Synov absolútny nezáujem o školu
Ahojte. Prichádzam k vám po radu, lebo ja som už zúfalá. Mám 2 synov, dvojčatá. Majú 10 rokov, ale s jedným z nich je práce ako s prváčikom. Odmieta si písať domáce úlohy, odmieta sa učiť, nechce si pripravovať tašku, v škole často vyrušuje. Ak ho aj donútim, všetko len odflákne. Keď ho nútim učiť sa, sedí na knihou aj 3 hodiny a reve. Tak isto, keď mu dám napr. prepísať domácu. Neprepíše. Sedí a ručí ako tur. Lebo to sa nedá nazvať plačom. Počuť ho na celú ulicu. Vyskúšali sme už všetko - odmeny, výlety, spoločné hranie sa, ale aj tresty, zákazy, a už bohužiaľ aj dostal. Boli sme niekoľkokrát aj u psychologičky. Syn je nadané dieťa, má nadpriemerné IQ, ale aj poruchy dis... Odporučila nám zmenu školy, čo sme aj spravili. K zlepšeniu nedošlo. Dnes ráno som mu nestihla skontrolovať tašku, zas donesie 2 poznámky. Pred učiteľkou sa už strašne hanbím, ale ja už fakt neviem, čo mám robiť. Už len ranné budenie do školy je strašné. Trvá mu aj 20 minút, kým vylezie z postele a celé ráno zdržiava. Šikanovaný nie je. Inak (mimo školy) je pritom strašne zlaté dieťa. Vo všetkom nápomocný, slušný k ľuďom, citlivý. Podľa psychologičky a špeciálnej pedagogičky nenastal žiadny výchovný problém, vraj nám nemajú vôbec čo vytknúť. Ale veď musím robiť niečo zle, keď je taký. Poraďte. Inak jeho brat - dvojča, je zase v škole ukážkový, ale doma v praxi nepoužiteľný. Bez pomoci nevie ani kúpiť chlieb či vyniesť smetie. Všade potrebuje brata. Ale toto lahšie natrénujeme, ako to učenie. Ďakujem za rady.
@jankita a aké ma znamky?Vieš on má aj nevýhodu toho, že brat je šikovnejší asi má aj iný temperament a môže to brať ako krivdu.Ma dys, má asistenta a aj tak mu to nejde, tak rezignoval od mamy stále nátlak, čo chápem tiež mám syna nad ktorým treba stát a to ma 12 r!akonáhle polavím poľavi aj on.tiez som z toho unavená, lebo by mal mať už zodpovednosť za svoje úlohy sám.pokym jedna psychologička povedala, že treba ho nechať padnúť a, keď dostane 5 je to jeho chyba druhá povedala, že sú ľudia ktorých treba postrkovať, kontrolovať, viesť aj neskôr
Moji rodičia sa so mnou nikdy neučili a všetko som robila sama.Je bystrý, má dobré známky, ale pohodlný lenivý len pokiaľ s ním sedím, skúšam ho....
@eliska13 manžel je prísny, prísnejší ako ja, ale učenie sa s deťmi je moja "parketa". Domov prichádza až večer, v podstate bežné starosti nerieši. Na terapie so synom, alebo ja?
@bagre nevie mi povedať, prečo vzdoruje, prečo plače, prečo je taký. Neviem či to je lenivosť alebo strach z toho, že to nezvládne. Áno, nátlak nefunguje. Naňho treba ísť milotou, tak sa dosiahne viac. Lenže už som z tých poznámok tak vynervovaná, že dnes som napr. kričala už medzi dverami. Na otázky reaguje tichom. Pozerá mi uprene do očí a neodpovedá. Ak chcem, aby odpovedal, musím sa najprv ukľudniť a potom je ochotný sa so mnou rozprávať. Ale vysvetliť to nevie.
@jankita skus zmeniť prístup podporiť ho, že vždy všetko zvládne, lebo evidentne má problém so sebavedomím, keď už dopredu plače, že to nepôjde.Moj syn je 2 týždeň chorý a tiež plakal nad ulohou, lebo je to ťažké a nikdy to nepochopí vytrieskala by som ho ako hada😁keď tam sedel a rumazgal tak som ho objala a povedala, že to budeme trénovať pokým nepochopí a zrazu to išli
Skús ísť na to nejako citovo nie nátlakom objať, pusu, zvládneme to spolu, veď si šikovný,pod ukáž mi to ako Ti to ide ,pochváliť...
