Štvrták sa nechce učiť

Určite si nájdite psychológa, nie len synovi, ale aj sebe, pretože už máš v sebe príliš stresu a tak ti musí niekto pomôcť zvládnuť to... Aby ti tiež bolo lepšie..
nie je žiadna hanba že vyhladate pomoc, je zaujímavé že školský psychológ sa nijako nevyjadril a nepokúsil sa to posunúť dalej..

Len som chcela povzbudiť a dať odpoveď na otázku či to prejde.. áno samozrejme že to môže prejsť, ale už potrebuje odbornú pomoc..
Ja som ako dieťa bola rovnaká, prepadávala som, mala som 4rky, bolo mi už jedno ako sa ucim, aj tak som vždy mala vsetko zle, tak som sa ani nesnažila.. uvedomujem si ako neuveriteľne ťažko to musela niesť moja mama, oco bol vážne chory, mala okrem mňa ešte 3starsie deti a ja som bola problémová.. vtedy ale nikto neriešil prečo, preloste som bola taká - hlúpa a lenivá.. podľa mňa s odstupom času si myslím že som mala poruchy učenia ktoré keď nikto neriešil tak vzrástli do antipatie k uceniu.. zlepšilo sa to mierne v 6-7dmom ročníku keď sme mali zaujímavé predmety ale ani v tom som nevyniikala.. mala.som rada umelecké vychovy, v tom jedinom som aj bola chvalena, Hudobná a výtvarná to som bola najlepšia z triedy.. ale čo z toho keď to sa necení, bola som pre všetkých blbá a zalamovali rukami.. na strednej - ucnovke to bolo lepšie až na matematiku tá mi robila problem.stale.. nakoniec som aj zmaturovala, pravopis som pochopila, na matematiku mám kalkulačku a myslím že nie som nejaky úžasný človek, ale zase ani na zahodenie.. len som bola dosť podceňovaná.. hoci v rodine milovaná, ale mama podľa mňa nevedela ako mi má pomôcť, mala toho na pleciach príliš a ja som jej prikladala..

Ja mám tri deti veľmi som sa bála ako to bude keď pôjdu do školy.. najstarší je tiež 4tak, potom je druhacka a potom ešte skolkar.. syn je trosicka lenivsi na sj, taký trojkar a v ostatnom má jednotky - čo ale pokladám za úspech,.pretože vidím že je to len o cviku a učí sa.. dcéra az na malé trápenie s matematikou, ktoré sme vyriešili (potrebuje viac času na spočítanie a pani učiteľka bola moc rýchla, trocha tlačila.. porozprávali sme sa a moc sa to zlepšilo) je výborná vo všetkých predmetoch.. ale úplne rozumiem že ťa to trápi, takéto problémy som očakávala aj ja.. u stvrtaka sa mi osvedčilo to, že sa učíme ešte v čase keď prídeme domov zo školy, čiže to musíme stihnúť do 17tej.. po tom čase jeho pozornosť výrazne klesá.. často sa bavíme a vysvetlujeme prečo je potrebná škola, informácie v nej a k čomu učením smerujeme..

Želám veľa šťastia v riešení..

Syn ma dobre znamky, to je super.
Uprimne, ja ked som sa ako dieta mala ucit basnicku, tiez som z toho bola na prasky, ze naco mi to bude a teraz ako rodicovi mi vyleti tlak a vlasy stoja dupkom, ked pocujem projekt. Som rada, ze toto za mojho detstva nebolo.

A tebe co hovori tvoj instinkt? Lebo je zjavne ze chces konat tak, ako je spravne spolocensky, lebo p. ucitelka tlaci, lebo nechces aby syn naberal zle znamky, nechces, bojis sa zhorseneho spravania a podobne. Ale co ti vravi tvoj instinkt a srdce?

