojde na nakup apod..

A s tym trestom, ako branie veci. Niekomu to mozno funguje, lenze u nas to nebolo mozne od malicka, ja som musela fakt najst iny sposob, mojmu totiz absolutne nevadilo odobranie akejkolvek veci. Mobil mal od cca druhej triedy, ked zacal chodit sam domov, lenze ten mobil mal preto, ze som to chcela ja, nie on.. Moj strach mu dal do aktovky mobil.. Cize jemu to bolo jedno. On by nedbal byt aj v prazdnej izbe, ak by som odobrala vsetko..proste nezaujem.. Resp. jeho fascinoval prave ten moment, ked som nieco taketo chcela spravit, on sa na mna dival, ze hm, co ta matka zase skusa, to je ale zaujimavy experiment 😅 😀 A az postupne som dospela k tomu, ze je to vlastne ok, ze ja nechcem pouzivat tresty..

A k tomu respektu - opat, ja si myslim, ze naucit sa respektovat druheho sa vies jedine tak, ze ten respekt dostavas.. cize pre mna to znamena prave to, ze dietatu ho od malicka davam a ono to vidi, citi.. A to staci.. Takto sa to nauci.. Nie pravidlami. Pravidla mozu byt fajn urcite vo vacsej skupine ludi, ktora potrebuje fungovat spolu. Cize jasne, ze aj v rodine, hlavne vacsej. Akurat mam problem s tym, ak sa tie pravidla nevytvoria v kosenze ale napriklad hlasovanim. Vtedy ta prehlasovana cast skupiny ich pravdepodobne nebude dodrziavat alebo ak bude, tak sa v tom nebudu citit dobre a skor ci neskor to pojde do konfliktu alebo bude dlhodobo zla atmosfera.. To je ako aj v state. Preco je tu blba atmosfera - no preto, lebo demokracia, ktoru tu teraz mame, produkuje velku skupinu nespokojnych ludi.

*konsenze.. sorry za chyby..

@akvi Takze ty v skutocnosti mas take iste hranice akurat vychadzaju z tvojich aktualnych potrieb a preto su flexibilne. Toto bolo aj v Nevychove. Paci sa mi to. Mala som trochu obavu s tou flexibilitou, ze to dieta zmetie ale vobec nie.
Ked si vravela ze si musela pustat takmer uplne vsetko, tak som si vytvorila taku predstavu ze tvoje deti mohli robit vzdy co chceli. Ale potom citam o spinavych riadoch v izbe, zakazu lega ked ta boli hlava a to su uplne klasicke a bezne veci, cize tvoje deti mali asi cely kopec hranic a pravidiel len boli inac podane.

Robíte všetko správne ste dobrý rodičia ja si skôr myslím že syn je moc rozmaznany. Takýto bol aj môj syn presne ako si písala človek sa bál už od neho aj čosi chcieť . Vyskúšala som všetko dobro, zlo, vojna no všetko nakoniec som si povedala že budem sa k nemu chovať tak ako on k nám. Cícer keď chcem napr. 2 eú von odpapulovala som mu presne tak isto ako on nám že nemám že mal včera, pýtal sa či má čistú obľúbenú mikinu tak isto som mu odpapulovala že mne sa nechce každý deň prať a atď proste pral si ju sám vo vani. Proste nič žiadne výhody by si neverila zrazu sa to decko začalo meniť. Teraz na takmer 17 sem tam skúša papulovat ale veľmi rýchlo ho upozorním napr. No len aby som mala ráno ti dať peniaze na bus na prax až nejdeš peši 😃. Vyskúšaj možno zaberie

@janage a este k tym vreckovkam - ano, nie je to bars pekny a respektujuci sposob, nahadzat to do postele a nie je to nieco, co by som pouzivala ako ukazkovy priklad, ci metodu, ktoru chcem pouzivat. Je to vlastne zlyhanie rodica, ked sa musi uchylit k takemuto sposobu. Ale aj rodic je len clovek a proste niekedy to takto vyda..

@andreatytler respektujuca vychova je prave o praci s hranicou. Toto ludia akoby nevidia, nechcu vidiet, nerozumeju tomu.. preto vela ludi pise, ze to nefunguje. No ono to nefunguje bud preto, lebo je to nepochopene, alebo preto, ze vacsina ludi netusi, ako si branit tu svoju hranicu a snazi sa davat hranice, nie drzat..