@eliska13 keď sa s ním učím, má jednotky, dvojky. Ak nedohliadam, štvorky striedajú päťky. Brat nie je o nič múdrejší, šikovnejší, ale má inú povahu. Boli obaja na psychotestoch a inteligenčne sú na tom takmer úplne rovnako. Len brat nemá poruchu pozornosti. Syn v hlave drží milión iných vecí a učenie je na poslednom mieste. Brat je lepší v matike a on zase v rečovom prejave.
@jankita chápem, ale možno ty to berieš ako, že Ti robí naschvál a on ma diagnózu úľavy iné zmýšľanie.. iné priority.Terapiu som myslela pre neho aj teba ísť sa poradiť akým štýlom na neho ist nech nie si frustrovaná, nervózna.nevyznam sa v jeho diagnóze čo je jeho lenivosť, nezodpovednosť a čo dostal do vienka.v škole nepracoval, lebo....pozeral cez okno na vtáčiky, lebo to nepochopil, alebo ...aj učitelia mu možno na jeho sebavedomí nepridávajú veď vieš, že každý učiteľ chce dobrých šikovných bezproblémových....
ahoj, je takyto stale alebo vies si spomenut kedy nastala ta zmena? pripadne nezacala si sa niecomu sama venovat, nechce upriamit na seba pozornost? nechce sa len velmi odlisit od brata? a preco nie su v jednej triede spolu?? a este som sa chcela spytat,,, si na nich sama? co tvoj muz na to? pripadne trener vie byt velka autorita, kontrolovat ziacku a dbat na zlepsenie znamok... drzim palce
@jankita no tu veľa záleží aj od učiteľa...či je to len info alebo tlak že by ste ho mali doma 'upratať'. V tom prvom prípade je to aj doma ľahšie, v tom druhom je to boj navyše. Tak či onak skús odventilovať to okolie, a to že musíš... tak či tak to bude na tebe, ale je rozdiel s akým rozpoložením do toho pôjdeš. Obom vám potom bude ľahšie.. ani usmievať sa nemusíš vždy - však mu normálne povedz že nemáš náladu, ale chceš mu pomôcť a hotovo. Že to urobíte nech je to hotové. Že chceš niečo iné s ním robiť ale ùlohy najprv lebo potom sa už nebude chcieť. proste nech len cíti že si tam preňho (nie aby ťa využíval, ale proste chceš mu byť nablízku keď potrebuje). A skús byť s ním spokojná tak aby to vedel, nevadí že inde budú ešte výhrady. Nech si zažije prijatie, lebo ako píšeš nie je to o inteligencii a šikovný mimo školu je. Hľadajte si cestu vy 2 ako ďalej.. hovorte spolu o známkach, čo odzrkadľujú, prečo sú dôležité (ale reálne dôvody nie také tie kecy).. skúšaj všetko okrem nátlaku-aj maskovaného, a niekedy len buď pri ňom. Jasné že potrebuje pravidlá atď to je všetko ok, len neviem či sa tým dá začať ak reaguje vzdorom, skús najprv komunikáciu, spoločný čas, sleduj ako reaguje a uvidíš kedy bude vhodná chvíľa.
@eliska13 no teraz si ma trochu šokovala s tým, že učiteľ naňho kričí, príde domov a tam kričím ja. To mi nenapadlo. Asi máš pravdu. Ale zas nemôžem to prejsť mlčaním a ešte byť milá, keď si nerobí úlohy, nenosí si pomôcky do školy, zabúda zošity a knihy pravidelne... Len čo robiť? 😞
@s1m.one taký bol od začiatku školy. Manžel je prísnejší ako ja, ale do učenia nám veľmi nekecá. Chodí domov až večer a ráno odchádza, keď my ešte spíme. Max. ho vyhreší, keď je toho už veľa.
@hettinka do triedy pre nadané deti ho nezobrali, nemá až také vysoké IQ. Tam musí mať nad 140 a to myslím že nemá. A v tej triede, kde nemusí mať až také vysoké IQ, tam je plno. Boli sme tam, rozprávali sme sa so zástupkyňou, snažila sa aj špec. pedagogička ich tam dostať (oboch synov), ale je to bez šance. Trieda preplnená, už teraz majú dvoch žiakov "nadlimit". Skúšali sme aj súkromné školy, ktoré nie sú až tak cenovo náročné - z dvoch nám ani neodpísali, v jednej sme boli 2x na skúšku, ale rozhodli sa, že syna nevezmú a v poslednej majú naplnenú kapacitu detí a viac sa s nami nebavili.