Chápem tvoje pocity a viem čo prežívaš.Presne to isté sa deje aj so mnou,je mi zle keď pozriem na hodiny a vidím že skončilo vyučovanie že zachvíľu je doma a bohvie čo zas bolo v škole 😩 je mi s toho zle,mám bolesti brucha vnútorny nepokoj,nebehne nervozita..je mi ťažko sa na neho aj pozrieť .Hnevám sa na neho on sa hnevá na mňa ,sme rovnake povahy 🤷‍♀️☹ Avšak neak som sa preniesla cez svoje pocity a riešim s ním len tú školu.U nás som zažila x/y cirkusou s ním koľko krát reval ,vrieskal,zošity roztrhal od zlosti zato že sa musel učiť.. + reči aká som na hovno mater.Zažila som si s ním viac než dosť stálo ma to x preplakaných dní/nocí a každý deň ten istý.Známky už vôbec neriešim v tomto mu pomôcť neviem,neodsedím si tie hodiny v škole za neho takisto nevyplním tie písomky za neho .Učím sa s ním najviac ako to ide a teda aj za cenu že som si vyslúžila titul ,,mater roka,, z jeho strany a mnoho iného.Ak svoje pocity nezvládaš spracovať treba vyhladať určite psychologickú pomoc.Želám ti veľa trpezlivosti pochopenia a držím Vám palce

Tak mu povedz pravdu. Ze basnicka mu bude v zivote k nicomu. Ale o tom je cely zivot. Robim to co je potrebne, robim to co sa vyzaduje a robim to, co ma tesi. Nikdy to nebude tak, ze bude to vsetko len o tom co je dolezite. Literatura, hudba alebo aj vytvarna z nas robi civilizovane bytosti a nie zvieratka ktore len papaju, kakaju a stavaju bejvaky aby nezamrzli 🤷🏻‍♀️🤷🏻‍♀️

Ak nebudeš ty v pohode, nebude ani syn. Asi by som začala tým, že si začnes uvedomovať, že tvoje dieťa je zdravé, čo by dali maminky postihnutých a vážne chorých deti za tvoje problémy, tvoje sú riešiteľné. Robíte so synom aj nejaké spoločne aktivity pre radosť alebo to skĺzlo iba do povinnosti? Popros muža, nech sa mu párkrát hodinku povenuje, nájdu si nejakú “ chlapsku” aktivitu a ten čas venuj sebe, niečomu, pri čom odbúrať stres a nahromadenú zlosť, že syn sa nespráva podľa tvojich a spoločenských noriem, niečo, čo ti urobí radosť...

@portret7 No ak mám pravdu napísať cez týždeň nám čas na iné ako povinnosti neostáva. Kým príde zo školy je pol 5. Potom učenie. Večera a spánok. Cez víkend sobota ráno doobeda upratovanie, poobede nakup a ostáva nám voľný čas to využívame niekde sa ide výlet. V nedeľu doobeda varím nedeľný obed. Zehlim, príprava do školy to už väčšinou nechodíme nikde

Nechcem hádzať všetkých do 1 vreca, ale školského psychológa robí kdekto..., žiaľ. Skúste nájsť dobrého detského psychológa, ktorý sa bude vášmu synovi adekvátne venovať. Deti používajú vetu ´a načo mi to je...´ ( a podobné) väčšinou na základe toho, že takéto komentáre od niekoho odpozorovali - možno niekde v blízkom okolí je osoba, ktorá mu nie je dobrým príkladom a dieťa jeho/jej správanie s radosťou opakuje - lebo veď aj dospelák má takýto prístup k životu - prečo nie ja, keď mi to takto vyhovuje???

Aj vy potrebujete nejaký ventil v tomto náročnom období - skvelé je mať oporu v manželovi, ak sa mu môžete vyrozprávať... ak nie, vyhľadajte psychológa, lebo vaše prežívanie sa odráža vo vzťahu k synovi. Čím horšie to bude, tým horšie aj preňho a pre celú rodinu. A aspoň raz týždenne robte niečo, čo vám NAOZAJ robí veľkú radosť - akákoľvek drobná záľuba, na ktorú sa môžete tešiť... Také, že nemám žiadny čas, neexistuje. Spravte si ho pre seba, lebo keď sa zosype mama, idú dolu vodou všetci. Držím palce❤