Ja ešte prispejem čo sa toho poriadku a upratovania týka. Tiež som trvala na niektorých upratovacích procesoch, ktoré, samozrejme v puberte začali byť problémom. Keď som syna upozorňovala, že má bordel v izbe a treba to upratať, vždy len ja viem, ja si to potom upracem. A bordel sa kopil naďalej. Priebežné upratovanie nefungovalo, prišlo na rad nárazové upratovanie. Aj s tým bol problém, ale zistila som, že syn nevie robiť pre neho nezáživné činnosti sám. Keď som mu robila spoločnosť, rozprávali sme sa, púšťali si hudbu, hneď ožil a upratovanie mu išlo od ruky a dokonca vyzeralo, že ho to baví. Hlad ho chytal zásadne vtedy, keď bol niekto doma. On si aj uvaril, ale nezniesol si chystať jedlo sám. Čiže keď bola dcéra doma, musela sedieť pri ňom kým si on niečo urobil jesť, spravidla potom varili spolu.
Čiže aj toto mi trvalo nejaký čas pochopiť, že nevie byť sám a niektoré činnosti sám nedokáže začať robiť. Každý má nejaké tie svoje divnosti.

@0silvia0 velmi pekny postreh.. a moj to mal velmi podobne.

@0silvia0 Ako si na to prisla ze potrebuje spolocnost pri tom upratovani? Navrhla si ze pojdete upratovat spolu?

@andreatytler tu sa rozchádzajú presne kvôli tomu kto znasa dôsledky. Ak muž začne nechávať všetok špinavý riad v obývačke dôsledky špiny a smradu neznáša len on, ale všetci, ktorí tu obývačku používajú. Ono z môjho pohľadu ide o to nájsť tú mieru.
Ak by som zašla do extrému z pohľadu musím môžem. Nemusím pracovať. Ak sa ale rozhodnem, že budem a rozhodnem sa pre firmu XY, kde platia pre zamestnanca povinnosti ABC, tak som viazaná ich dodržiavať.
Ak pubertak chce bývať v rodine tak dodržiava jej pravidlá. On tiež nemusí. Môže požiadať o umiestnenie v náhradnej rodine či v inej forme starostlivosti. Sociálna to zariadi. To ale neznamená ze tam nebudú platiť určite pravidlá a možno prísnejšie ako teraz. Áno extrémny príklad.
A ešte jeden mam pred očami a to je presne mentalita zmýšľania ak Ti vadí pondelok uprace po mne lebo mne nevadí alebo sa odstahuj teda. A áno myslím na nelegálne osady a vybyvane byty. Keď ti osadníci zaparkuju stany vedľa tvojho domu kde žiješ XY a začnú žiť podľa svojich pravidiel. Podľa napíšem tvojho prístupu nemám riešiť ich postoj, ale svoj a ak ma ste bordel čo robia, upratať po nich.
A oni presne tak fungujú. Oni problém nemajú, vnútornú motiváciu už absolútne žiadnu, ale dôsledky ich konania znášaj ty. Ty sa staraj.
A čo ak o 10 rokov ti dieťa povie, máš problém s tým, že si nosím domov kamošov a rusime ta pri práci napr. hlasnou hudbou? No mne to nevadí, teda môj problém to nie je a nebudem ho riešiť. Ak ti to vadí rieš si to. Tak hádam neodíde z domu do študovne, ale budeš trvať na tom, že syn sa musí prispôsobiť tvojim potrebám v tomto pripade

@janage v spolocnom priestore sa moze vytvorit prave to pravidlo. Chapem, ze mozno pubis ho nebude dodziavat. Tam su potom na mieste prirodzene dosledky. Ale v konecnom dolsedku je to zase o drzani tych hranic. Moj syn mal lego po celom dome. Vadilo mi to, tak sme sa dohodli, ze teda obyvacka ok, koberec ok.. Nedodrzal to, tak som pristupila k tomu, ze som mu oznamila, ze mi to vadi a ze ak to nesprace, tak ked budem vysavat, tak lego moze hladat vo vysavaci. A kedze uz tuto skusenost s vysavacom mal, tak zacal pravidlo dodrziavat. Vlastne tie pravidla su potrebne tam, kde dochadza k prelinaniu hranic a ta dohoda ich ma pomoct udrzat.

*neodijdem malo byť, v zmysle nebudem sa ja prispôsobovať v tomto prípade synovi.

@janage a este mi napadlo take, ze zabudas na to, ze ludia v rodine sa vacsinou lubia.. A mozno to znie ako klise, ale proste uz z tohoto dovodu ja nemam pocit, ze ktokolvek by chcel komukolvek robit napriek. Dieta nema v plane vytacat rodica, aj ked si to niektori myslia a aj ked to tak niekedy vyzera. A uz vobec nie partneri.. Takze ak poprosim muza, aby si tie fusekle nenechaval pod gaucom, tak sa bude snazit, lebo ma ma rad, lebo chce, aby sme sa citili prijemne.. Presne o tom to je, co pisala @reanda, ostala tu ale nepochopena..