@jankita ahoj, presne toto poznám, jedného takého mám doma. Už neviem, kto je zúfalejsi.... či ja či on. Sesternica má chlapca a mali podobne problémy, našla jeden kurz, kde pomáhajú takýmto deťom zvládnuť učenie a skolu. Je to asi trojmesačný kurz, vraj sa dá začať hocikedy podľa dohody, ale je dosť drahy. Bohužiaľ, v našom meste nie je, inak by som ho tam hneď prihlásila, stalo by mi to za tie nervy, čo dennodenne prežívame. Samozrejme, nechcem robiť reklamu, tak ak chces, pošlem ti to súkromne. Sú s kurzom veľmi spokojní, pomaličky začína vidieť výsledky, a to začal začiatkom decembra.
do triedy pre nadane idu s IQ130..
ja mam tiez 10 rocneho, tiez kazde rano rozmysla, ako neist do skoly, pritom je mudry, tiez bol testovany , neuci sa skoro nic, sice ma same 1, kedze mu to fakt pali, ale ten nezaujem-to je des :(
prinutit ho robit len ulohy, to jena tabletku diazepanu, proste ja vrieskam, on vrieska, nastastie nema poruchy ucenia, ani nereve ako tur, to by som uz skoncila na psychatrii nabeton. takze mas moj obdiv.
ja sa s nim nepripravujem, len obcasny diktat doma s nim je zaziok, takze ja to nezvladam. ani nekontrolujem tasku, len dam rano kontrolne otazky, pri ktorých si stale spomenie, co nema, dolozi a ide do skoly.
inak pozor na rozne kurzy pre deti, vacsinou za tym stoji scientologia.. len tak na margo, niekomu to nevadi, ja by som mozog vyplachovavat tym nedala .
@kofa77 a ako to máte v škole? Počúva výklad? Lebo môj syn len okrajovo. On si v hlave rieši svoje rozprávky, knihy, hry, a učiteľku síce vníma ale zároveň sa hraje. A ju to samozrejme rozčuľuje, lebo ruší vyučovanie. Čo chápem, mňa by to asi tiež vyrušovalo a nervovalo. No keď sa ho opýta čo hovorila, väčšinou vie. Stále mu hovorím že keby počúval, nemusel by sa učiť.
Akoby si pisala o mojom teraz uz dospelom synovi. Skusila si odmerat ako dlho sa dokaze sustredit?
@jankita ignoracia, nech si nesie dosledky svojho konania, resp. nekonania. Rovnako by som to povedala v skole, ze si si vedoma aj toho, ze mozno to dojde az do stadia, ze bude opakovat rocnik, ale tebe to za pokus stoji. V konecnom dosledku by mu ten rok mozno pomohol. Mozno by sa nasiel, hanbil, motivoval, nikdy nevies. Nema zmysel nervovat sa, mozno ti to robi na just. Vie, ze ho vzdy k tomu dokopes. U nas ked sa robia caviky, reagujem stylom, to nie je moja domaca uloha, ani moje povinnosti, nemusis si ju robit, ale nebud prekvapeny, ked donesies potom 5ku a odchadzam.
@jankita este jeden postreh, asistenta by si mu mohla robit aj ty. A na poruchy pozornosti pomaha biofeedback.
@nelinka2009 tiež si myslím ze sa pekne dopĺňajú. 🙂
Boze, to mas celkom ako ja s mojim. Som na prasky. Je piatak, IQ nadpriemer, skola pre nadanych. Ale kazda uloha, kazde ucenie, kazda zbalena taska revy, nutenie, vresky, zakazy.......Ach😥
@jankita nečítala som všetko, preto možno už niekto písal.. Ak je dieťa nadpriemerne IQ dieťa plus dys. , má mu škola vytvoriť podmienky a individuálny vých.. vzdel. plán.on len reaguje na to, že ho vzdelávaju ako dieťa v pásme normy. A keďže on v tomto pásme nie je, logicky nemôže reagovať tak, ako ti, co sú v pásme normy
@jankita Keď píšeš, že je si na invalidnom, nechceš skúsiť domáce vzdelávanie? Ten montessori-prístup sa dá pri troche snahy aj naštudovať z rôznych zdrojov. Moje deti sa v učení zlepšili, odkedy sú na DV, síce ani pred tým nemali problémy, ale teraz je to ešte lepšie. Hlavne tá vnútorná motivácia (neučím sa pre školu a pre známky, ale pre seba) veľmi stúpla.