Vieš aj aspergeri sú múdri a povedia, že toto sa učiť nebudem, lebo mi to nedáva zmysel.Mozno je tvoj syn veľmi inteligentný, alebo povaha, že ho niečo nebavi a nevie pochopiť prečo sa to musí učiť.Ak má ináč dobre známky určite budú predmety, alebo veci ako sloh, projekt, diktát, ktoré bude robiť s nechuťou.Urcite k psychologovi treba chodiť, pokým nie je v puberte čo ste na začiatku...a musíš byť prísnejšia a zasadova.Chlapec má asi svoju hlavu a bude tvrdý oriešok.Alebo uplácať viem, že to nie je správne, ale ja som rovno dcére povedala, keď ju čakalo niečo ťažké, že si môže niečo kúpiť..také reči, že som jej vysvetľovala, že aj ja musim robit veci, ktoré musím a nebavia ma tak 0 bodov.tvojho syna môže trápiť, že ste mali ťažký rok nerozmýšľala si nad tým?A psychiku si šetri potrebuješ aj čas pre seba ešte to len príde tá pravá puberta a slovné dotahovacky nikdy by som nepovedala, že to bude tak ťažké.

Skus vidiet v synovi to pozitivne, podla mna je super, ze je autenticky, nesplni nekriticky zadanie ale zamysla sa, co mu to prinesie, ja v tom vidim len pozitiva. O nasom skolstve nemam iluzie a nejake znamky by ma nezaujimali.
Ovela horsie je, ze medzi vami uz nefunguje dovera, ze kradne a klame, to su velmi varovne znaky, ze je vas vztah naruseny. Podla mna psychologa potrebujete iba vy ako rodicia, treba sa zamerat na znovuvybudovanie dovery, syn musi citit, ze ho prijimate, je to na dlhsie ale verim ze postupnymi krokmi sa to podari, drzim palce.

Prečo je tak dlho v škole?

Školského psychológa by som zrušila aj ja a našla normálneho psychológa, ktorý sa špecializuje na takéto deti. Podľa mňa má chalan pravdu - fakt neviem načo mu dala učiť sa básničku. Stotožňujem sa s názorom o nadpriemernej inteligencii. Väčšina si myslí, že je problémový, neposlušný, neprispôsobivý, len aby to nebolo práve naopak - že je inteligentnejší ako jeho rovesníci.... Ty podľa opisu vyzeráš byť dosť v prdeli, psychológa by som si našla aj ja na tvojom mieste, nech ti pomôže utriediť myšlienky 🙂

@luccija Kvoli našej práci

@ysseba To áno som z toho dosť v prdeli. Musím sa dať do kopy aj ja lebo už je to somnou zlé

Ty nepracujes tak prečo je v družine??
Ja neviem či mám nejaký dar, alebo to mám pracovnú deformáciu, ale ja hneď spoznám kto je autor anonymnej diskusie.

Ja mam chlapca v 7 ročníku a zažívam niečo podobné ,len stým rozdielom ze on sa aj uci a dosť veľa poobede ,píšeme opakujeme atď.Bohuzial známky o tom nesvedčia. Ja začínam mať zdravotné problémy z toho ako aj ty a on sa trápi. U nás ale čo sa týka správania neni vôbec žiadny problém skôr mi príde on taky sklamaný keď v skole zle napíše a dookola pocuva ze sa neucil .No ja začínam mať pocit ze ten tlak mu ešte viac škodí a ma z toho ešte väčší stres .Voľakedy sa učil minimálne a nosil známky dobre.
Inak ja si nepamätám ze by sa mi mama toľko venovala co sa týka učenia, zvlášť na druhom stupni.Max.ked som chcela vyskúšať.Z triedy bol jeden co nosil 5 domov a to bol naozaj flakac.Ako nejdem si zastávať deti vôbec ale ako to ze takto sa učí napr.polovica triedy? Ja som sa naučila moc a nosila som 2-3 ,nechápem čím to je dnes.

@kristinkakvetinka tiež som nad tým uvažovala veď tu sa ľudia učia pomaly s deťmi, ktoré sa holia a majú frajerky🙂moji rodičia sa so mnou okrem prvého stupňa neučili aj to som si robila sama a mama len skontrolovala.Teraz sa dosť ukazuje ten rok aj pol čo boli doma..a sme otroci deti to je druhá vec ich zodpovednosť za školu, známky berieme na seba.Mne je niekedy až smiešne, že mi kamarátka napíše, že nejde cvičiť, lebo sa ide s dcérou učiť geografiu a to ma 14r🙂ale som podobná tiež preskusam, vysvetlím, ale vnutorne viem, že to nie je správne a nemám mať ja v hlave, že zajtra je písomka, ale dcera

Musíš byť razna. Je proste len rozmaznany. Nezobrat mobil a tv len na chvilku. Ale dovtedy kým nezačne nosiť normálne známky. Básničky sú na trénovanie pamäte. Takže ano aj básnicka má zmysel. Idú Vianoce. Keď nezlepší známky, môže dostať ponožky a pyzamo. Treba mu to vysvetliť. Jeho jedinou povinnosťou je učenie sa. Takže kým ho nezlepší, nech nič od vás neočakáva

Syn ti len zrkadli, dostava ta do rozpolozenia, ktore potrebujes riesit. Riesit seba, v provm rade. Zabudni na dohovaranie synovi. To je absolutne zbytocne a neucinne. Ak nespravis nic so sebou, bude sa to horsit. Uz tu niekto spomenul AS, mam doma AS dieta a prave preto som musela zacat uvazovat inak. Nic "standardne" neplatilo a neplati. Tak skus zacat tym, ze sa pozries do seba, co citis, ked sa syn nechce ucit, hladaj, co je za tym, preco to tak mas. Zanalyzuj, co sa moze najhorsie stat, ked prestanes riesit, ze syn sa nenauci nejaku basnicku, ze dostane 5-ku a pod.. Povedz synovi, ako to mas, ako sa citis, ked ta dostane do tej situacie, popis mu, ako ti je fyzicky aj psychicky. V ziadnom pripade ho ale z toho neobvinuj, hovor kludnym hlasom, zdorazni, ze su to tvoje pocity, kludne sa rozplac, ak to bude treba. Uz aj to niekedy staci, ze ukazes emociu. Mna syn dostaval casto do situacii, ze len chcel vidiet moju pravu tvar, moju emociu. Napriklad - rano, ked mal ist do skoly, sadol si na chodbe na zem a odmietol sa obut, ze on nikam nejde. Ja som si sadla k nemu a povedala mu, ze mam hrcu v krku kazde rano, ked ho mam vypravit do skoly, ze neznasam meskanie, ze ked meskam, citim sa zle a ze ked on takto "zdrzuje", je to pre mna hrozne, casto som si pri nom aj poplakala, aj on obcas dal von placom frustraciu. Obycajne po takejto "scene" sa to ukludnilo a par dni bolo dobre.. A mna to napriklad naucilo, ze moja uzkost z meskania je strasne prehnana. Naucila som sa, ze sa svet nezruti, ked pridem niekam trochu neskoro. Takze lekcia pre mna.. Takychto lekcii som dostala milion..vdaka AS dietatu. No a k tomu, ze tvoje dieta vidi jasne zmysel a nezmysel a vie to pomenovat a buri sa proti tomu, to je podla mna uzasne. Pretoze ucit sa nejaku basnicku naspamat, len preto, ze ucitlka povedala, je ozaj nezmysel. Ja viem, ze vacsina ludi sa na to pozera inak, ale ja chapem deti, ktore sa buria v skole. Nase skoly nie su zrovna miesta priatelske k detom. 90% casu im niekto prikazuje, co maju, ci nemaju robit a castokrat bez zmyslu, takze sa necudujem, ze sa deti buria. Vobec by som nevymyslala nejake "argumenty", preco sa ma ucit nezmysly. Skor by som sa snazila dietatu povedat, ako to je naozaj. A ze ma pravo sa aj nenaucit. Bude za to pravdepodobne potrestane zlou znamkou, ci poznamkou, ale to patri k tomu.. Treba o tom hovorit, treba sa opytat dietata, ci prijima takyto trest. Lebo to trest bohuzial je. Skole nic ine neostava, kedze casto vyzaduje nezmysly, len trestat, co je cele chore podla mna. Ale co uz, aj to treba niekedy, prijat, ze je to proste tak.. Aj to lekcia..