Dobry den, ja som mala takehoto brata, nadpriemerne inteligentny IQ 140,hyperaktivny, neucil sa, nebavilo ho nic, skola nula bodov, len urcite predmety.. A to preto, ze to ucivo bolo pre neho nezazivne, ako povedala psycholog. potrebuju z toho vyrast, u nas to bolo tak, ze, ak mamina nad nim nestala,ani si pero neprehodil, spliehal sa, ze vsetko urobi za neho, ved naco skolu mi nie je treba som mudry,ked bol na strednej zmenilo sa to trosku,treba ho podporovat v tom co mu ide a aspon nech sa tomu venuje. My sme ho podporovali v jazykoch potom bol majster slovenska v, isla mu fyzika dobre nebavi ta co beriete v skole tak sme sa zamerali na literaturu pre starsich a zrazu nasiel co ho ba, tazke povahy, treba v nom hlavne vyzdvyhnut co mu aspon trosku ide a uz si len zvyknnut, ze nie kazdy clovek je 100percentny a dokonaly.
@jankita my máme tiež dieťa strihnuté trochu inak povahovo, ale inak normálne. Pre všetko vždy revalo, všetkého sa bálo, a nebolo možné to vyriešiť. Po dobrom, po zlom, sľuby, vyhráženie a aj na zadok bolo. Po hysterickom výstupe riaditeľky, že naše dieťa nie je v poriadku, sme sa zapísali do 4 mesačného poradovníka renomovanej detskej psychiatričky na vyšetrenie. Prišli sme na pripravený na dve hodiny pohovoru s našou ratolesťou. Psychiatrička vzala dieťa, a ja si spomínam, že som tam sedela skleslá v chodbe, že teraz už bude papier na problém - trochu optimizmu mi dodávalo, že bude aj postup ako na dieťa. Psychiatrička otvorila po 5 minútach dvere, povedala, že mám ísť dnu. Povedala mi, že môjmu dieťaťu nič nie je, je zdravé - ale citlivé, ale psychicky úplne normálne a žiadny autizmus, žiadny asperger rozhodne nemá a ani iné psychické poruchy, pretože u nich majú deti znížený prah sociálneho cítenia a pocitov. Pravdu povediac ma trochu zvozila, že zaberám miesto iným deťom ktoré problém skutočne majú a jediné čo ja potrebujem je, zmieriť sa s povahou vlatného dieťaťa a vysvetliť ostatnému svetu, že niekto reve a niekto nie, a niekto sa bojí menej, niekto viacej. Povedala, že s dieťaťom mám systematicky pracovať, a vytrvať, ono sa zmena dostaví. A dnes sú to tri roky od návštevy a mala pravdu. Možno je u vás ten istý problém, že jediné čo ti ostáva je vytrvať. Pretože ani vy ste papier na hlavu nedostali. Niektoré deti sa narodia odlišné, a v dnešnej dobe, kde sa na každý problém nájde návod na internete, je frustrujúce, že na dieťa nič nefunguje. Možno by ti pomohlo zmieriť sa s tým, že syn je leňochod. Uč sa s ním a kontroluj, snaž sa motivať k samostatnosti. Ono určite keď bude mať 12 tak nebude rád, že mu balíš tašku a skáčeš mu za zadkom. Dostaví sa mužské ego - a ver mi, to sa žial dostaví na každého mladého muža skôr či neskôr. A tebe sa uľaví. Rozdiel bude v tom, že nebudeš úplne šedivá - len do polovice 😀
@jankita ahoj. Môj má 10r,piatak,presne ako tvoj.Bol teda donedávna.Rok sme chodili do Cpppap, špeciálna psychologicka za ním chodila na vyučovanie,nič zásadné si nevšimla.Nasa psychologicka našla 2 typy dis a tiež IQ nad.Plus detská depresia.Ponukli mu integráciu v ZŠ,čo som odmietla,pretože tým by mal ospravedlnene lajdáctvo a skončil by úplne.Chodi na športovú školu a vysvedčenie teraz 1-2ky čo som nečakala ani vo sne.A gro veci bol náš vzťah s muzom a situácia doma.Svokra atď.Dieta tým veľmi trpelo a prichádzali diagnózy za tie roky vlastne viac nepravdivé ako pravdivé.Teraz zijem sama s deťmi už pol roka a syn je ukážkové dieta.Skus hľadať v rodine,vo vzťahoch,ty+muž,muž+deti,ty+rodičia,deti+svokrovci,proste zanalyzuj všetko,daj si to na papier a možno sa ukáže niečo čo syna skryte traumatizuje
@jankita Môj syn má 5,5 roka, tiež poruchu pozornosti.. Nehovorím, že je to "zázrak" prírody, no nám pomohla veľmi Neurofeedback terapia.. Práve pre deti s poruchami pozornosti a adhd je prioritne určená.. No aj pre dospelých, ktorí chcú byť pozornejší a výkonnejší v práci. Cez špeciálne psychologicko- poradenské centrá.
Čítam, rozmýšľam, analyzujem... V podstate mi navrhujete tiez 2 postupy. Vytrvať a prijať ho takého aký je, alebo sa naňho "vykašľať" a nechať ho niesť následky.
@dioliana1 ak ho niečo baví, dokáže sa sústrediť aj hodiny. Keď sa jedná o učenie, tak ani nie 10 minút.
@senta_sofia - toto by som asi nedokázala. Možno som malicherna, ale nedokázala by som ho nechať prepadnúť. Obávam sa, ze by to bral strašne tragicky a raz by mi to vyčítal.
@blue_eyes - áno, v dopĺňaní sú úžasní ☺. Bežne sa stáva, že jeden začne niečo hovoriť a druhý to dokončí. A pritom sú takí rozdielni.
@ewellina DV neprichádza do úvahy. Na to musí mať človek povahu a predpoklady. Aj keď svoje dieťa milujem, porazilo by ma.
@wevik perfektný je v počítačoch a kazyk mu ide tiež veľmi dobre. Len práve učiteľka trvá na tom, aby sme ho obmedzovali na pc. Má len hodinu týždenne a aj to zakážem keď dostane poznámku alebo 5ku. Ale chodí na krúžok programovania, tam sa mu darí. Bude v tom pokračovať. To je preňho veľká motivácia. Smola je, ze ho majú hneď v pondelok, takže nefunguje "vydieranie" typu ak nesplníš úlohy, nepôjdeš. Toto mu aj tak nechcem zobrať. Miluje ten krúžok a ja sa teším s ním.
@tinapa O com je ten neurofeedback?
neurofeedback moze pomocť dieťaťu sa naučiť sústrediť, mozgom ovládať PC...
@ifava školu sme vymenili za inú štátnu školu, kde triednou učiteľkou mu je špeciálna pedagogička. Viem, že potrebuje úplne iný prístup a klasická škola nie je preňho, ale alternatívne sú strašne drahé a na to nemáme. Manžel nezarába zle, ale ja som od novembra invalid a zatiaľ som nezohnala nič, čo by som vzhľadom na zdrav. stav zvládla.
@simsalabim tá studená voda mi už tiež napadla, lebo vtedy je akoby v nejakom tranze. Už som sa s ním o tom bavila, on nedokáže vysvetliť prečo to robí. Stále povie iný dôvod, ale v podstate som vyrozumela, že sa bojí že to nezvládne, tak už pre istotu dopredu reve. Neviem, nerozumiem tomu. Ako som písala, snažím sa to ignorovať. Ale teória o vydieraní je možná a ako sa tak zamýšľam, aj pravdepodobná.
Čo sa týka prepisovania - všetko, čo syn neurobí dobre, pekne, čo neurobí vôbec a pod. musíme doma prepisovať, dokončovať. Ak nemá domácu úlohu, učiteľka ma písomne žiada, aby som ho dôledne kontrolovala. Takže už mám pocit, akoby som bola v jej očiach ako matka 2. kategórie. Učitelia nechcú ani počuť o tom, že je toto v podstate nie je moja povinnosť, ale synova. Pre ňu som na vine ja, lebo nedohliadam dôsledne.
Pravidelné povinnosti nemá. Som doma, momentálne nechodím do práce, takže si všetko urobím sama. V podstate si má len upratovať izbu, čo na požiadanie spraví. A je ochotný urobiť všetko, o čo ho požiadam. Či je to vysávanie, nakúpenie, naloženie riadu do umývačky, zapnutie práčky, vyvesenie prádla... všetko bez problémov zvláda. Vie si uvariť jednoduché jedlá, mne kávu, naozaj v domácnosti sa vie obracať a nerobí mu to problémy.
@vlasica19 do určitej miery sa to akceptovať dá. Ale ten základ musí zvládať. Aspoň základné povinnosti musia byť splnené. Nežiadam jednotky, stačia mi dvojky. Z toho, čo mu nejde, aj trojky. Lenže keď sa na niečo pozrie, vie to do 5 minút na jednotku. Problém je v tom, že bezo mňa si do tašky ani zošit nevloží a to akceptovať neviem.
@ivetdulka áno, nudí sa. Nebaví ho to. Ale veď ani my nerobíme len to, čo nás baví. Povinnosti sú povinnosti. Keď ich urobí, má voľno a môže sa baviť. Aspoň ja to tak vnímam... Možno je to zlé, neviem.
@eliska13 je unavený viac, ako jeho brat, lebo bratovi stačia 4 hodiny spánku denne a funguje normálne. Ale nie je neobvyklo unavený. Vie byť spontánny, teší sa, je to veselé, krásne dieťa, akurát odmieta školu a školské povinnosti.