Učením básničky naspamäť si trénujú čítanie, rozvíjajú slovnú zásobu, učia sa prednes, vystupovanie, rozvíjajú si pamäť, učia sa porozumieť textu....

@miskajerry nie kazdy v tom vidi zmysel, dieta, ktore to nebavi, v tom zmysel nevidi..Citat sa predsa uci dalsimi XY sposobmi, to iste slovna zasoba, pamat.. Prednes poezie bavi ozaj len minimum deti a su do toho nutene..nenavidela som prednes..a to som v nom bola dobra a ucka ma nutila chodit po vsetkych sutaziach.. Dodnes ma striasa, ked si to predstavim.. S vystupovanim na verejnosti mam problem doteraz..prave preto, ze mam ten isty pocit, co v skole pred tabulou..nic ma to nenaucilo, iba citim tu istu hrcu v krku.. Musela som si robit terapie, aby som dokazala otvorit usta pred skupinou ludi.. Ak cloveka donutis robit cokolvek, moze to viac ublizovat, ako pomoct. ucitelia casto nedokazu citlivo zvazit, co je pre ktore dieta dobre.. Mojej kamosky dcera sa pred tabulou vzdy pocikala.. Psychologicka vyslovene zakazala skole skusat decko pred tabulou..Polka ucitelov to ignorovala.. Dozivotna trauma.. Z "nevinneho" prednesu pred tabulou..

@akvi suhlasim s tvojim nazorom a myslim si , ze hlavny problem je , ze ona sa svojho syna pozera ako na problem.
To, ze je syn iny ako ine deti, ze nevyniká ako je štandard - to autorke sposobuje problem a to je problem.
Autorka- skus najprv zacat riesit svoje pocity voci synovi. Co ti najviac ublizuje ? Co ta najviac hneva ? A mozno zistis, ze su to len hluposti - to, ci je tvoj syn uspesny alebo nie , nehovoria predsa znamky v skole. V com je dobry? To podporuj, ostatne len nech nejako prejde.
Ano ucenie basni naspamat sice cvicia pamat, ale ak sa ich ucis nasilu, tak vyrazne posiluju nechut k basnam . Mna napr. v skole vytacalo a vytaca ma to aj pri mojich detoch, ked sa museli naspamat naucit, co ta basen mala vyjadrovat. Nie je dolezite, co si o tom mysli ten, co tu basen cita, ale ucitelka to ma niekde napisane a tak sa to ziaci musia naucit naspamat.
Ucenie naspamat sice cvici pamat, ale niekto si tu pamat chce cvicit inac.
Ale spat k problemu. Tvoj syn je este maly nato, aby si tak pevne stal za svojim nazorom, ze aj ked ho ucitelka vyvola, tak mlci. Musi byt za tym nejake jeho trapenie. Mozno sa mu to zle uci a on by sa citil trapne keby to nevedel presne, mozno sa mu niekto vysmieval a jeho to zasiahlo velmi hlboko, mozno.....
najdolezitejsie je zistit pricinu : Preco sa nechce ucit basen naspamat ?
Ale ak aj doma citi odmietnutie, ak citi rovnaky tlak ako v skole, tak sa neotvori. Potrebujes si ziskat jeho doveru. Daj mu prezit, ze ho lubis len preto , ze je tvoj syn, ze si tvoju lasku nemusi zasluzit dobrymi znamkami, ze je to v poriadku, ked sa nechce ucit basnicku , ale nech urobi nieco ine, aby si opravil znamku ......
Tvoj syn musi byt pre teba uzasnym dietatom - objavuj co ho bavi, v com je dobry a ocenuj, chval. Rovnako nech to robi aj tvoj manzel, nech ho ocenuje, chvali, ale za veci kde naozaj vidite, ze mu to ide, aby to nebola len lacna chvala. Ale verim, ze sa na nom najde nieco dobre.

Hlavne svoje dieta neporovnavaj s inymi a neboj sa o jeho buducnost. Zvladnete to spolu.

Ahoj prosim ako si dopadla so synom? Ako si to riešila? Co pomohlo a naopak?
Mam teraz taky problem a potrebujem poradit? Prosim ozvi sa mi. Dakujem